Hudobná skupina Dezert: História a vplyv
Hudobná skupina Dezert si získala popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale aj vďaka originálnemu prístupu k hudobnej tvorbe a interpretácii.
Hudba a jedlo: Zaujímavé spojenie
Mnohí hudobníci, skladatelia aj interpreti patrili medzi známych gurmánov. A mnohí z nich túto svoju vášeň preniesli aj do hudby. Keď sa povie hudba a jedlo, nemožno si nespomenúť na text slávnej árie anglického barokového skladateľa Henryho Purcella If Music Be the Food of Love s citátom zo Shakespearovho Večera trojkráľového: „Ak je hudba pokrmom lásky, tak hraj ďalej!“ Ide, samozrejme, o metaforu, no v hudbe od stredoveku po barok existujú aj explicitnejšie odkazy na jedlo, veď nielen hudbou je človek živý.
Príklady jedla v hudbe
- Mozartov Chlieb s maslom
- Mendelssohnovo gastronomické vyznania so sladkým názvom Grand Duet pre parené buchty a tvarohovú štrúdľu
Existujú aj diela významných skladateľov 20. storočia, ktorí sa tejto téme venujú s nadhľadom: napríklad jazzový balet Kuchynská revue Bohuslava Martinů s podtitulom Pokušení svatouška hrnce, kde spolu tancujú časti kuchynského náčinia, v Orffových Carmina Burana v časti Olim Lacus Colueram zase spieva pečená labuť: „Beda mi, ležím na tanieri celá čierna a opečená!“, zaujímavé je aj „zmrzlinové sexteto“ Ice Cream Sextet z opery Street Scene Kurta Weilla.
Dokonca aj taký „vážny“ skladateľ, akým bol Luciano Berio, vo svojej skladbe pre zbor pod názvom Cries of London používa text inšpirovaný zvolaniami londýnskych pouličných predavačov: „Cesnak, dobrý cesnak, je liekom na všetky choroby a keď zdravie stratíš, bež si kúpiť cesnak...“
Azda najväčší hold kulinárskemu umeniu vzdal Jean Françaix v trojčasťovej skladbe pre miešaný zbor Ode à la gastronomie, kde oslavuje bohyňu Gastéréu ako „desiatu z múz“.
Kávová kantáta Johanna Sebastiana Bacha
Dielo Schweigt stille, plaudert nicht BWV 211, známe aj pod názvom Kávová kantáta, patrí medzi svetské kantáty Johanna Sebastiana Bacha. Skladba vznikla niekedy medzi rokmi 1732 a 1735. Inak vážny kantor si v nej berie za vzor v 18. storočí obľúbený žáner komického intermezza, ktoré obsahovalo postavu mladej, atraktívnej a vtipnej ženy a staršieho, menej chápavého muža, archetypy žánru commedia dellʼarte.
Libreto Bachovho diela naznačuje, že niektorí ľudia v 18. storočí považovali pitie kávy za zlozvyk. Autorom je poštový úradník Christian Friedrich Henrici, prezývaný aj Picander, ktorý napísal aj libreto k Matúšovým pašiám. Kávová kantáta obsahuje tri hlasy (soprán, tenor, bas), sláčiky, flautu a continuo. Postavami sú Rozprávač, starý Šlendrián a jeho dcéra Lízka.
Kantáta vtipne reflektuje dobovú novinku, ktorá sa stala módnym trendom. V texte otec vyzýva dcéru, aby sa vzdala kávy. Dáva jej ultimátum, že jej odoprie oblečenie a jedlo, jej je to však jedno. Hrozí jej tiež, že jej odmietne nájsť manžela. Lízka ale vyhlasuje, že sa vydá, iba ak jej ženích dovolí piť toľko kávy, koľko bude chcieť. Svojhlavá dcéra nakoniec víťazí a v závere všetky tri postavy spievajú, že „pitie kávy je úplne prirodzené“.
Part Lízky je ódou na tento nápoj: „Káva chutí sladšie než tisíc bozkov, jemnejšie než muškátové víno a ak ma chcete potešiť, doneste mi kávu ako darček!“ Z dejín vieme, že káve vo veľkom holdovali napríklad Voltaire, Jonathan Swift, Honoré de Balzac sa ňou údajne predávkoval. Bach, zdá sa, bol tiež kávovým nadšencom.
Súbor Collegium musicum, ktorý založil Georg Philipp Telemann v roku 1702, mal pravidelné koncerty v Zimmermannovej kaviarni neďaleko lipských mestských hradieb, tu sa uskutočnila aj premiéra Kávovej kantáty. Skladba zodpovedá dobovému žánru tzv. moralizujúcej kantáty, pričom predmetom odľahčenej kritiky je nadmerné pitie kávy, v tých časoch luxusnej komodity. Káva dorazila do Európy približne v časoch Bachovho narodenia a na začiatku 18. storočia ovplyvnilo nadšenie pre kávu v západnej Európe takmer celú pruskú ekonomiku. Existujú dohady, že predobrazom rebelantskej Lízky mohla byť Bachova vlastná dcéra.
Gioachino Rossini a láska k jedlu
Gioachino Rossini bol jedným z najpopulárnejších a najúspešnejších operných autorov všetkých čias. Ako 38-ročný mal za sebou 38 opier a bol svetovou celebritou, preto sa druhú polovicu života rozhodol stráviť na odpočinku. Okrem Talianska žil aj v Paríži, kam sa opäť vrátil v roku 1855, aby si vo svojej novej vile v Passy napravil chatrné zdravie. V posledných desiatich rokoch života sa vrátil ku komponovaniu, písal však len pre priateľov.
Známou je séria jeho skladbičiek s názvom Péchés de vieillesse (Hriechy staroby). Ide o zbierku 150 vokálnych a klavírnych diel vytvorených v rozpätí rokov 1857 až 1868. Cyklus predstavuje salónnu hudbu, náladové kúsky, založené na starších skladbách, určených na neformálne sobotné večierky, počas ktorých Rossini zabával hostí v salóniku svojej francúzskej vily.
Štvrté vydanie Hriechov staroby má podtitul Štyri predjedlá a štyri dezerty. Pozornosť v ňom venoval svojej manželke Olympe Pélissierovej, psovi Ninimu a obľúbenému papagájovi Perrucheovi. Medzi Dezerty skladateľ zaradil Figy, Mandle, Hrozienka a Oriešky, po ktorých nasledujú Predjedlá: Reďkovky, Ančovičky, Nakladané uhorky a Maslo.
Rossini nemal nikdy ďaleko k dobrému stolovaniu, jeho babička bola pekárka a on sám sa vyučil za mäsiara, navyše bol skvelý domáci kuchár a jeho celoživotnou vášňou bolo chutné jedlo. Traduje sa, že v živote plakal iba trikrát: prvýkrát, keď počul spievať jedného skladateľa, druhýkrát na premiére svojho Barbiera zo Sevilly a tretíkrát, keď mu počas pikniku spadlo plnené kura do rieky.
Rossini bol veľmi vtipný človek, jedna z jeho skladieb sa napríklad volá Malá prechádzka z Passy do Courbevoie. Prechádza všetkými tónmi chromatickej stupnice a podľa Rossiniho sa má hrať „veľmi homeopaticky“. Jeho Astmatická etuda je taká rýchla, že sa nedovolí interpretovi ani nadýchnuť.
Leonard Bernstein a "La bonne cuisine"
Skladby Leonarda Bernsteina dokázali efektívne preklenúť priepasť medzi klasickou a populárnou hudbou, často vychádzajúc z tonality umne skombinovanej s 12-tónovým systémom. Slávny dirigent však trpel pocitom nedocenenia svojich závažných diel zo strany kritikov a ľutoval, že sa komponovaniu nemohol venovať viacej. Bernstein bol známy bonviván, veľa času trávil v reštauráciách, zbožňoval dobré jedlo, pitie a veľa fajčil.
Keď bol v New Yorku, zvykol večerať v oddelenom salóniku v Ruskej čajovni. Z jeho posedení s bujarou spoločnosťou sa stala tradícia. Bernstein si dal obvykle dve škótske a následne si objednal bliny. Potom zašiel do podniku U Reubena na sendvič s tatárskym biftekom a dvojitou cibuľou.
V tomto období napísal niekoľko piesní, medzi nimi i úspešný cyklus pre speváčku Jennie Tourelovú s názvom La bonne cuisine (Dobrá kuchyňa) z roku 1948. La bonne cuisine alebo Štyri recepty pre spev a klavír vychádzajú z literárneho diela La bonne cuisine française od Emila Dumonta z roku 1899, Bernstein ich preložil do angličtiny a zhudobnil. Z Dumontovho „menu“ si vybral Plum Pudding (Slivkový puding), Queues de Boeuf (Volské chvostíky), Tavouk Gueunksis (turecký recept na kuracie prsia so sladkým pudingom) a Civet à Toute Vitesse (Králik narýchlo).
Tento bizarný a vtipný niekoľkominútový minicyklus dvoch rýchlych a dvoch pomalých piesní, v ktorom sú doslova „prerozprávané“ celé recepty na prípravu jedla, mal premiéru 10.
Jazz a jedlo
V oblasti jazzu sa jedlo v názvoch skladieb často objavovalo v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Pravdepodobne to súviselo aj s tým, že jazzové produkcie sa najčastejšie realizovali v baroch, reštauráciách a kaviarňach, miestach ako stvorených na to, aby sa v nich o pôžitkárstve rozprávalo, hralo a spievalo.
All That Meat and No Potatoes
Jednou z najznámejších jazzových skladieb s jedlom v názve je nepochybne All That Meat and No Potatoes. Jej autorom je Thomas Wright Fats Waller, americký jazzový klavirista, organista, skladateľ, spevák a zabávač. Waller sa postupne stal jedným z najpopulárnejších hudobníkov svojej doby a úspechy žal rovnako v USA, ako aj v Európe.
Podľa Wallerových súčasníkov išlo o frázu, ktorá označovala príťažlivú ženu so skvelou postavou, no malým poprsím. Ďalšou možnou verziou je, že text jednoducho vyjadruje Wallerovu nespokojnosť s porciou, ktorá obsahovala veľa mäsa, no takmer žiadne zemiaky.
Louis Armstrong a Struttinʼwith Some Barbecue
Louis Armstrong nahral kultovú skladbu Struttinʼwith Some Barbecue, ktorú napísala jeho manželka, klaviristka Lil Hardin, po prvýkrát v roku 1927. Názov zodpovedá módnemu trendu dávať piesňam názvy s jedlom, ako je to v skladbách Big Butter and Egg Man from the West alebo Potato Head Blues.
Podľa amerického jazzového speváka Caba Callowaya sa pod slovom „barbecue“ v harlemskom žargóne myslí „priateľka, kráska“.
Tea for Two
Tea for Two je pieseň z roku 1925. Pochádza z muzikálu No, No, Nanette s hudbou Vincenta Youmansa na libreto Irvinga Caesara. Pieseň bola taká slávna, že zarezonovala dokonca aj v sovietskom Rusku a v roku 1927 oslovil dirigent Nikolaj Malko Dmitrija Šostakoviča, aby vytvoril orchestrálny aranžmán skladby.
Tea for Two sa stala obľúbeným jazzovým štandardom a nahralo ju množstvo kapiel a inštrumentalistov, spomenúť možno Arta Tatuma, Theloniousa Monka, Oscara Petersona, Louisa Armstronga, Duka Ellingtona, Ellu Fitzgeraldovú, Franka Sinatru, Tonyho Bennetta, Nata Kinga Colea či Bennyho Goodmana.
Frim Fram Sauce
Frim Fram Sauce je jazzová pieseň, ktorú najviac preslávilo jazzové trio slávneho klaviristu Nata Kinga Colea, hoci Cole nebol jej autorom. Pieseň Frim Fram Sauce vznikla v roku 1945, hudbu napísal Joe Ricardel, autorom textu je Redd Evans, ktorý s Coleom spolupracoval na viacerých piesňach.
Pieseň sa stala populárnou a v repertoári ju malo veľké množstvo ďalších hudobníkov, ktorí ju zaradili na svoje nahrávky, napríklad Ella Fitzgerald s Louisom Armstrongom, Les Brown, John Pizzarelli či Diana Krall, ktorá ju vydala na albume na King Coleovu počesť pod názvom All For You.
Podľa etymológa Williama Safirea je „frim-fram“ alteráciou slov „flim-flam“, čo znamená nepodstatnú, nezmyselnú, iracionálnu vec. V každom prípade slovná skomolenina „frim-fram“ je vyjadrením momentálnej túžby po nedosiahnuteľnej, imaginárnej omáčke.
Podľa iných zdrojov sú slová ako „frim-fram“, „shafafa“ alebo „oss an fay“ len formou vokalizovanej tzv. doo-wop formy, veľmi obľúbenej v bluesovom žánri.
Jan Bendig & Kandráčovci & Heidi Janků - ČARDÁŠE
Konvergencie: Festival komornej hudby
Pred 25 rokmi založil známy slovenský violončelista Jozef Lupták Konvergencie s cieľom oživiť tradície pestovania komornej hudby. Za štvrťstoročie sa medzinárodný festival vyprofiloval nielen ako podujatie s invenčnou dramaturgiou, vynikajúcimi interpretačnými výkonmi a atmosférou ľudskej blízkosti, ale aj s názorom na aktuálne spoločenské dianie.
„Konvergencie vznikli ako sen o priestore, kde bude znieť komorná hudba inak, než som bol na Slovensku zvyknutý, kde bude sloboda, kreativita, dôvera a prostredníctvom hudby vzniknú nové priateľstvá, ale aj v súčasnosti nesmierne potrebné radosť a nádej,“ hovorí umelecký riaditeľ Konvergencií, violončelista Jozef Lupták.
Program festivalu
Dvadsiaty piaty ročník otvorí obľúbené podujatie Bratislavská noc komornej hudby v Klariskách, kde sa začala písať história festivalu. Program koncertu začne symbolicky skladbou Antifona pre violončelo a klavír Mariána Vargu, ktorú uvedú Jozef Lupták a klaviristka Nora Skuta. V programe zaznejú aj ďalšie diela autorov spätých s Bratislavou: Sexteto, op. 37 Ernő Dohnányiho (1877 - 1960), Bikít Gilgameš Vladimíra Godára (1956) a Blumentálsky tanec č. 2 Petra Zagara (1961). Dramaturgiu doplnia diela Ludwiga van Beethovena a Franza Schuberta.
Vzácnymi hosťami Bratislavskej noci komornej hudby budú Robert Cohen, jeden z najvýznamnejších violončelistov 2. polovice 20. storočia, ale aj slovenská spevácka legenda, basista Peter Mikuláš, ktorý Godárovu skladbu uviedol s Jozefom Luptákom na Konvergenciách v roku 2003 v premiére.
Marián Varga na Konvergenciach
Vargova slobodná hudba nielen inšpirovala názov Konvergencií a zadefinovala jeho žánrovú a štýlovú otvorenosť, ale bola súčasťou festivalu vyše dvoch dekád. „Marián sa stal spriaznenou dušou Konvergencií, v istom zmysle bol ich duchovným otcom. Zvláštnu zmienku si v tejto súvislosti zaslúži koncertná premiéra albumu Zelená pošta v roku 2012. Konvergencie si na aktuálnom ročníku pripomenú odkaz Mariána Vargu prostredníctvom koncertu v Slovenskom rozhlase, na ktorom zaznie program Piesne so Sisou Fehér (spev), Vladislavom Šarišským (klavír), Oskarom Törökom (trúbka) a Jozefom Luptákom (violončelo). Pri príležitosti 25. výročia oslovili Konvergencie päť slovenských skladateľov rôznych generácií a skladateľských poetík - Petra Zagara (1961), Vladislava Šarišského (1984), Richarda Grimma (1995), Pavla Béreša (1998) a Martina Štefánika (1993), aby vytvorili nové diela inšpirované Vargovou tvorbou.
Bella Adamova a Zimná cesta
„Schubertova Winterreise je veľkým darom pre každého speváka. Existuje množstvo ciest, po ktorých možno s touto hudbou a poéziou kráčať,“ hovorí o jednom z najväčších diel piesňového repertoáru Bella Adamova, obdivovaná česká mezzosopranistka, ktorá na Konvergenciách vystúpi po hosťovaní na BBC Proms a Dvořákovej Prahe. „Rising star“, ako Bellu Adamovu označil prestížny hudobný časopis BBC Music Magazine, sa v Bratislave predstaví po prvýkrát. Piesňový cyklus Zimná cesta, pozostávajúci z 24 intímnych meditácií o láske a živote, ktorého metaforou je cesta, patrí medzi Schubertove neskoré diela. Myšlienka vytvoriť piesne, inšpirované nenaplnenou láskou, môže súvisieť so skladateľovými pobytmi na Slovensku.
„Nemyslím si, že na interpretáciu Zimnej cesty človek nevyhnutne potrebuje zrelosť prichádzajúcu s vekom. Ide predsa o skúsenosť mladého zlomeného srdca, o stratu naivnosti. Prostredníctvom Zimnej cesty dozrievame,“ povedala o diele Bella Adamova, ktorú medzinárodná kritika charakterizovala ako inú, originálnu a okamžite rozpoznateľnú. Pri príležitosti uvedenia Zimnej cesty Konvergencie iniciovali prvý kompletný preklad básnickej zbierky Wilhelma Müllera, ktorú Schubert zhudobnil. Jeho autorom je prekladateľ a germanista Ladislav Šimon. Bella Adamova bude v Bratislave viesť aj piesňový workshop pre študentov hudobných akadémií a konzervatórií.
Frankenstein!!
K najväčším hudobným dobrodružstvám aktuálneho ročníka Konvergencií bude patriť slovenská premiéra pandemónia Frankenstein!! (1978) od súčasného rakúskeho skladateľa HK Grubera (1943). Na festivale zaznie ansámblová verzia diela, v ktorej sa ako šansoniérka predstaví výnimočná česká speváčka Iva Bittová. Dielo, ktoré originálnym spôsobom spája hudobné divadlo, kabaret, šansón, poéziu a súčasnú hudbu. V spojení hudby a poézie sa prelínajú detské sny a fantázie s nočnými morami dospelých. Poslucháč je konfrontovaný s neobvyklým defilé popkultúrnych hrdinov - Frankensteinom, slečnou Drakulou, Supermanom, Robinom či Batmanom v makabróznych, no zároveň humorných situáciách.
„Partitúra Gruberovho diela je rafinovaná, farebná a nesmierne zábavná, napokon ako celé dielo, ktoré svojou žánrovou nezaraditeľnosťou vynikajúco zapadá do dramaturgického profilu festivalu. Každý z hráčov Konvergencie Ensemble okrem vlastného nástroja hrá aj na tzv. toy instruments, ich kombináciami vzniká osobitá zvuková mágia príznačná pre toto dielo. Huslistka Michaela Petríková má napríklad v partitúre predpísané dva klaksóny a Iva Bittová možno zahrá sólo na kazoo,“ hovorí o skladbe dramaturg Konvergencií Andrej Šuba.
Cello Colosseum
Na Konvergenciách vzniklo počas existencie festivalu viacero nových projektov. Jedným z nich je aj Cello Colosseum. Prvýkrát ho publikum mohlo počuť v roku 2011 v Dóme sv. Martina. Tentoraz festival vzdá poctu violončelu vo Veľkom evanjelickom kostole, kde v interpretácii trinástich violončelistov zaznejú skladby Heitora Villa-Lobosa, Rodiona Ščedrina, Arva Pärta a Johanna Sebastiana Bacha. V rámci programu si bude možné vypočuť aj tvorbu skladateľov z krajín V4 v podaní zoskupenia Visegrad Cello Quartet v zložení Tomáš Jamník (Česká republika), Ditta Rohmann (Maďarsko), Maciej Młodawski (Poľsko) a Jozef Lupták (Slovensko).
Galakoncert
Počas dvadsiatich piatich rokov predstavili Konvergencie publiku väčšinu veľkých diel tvoriacich kánon klasickej komornej hudby. Na Galakoncerte, ktorý bude oslavou 25. narodenín vo vizuálne pôsobivých priestoroch Átria Slovenskej národnej galérie, zaznejú kompozície Ernő Dohnányiho (Serenáda, op. 10), Johannesa Brahmsa (Sláčikové sexteto, op. 18) a Felixa Mendelssohna (Sláčikové okteto, op. 20). Na pódiu sa opäť stretnú hudobníci a priatelia spätí s Konvergenciami: Igor Karško (husle), Peter Biely (husle), Daniel Rumler (husle), Martin Ruman (viola), Peter Zwiebel (viola) alebo Robert Cohen (violončelo).
Freedom Dance
Tak ako festival Konvergencie, aj Divadlo Štúdio tanca oslavuje 25 rokov tvorivej slobody. Jej význam si pripomenú spoločným predstavením Freedom Dance, ktoré je podľa Jozefa Luptáka o hľadaní pravdy v čase, kedy sú pozitívne hodnoty spochybňované.
Čítanie o hudbe s Robertom Rothom
Jedným z obľúbených festivalových formátov je čítanie o hudbe s Robertom Rothom. V kníhkupectve Artforum tentoraz zaznejú texty významných predstaviteľov slovenskej avantgardy 60. rokov, Romana Bergera a Ilju Zeljenku. Ich tvorba bola poznačená totalitným režimom, rokom 1968 a obdobím normalizácie, no ich myšlienky o slobode sú svedectvom a inšpiráciou aj pre dnešok.
Skúška orchestra
Spojenie kinematografie a hudby povýšili na novú úroveň taliansky skladateľ Nino Rota s režisérom Federicom Fellinim. Vo filme Skúška orchestra (1978) je príbeh o skupine orchestrálnych hudobníkov sofistikovanou metaforou správania sa davu, fungovania spoločenstva i zlyhávania modernej spoločnosti. Film, ktorý je poslednou spoluprácou dvojice Fellini - Rota, si budete môcť pozrieť v kine Lumière.
Solamente naturali a Teatro Posonii
Súbor Solamente naturali a putovné bábkové divadlo Teatro Posonii uvedú na Konvergenciách hravý projekt, spájajúci hudbu s divadlom. V predstavení pre deti a rodičov zaznejú skladby z anonymného rukopisu z 2. polovice 18. storočia, známeho ako Zbierka z Lubeníka.
Konvergencie v Žiline a Banskej Bystrici
Konvergencie oslávia 25. výročie aj v Žiline a Banskej Bystrici, kam prinesú začiatkom októbra viacero koncertných projektov s vynikajúcimi interpretmi. V Novej synagóge v Žiline, v Evanjelickom kostole na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici a v Divadle Štúdio tanca zaznejú skladby Ernesta Blocha, Valentina Silvestrova, Osvalda Golijova, Johannesa Brahmsa, Ernő Dohnányiho a Hansa Zimmera. Zároveň v oboch mestách Konvergencie predstavia projekt Building Bridges s elitnými slovenskými a nórskymi hudobníkmi.
tags: #hudobná #skupina #dezert #história
