Kroje Slovenska: História, výroba a súčasnosť

Ľudová kultúra ovplyvňuje našu mentalitu, charakter a je výrazom našej tvorivosti a osobitosti. Len od nás záleží, či prežije a udrží sa v povedomí národa, alebo zanikne. Pod pojmom kultúrne dedičstvo si nemusíme predstavovať iba kultúrne pamiatky. Kultúrne dedičstvo zahŕňa aj kroje, vzory výšiviek, tradície, rituály a zvyklosti.

Slovak folk costumes

História krojov na Slovensku

To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja. Pôvodný odev plnil len ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí. Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové.

Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí zvýšila dostupnosť farebných vyšivacích nití - bavlnených, ale aj hodvábnych.

Územné členenie a ľudový kroj

Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu v posledných dvoch storočiach sformovali do charakteristických celkov - nížinnej a horskej oblasti.

Medzi oboma oblasťami neexistuje jednoznačná hranica. Nížinnú oblasť spája široké pásmo prechodných foriem kultúry juhovýchodnej Moravy, východného Rakúska, Maďarska, bývalej severnej Juhoslávie a západného Rumunska. Horskú oblasť spája Slovensko s odevom severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného a východného Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky.

Sviatočný kroj

Kroje (tak ako ich poznáme dnes) možno prirovnať k sviatočným ľudovým odevom z 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých odevných súčastí ako pracovné odevy, ale sú obohatené rôznymi doplnkami a zdobením.

Národný odev a národný kroj

Termíny "národný odev a národný kroj" sa pre ľudové oblečenie vo funkcii scénického odevu začali používať až koncom 19. storočia. Krátko po 2.svetovej vojne vznikla potreba ušiť odevy pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory (v snahe o zachovanie kultúrnych tradícií). Garantom mapovania ľudových odevov na Slovensku bol Etnografický ústav Slovenského národného múzea a výrobcom krojov sa stal ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Vznikali celé kolekcie odevov určené pre javiskové scénické predstavenia, ktoré prevzali názov "ľudový kroj".

Kroje Slovenska - šitie krojov

Ponúkame aj ľudové klobúky, obuv, opasky, blanciare, mosadzné pracky Šitie krojov na mieru postavy.

Záhorácky kroj
Myjavský kroj
Ponitrie
Tekovský kroj
Kysucký kroj na predaj
Oravský kroj na predaj
Kroje Turiec
Liptovský kroj na predaj
Detviansky kroj a kroj Detva na predaj
Horehronský kroj
Hontianské kroje
Novohradský kroj
Gemerský kroj
Spišský kroj
Šarišké kroje
Zemplínske kroje
slovensky kroj
slovenske kroje
Slovak folk costumes

kroje na Záhorí , kroje na Myjave , kroje na Ponitrí , kroje na Tekove , kroje na Kysuciach , kroje na Orave na predaj, kroje na Turci , kroje na Liptove na predaj, kroje na Detve na predaj, kroje na Horehroní , kroje na Hontiansku , kroje na Novohrade , kroje na predaj Gemere , kroje na Spiši , kroje na Šariši kroje , kroje na Zemplíne, kroje na helpe, kroje na východnom slovensku, kroje na západnom slovensku, kroje na strednom slovensku.

kroj Záhorie , kroj Myjava , kroj Ponitrie , kroj Tekov , kroj Kysuce na predaj, kroj Orava na predaj, kroj Turiec , kroj Liptov na predaj, kroj na predaj Detva , kroj Horehronie , kroj na predaj Hontiansko , kroj Novohrade , kroj Gemer , kroj na predaj Spiš , kroj Šariš , kroj Zemplín.

Jarmoky, trhy a hody - miesta stretávania tradícií

Ulice zaplnené stánkami, vzduchom sa nesie vôňa pečených klobás a detský smiech sa mieša s hudbou harmoniky. Čas jarmokov, trhov a hodov. Tieto tradičné podujatia nie sú iba o nákupoch a jedle.

Trh: Pravidelné alebo príležitostné miesto predaja, zamerané najmä na zeleninu, ovocie a bežné tovary.
Hody: Oslavy patrónov obcí alebo miest, často spojené s náboženskými obradmi, kultúrnymi vystúpeniami a zábavou.

Odpusty sú náboženské slávnosti spojené s udelením odpustenia hriechov. Na Slovensku sa často konajú pri príležitosti sviatkov patrónov kostolov alebo obcí. Jarmoky patria k najstarším verejným podujatiam. Bolo to miesto, kde sa nielen nakupovalo, ale hlavne stretávalo, vymieňalo, ochutnávalo a oslavovalo. Prvé jarmoky sa u nás konali už v 13. storočí. Právo organizovať jarmok mali mestá na základe povolenia od panovníkov.

Jarmoky boli pôvodne obchodné trhy - predávali sa zvieratá, plátno, obilie, náradie, neskôr aj koreniny, textil, víno, cukrovinky. Ale zároveň to boli miesta veľkého spoločenského pohybu - ľudia sa stretávali, počúvali hudobníkov, rozprávali si novinky, nadväzovali kontakty.

Druhy jarmokov:

dobytkárske jarmoky - predaj koní, kráv, oviec (napr.
remeselnícke jarmoky - hrnčiari, kováči, tkáči (napr.
vínne trhy - typické pre južné Slovensko (napr.

A keďže sa jarmoky často konali pri kostolných slávnostiach (odpustoch), mali aj duchovný rozmer. Aj keď dnes nežijeme z predaja dobytka a látok, jarmoky nestratili svoj pôvab. Stále sú to miesta, kde sa miešajú tradičné remeslá, lokálne chute a živá kultúra.

Slovo „hody“ pochádza zo staroslovanského gody - sviatky alebo oslavy. Hody nie sú iba o hudbe a kačke s lokšou. Sú to tradičné oslavy, ktoré spájali vieru, rodinnú tradíciu a radosť z jednoduchého bytia. Pôvodne išlo o náboženský sviatok - oslavoval sa deň patróna miestneho kostola. Napríklad, keď bol kostol zasvätený sv. Anne, hody sa konali okolo 26. júla. Dnes ich často poznáme aj ako odpusty, čo je cirkevný termín pre deň, kedy veriaci môžu získať tzv.

Kačka, hus a koláče - hodové jedlá sa pripravovali vo veľkom. Kým dnes si mnohí spájajú hody hlavne s kolotočmi a klobásou, ich pôvod je vyslovene duchovný. Hody začínali slávnostnou svätou omšou, ktorej sa zúčastnila celá dedina - oblečení v krojoch, s poľnými kvetmi alebo vencami. Oltár bol vyzdobený, kostol mal sviatočnú atmosféru.

Trhy sú pravidelné alebo príležitostné podujatia, kde predajcovia predávajú tovar priamo zákazníkom. V minulosti boli jedným z mála spôsobov, ako sa dostal tovar z mesta do dediny a naopak. Dnes sa konajú vo väčšine miest na Slovensku - najmä cez víkend.

Farmárske trhy - najbežnejšie. Ponúkajú lokálne ovocie a zeleninu, syr, med, či domáci chlieb.
Sezónne a sviatočné trhy - napr.

Hlavnou výhodou je nákup lokálnych, kvalitných potravín a výrobkov. Je isté, že jablko neprecestovalo pol sveta. Vidíte konkrétne osobu, ktorá zeleninu alebo ovocie pre vás vypestovala.

Najznámejšie jarmoky na Slovensku

Na Slovensku sa koná množstvo jarmokov, z ktorých každý má svoje jedinečné čaro. Medzi najznámejšie patria:

Košický jarmok: Jeden z najväčších a najznámejších jarmokov na východnom Slovensku. Svoje korene má už v 14. storočí. Každoročne ho navštívi aj niekoľko desiatok tisíc ľudí.
Radvanský jarmok (Banská Bystrica): Radvanský jarmok má bohatú históriu, ktorá siaha do 17. storočia. Zúčastňuje sa ho množstvo tradičných remeselníkov. Ale nie je len o predaji. Nechýbajú koncerty, kroje, staré zvyky, detský program a bohatá ponuka regionálnych výrobkov. Na vlastné oči si môžete pozrieť, ako sa plietli košíky, tkali plátna alebo razili podkovičky. A to robí tú pravú atmosféru tejto udalosti - vôňa dreva a skutočná práca predkov.
Bratislavský remeselný festival: Tradície nájdeme aj v našom hlavnom meste. ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby) organizuje každoročne jeden z najkrajších remeselných festivalov na Slovensku.
Modranský jarmok: Mesto vína a keramiky. Spojenie, ktoré nikdy nesklame. V Modre sa jarmok koná spolu so slávnosťou vinobrania - takže môžete ochutnať burčiak, kúpiť si kuchynský riad s modranskou glazúrou alebo si zatancujte na ľudovku. A ten lokálny burčiak určite nevynechajte.
Trnavský jarmok: Tradičný jesenný jarmok (v centre mesta) s obrovskou ponukou tovaru, kolotočmi a kultúrnym programom. V posledných rokoch sa čoraz viac zameriavajú na kvalitných remeselníkov a lokálne jedlá.
Myjavský jarmok: Známe pre silné folklórne korene. Všetko tu dýcha kopaničiarskou kultúrou - od výšiviek až po slivovicu. Vystupujú ľudové súbory, remeselníci predvádzajú tradičné práce ako vyrezávanie, tkanie alebo drotárstvo.
Kremnický jarmok: Tento jarmok je malým festivalom remesiel z celej Európy. Stretnúť tu môžete kováčov z Poľska, krajčírov z Litvy aj čipkárky zo Slovenska. Každý remeselník pracuje priamo pred vami.
Pezinský jarmok: Pezinok je synonymom pre víno. Na jeseň sa centrum mesta zmení na vinársku promenádu, kde to žije hudbou, burčiakom a ľudovým trhom. Je to vynikajúce miesto na rodinný výlet. Užijete si folklór a dobré jedlo. Určite okoštujte hroznové koláče a plnené lokše.
Skalické hody: Nie je to klasický jarmok, ale pravé záhorácke hody. Kombinácia duchovna a veselosti. Začína sa omšou, pokračuje cez stánky, kolotoče a končí večernou zábavou s dychovkou. Nechýbajú klasické jedlá - kačica, lokša, orechové rožteky.

Tradičné remeslá na jarmokoch

Tradičné remeslá sú dušou jarmokov. A mnohé z nich sa zachovali len vďaka tomu, že ich majstri predvádzajú práve na takýchto podujatiach.

Drevorezba a stolárstvo: Rezbári na jarmokoch často vyrezávajú priamo na mieste a môžete sa s nimi porozprávať o tom, ako rozoznať kvalitné drevo.
Keramika a hrnčiarstvo: Modranská keramika s typickými motívmi, ale aj klasické hrnce, črpáky, misky, taniere z hliny.
Kováčstvo: Spracovanie kovu na výrobu nástrojov, ozdôb a umeleckých predmetov. Tradiční kováči vyrábajú klince, svietniky, kríže, vešiaky a dekorácie.
Šitie krojov: Výšivky na ľan, bavlnu, či hodváb sú ako kódy regiónov. Každý vzor nesie svoj význam. Na jarmokoch uvidíte výšivkárky pri práci, kúpite si ručne vyšívaný obrus, zásteru alebo krojové doplnky.
Tkáčstvo: Výroba textílií na tkáčskych strojoch, často s tradičnými vzormi. Tkanie je pomalé, meditatívne, presné. Vznikajú koberce, plachty, uteráky, závesy.
Čipkárstvo: Paličkovaná čipka je zázrak trpezlivosti. Z nitiek vznikajú rozety, obrúsky, ozdoby, ktoré prežijú generácie. Čipkárky majú svoje klbko, vankúš, paličky - a ticho okolo seba.
Drotárstvo: Drotári kedysi opravovali hrnce, dnes vytvárajú šperky, dekoračné misky, drôtované fľaše, sošky.
Košikári: Z vŕbových prútov vznikajú košíky, ošatky, podložky aj kŕmidlá. Remeslo je to pracné a najmä sezónne - prút musí byť čerstvý, ale dobre spracovaný.
Spracovanie ovčej vlny: Plstenie, pradenie, tkanie z ovčej vlny. Vznikajú papuče, vesty, prikrývky, či klobúky.
Výroba medovníkov a sviečok: Medovníky zdobené bielou polevou, srdiečka, stromčeky, zvončeky. Niektorí majstri používajú tradičné drevené formy.

Remeselníci na jarmoku

Tradičné jedlá na jarmokoch

Jarmoky sú aj o dobrom jedle. Medzi tradičné špeciality patria:

Klobása: Údená alebo grilovaná, často pikantná, podávaná s chlebom a horčicou.
Oštiepok a parenica na grile: Najčastejšie nájdete tradičné syry ugrilované do jemnej chrumkavosti.
Trdelník: Sladké pečivo pečené na valci, posypané cukrom a škoricou. Krásne počas pečenia skaramelizuje a rozvoniava naozaj ďaleko.
Lokša: Tradičná zemiaková placka, často plnená kačacou pečienkou alebo kapustou.
Haruľa: chrumkavé cesnakové placky s majoránkou.
Langoše: vyprážané cesto podávané s cesnakom, smotanou a syrom.
Medovníky: zdobené, voňavé, často s nápisom.

Recept na lokše:

Postup: Zemiaky uvaríme v šupke, ošúpeme a pretlačíme. Pridáme múku a soľ, vypracujeme cesto. Cesto rozdelíme na menšie časti, vyvaľkáme na placky.

Recept na trdelník:

Postup: Z mlieka, cukru a droždia pripravíme kvások. Pridáme múku, vajce a vypracujeme cesto. Necháme kysnúť, potom rozvaľkáme a narežeme na pásy. Pásy navinieme na valec, potrieme maslom a obalíme v cukre so škoricou.

Recept na klobásu:

Postup: Mäso nakrájame a naložíme aspoň na dve hodiny do zmesky korenín a oleja. Opečieme z oboch strán do chrumkava.

Recept na langoše:

Budeme potrebovať: 500 g polohrubej múky, 250 ml mlieka (vlažného), 100 ml vody (vlažnej), 25 g čerstvého droždia (alebo 1 balíček sušeného), 1 ČL cukru, 1 ČL soli, 2 PL oleja (do cesta), olej na vyprážanie. Na potretie cesnak.

Postup: Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie, pridáme cukor a necháme 10 minút. V miske zmiešame múku so soľou, pridáme kvások, vlažnú vodu a olej. Vypracujeme hladké cesto - najlepšie rukou alebo v kuchynskom robote. Môže byť trochu lepivé, to je v poriadku. Zakryjeme ho utierkou a necháme kysnúť cca 45-60 minút na teplom mieste. Po vykysnutí cesto rozdelíme na 6-8 častí, vytvarujeme guľky, necháme ich ešte 10-15 minút podkysnúť. Každú guľku roztiahneme na tenkú placku (rukami, nie valčekom!). Vyprážame v horúcom oleji z oboch strán do zlatista. Každý langoš sa vypráža cca 1-2 minúty z každej strany. Po vybratí langoš potrieme cesnakom a podľa chuti posypeme syrom, smotanou alebo kečupom.

Na jarmokoch nájdete širokú ponuku tradičných výrobkov, často poctivej slovenskej výroby. A niekedy vám ich vyrobia priamo na mieste.

Textilné výrobky - výšivky, tkané koberce, obrusy.
Výrobky z ovčej vlny - vesty, papuče, prikrývky.

Tipy pre návštevníkov jarmokov

Niekoľko rád pre návštevníkov jarmokov:

Choďte ráno / doobeda. Najlepší tovar zmizne prvý. A ráno je ešte príjemný chládok a ani nebude veľa ľudí.
Skúste sa porozprávať s remeselníkom. Zistíte veci, ktoré sa nikde nedočítate.
Nezabudnite si hotovosť. Mnohé stánky ešte stále neprijímajú karty.
Pozor na vreckárov. Peňaženku a mobil nespúšťajte z dohľadu.

Viete, z čoho sa skladá slovenský kroj?

Jarmoky, trhy a hody sú živým dôkazom bohatej kultúry a tradícií Slovenska. Sú miestom, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou a kde si môžeme pripomenúť remeslá, jedlá a zvyky našich predkov.

tags: #hrniec #s #folklornym #vzorom #história #a