Hydrolyzovaný ryžový proteín: Účinky a využitie v kozmetike

V kozmetike, či už na použitie na pokožku alebo na vlasy, sme zvyknutí využívať proteíny na zabezpečenie hydratácie, výživy, pružnosti a hebkosti. Aby pokožka a vlasy mohli správne absorbovať proteíny a profitovať z ich vlastností, musia byť hydrolyzované.

Čo je to hydrolyzát?

Čo je to "hydrolyzát?" Hydrolyzát je produktom hydrolýzy. Hydrolýza je vedecký/chemický proces, pri ktorom sa látka rozkladá zvyčajne pomocou kyseliny alebo vody. Hydrolyzát bielkovín (ako pšenica, ovos, hodváb atď.) má špeciálne využitie v produktoch osobnej starostlivosti, pretože umožňuje produktu s pridaným hydrolyzátom rýchlejšie absorbovať vo vlasoch alebo pokožke. Hydrolyzát obsahuje určité aminokyseliny z akéhokoľvek použitého proteínu a tie budú absorbované rýchlejšie ako intaktné proteíny vonkajšou keratínovou (proteínovou) vrstvou pokožky alebo vlasov, čím sa maximalizuje prísun živín na určené miesto. Aminokyseliny sa tiež spoja s keratínovou vrstvou a vytvoria bariéru, ktorá pomáha pri zadržiavaní vlhkosti.

Naše obľúbené hydrolyzované proteíny sú skvelý spôsob, ako dodať vlasom a pokožke vynikajúce hydratačné účinky. Proteíny podrobené procesu hydrolýzy sa používajú hlavne v produktoch starostlivosti o vlasy a pokožku. Ich použitie v produktoch starostlivosti o pleť môže byť výhodou, pretože sú schopné zvýšiť elasticitu a hydratáciu pokožky a časom zlepšiť jej držanie. Proteíny, ktoré prechádzajú procesom hydrolýzy, môžu byť tiež použité ako zložky so špecifickými funkciami, ako je schopnosť vytvárať penu v kozmetickom produkte.

Účinky hydrolyzovaného ryžového proteínu na vlasy

Čo sa týka vlasov, veľmi dobre pomáha kontrolovať krepovatenie vo veľmi suchých vlasoch. V prípade vlasov prenikajú do vnútra prameňa, obnovujú ho zvnútra, poskytujú skvelú výživu a pomáhajú hydratácii zostať vo vnútri dlhšie. Pomáha obnoviť poškodené vlasy, regeneruje pramene, hlboko vyživuje a zachováva hydratáciu. Robí vlasy elastickými a poddajnými, a tým zabraňuje ich lámavosti.

Jemné, porézne, poškodené a chemicky ošetrené vlasy získajú z tohto proteínu najväčší úžitok. Ak vašim vlasom chýbajú proteíny, vráti sa im život. Čo sa týka vlasov, vyživuje a opravuje pramene, zjemňuje kutikulu a dodáva lesk a hydratáciu.

Účinky hydrolyzovaného ryžového proteínu na pokožku

Vyživuje a regeneruje pokožku, je ideálny pre zrelú pleť a pre tie, ktoré chcú oddialiť prejavy starnutia.

Ryžový proteínový koncentrát

Ryžový proteínový koncentrát je doplnok výživy, ktorý je bohatým zdrojom kvalitných bielkovín. 100% prírodný produkt, min. 80% bielkovín z lúpanej ryže, 100% bielkovín rastlinného pôvodu a GMO free! Bezlepkový! Jedná sa o jeden z najrýchlejšie stráviteľných rastlinných zdrojov bielkovín, ktoré telu dodávajú esenciálne a neesenciálne aminokyseliny, vlákninu, vitamíny B a E. Ryžový proteínový prášok je super potravina bez pridaných aróm a sladidiel. Ryžový proteín je zdravé jedlo vyrobené z lúpanej ryže zomletej na veľmi jemný prášok.

Ľudské telo potrebuje 0,8 g bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti. Správny príjem bielkovín ovplyvňuje vlasy, pokožku, nechty a kosti. Rastlinný proteín podporuje proces hojenia chrupavky a regeneruje tkanivá pri športových úrazoch.

Proteínový koncentrát (min. Energia: 346,8 kJ.

Proteíny a ich delenie

Proteíny hýbu svetom. Proteínových práškov poznáme niekoľko druhov. Proteínový prášok dnes nie je len na rýchle dodanie bielkovín po cvičení vo forme nápoja. Veľa fitness receptov a kuchárok ho používa na varenie a pečenie zdravších koláčov ako náhradu sladidla a samozrejme pre vyšší výsledný obsah bielkovín v produkte.

Proteíny sú skrátka v móde. Proteínových práškov poznáme niekoľko druhov. Najzákladnejšie delenie je na:

• živočíšne proteíny
• rastlinné proteíny

Z rastlinných proteínov je asi najpoužívanejší ten zo sóje, menej potom hrachový, ryžový či konopný.

Srvátkový proteín

Myslím, že mi dáte za pravdu, že srvátkové proteíny sú stále tie najpoužívanejšie. A o nich dnes bude reč. Čo sa skrýva v srvátke? Srvátka je v podstate odpadový produkt pri spracovaní mlieka a výrobe syrov. Tvoria ju malé proteínové frakcie. Každá z týchto zložiek má v srvátke svoj význam, ktorý je daný špecifickými biologickými účinkami (Marshall, 2004). Účinok týchto frakcií si v nasledujúcom texte popíšeme.

Proteínové frakcie:

• beta‑laktoglobulín
• alfa‑laktalbumín
• imunoglobulíny
• glykomakropeptidy
• hovädzí sérový albumín (bovinný sérový albumín)
• laktoperoxidáza
• laktoferín

Vďaka obsahu týchto látok je srvátka hotový zázrak, ktorý má preukázateľné zdravotné benefity. Najväčší prínos má na imunitu, pôsobí predovšetkým antibakteriálne. Srvátkový proteín má hepatoprotektívne účinky, to znamená, že môže pozitívne ovplyvniť priebeh pečeňových ochorení (zrejme kvôli zvýšeniu antioxidantu glutatiónu). Účinky môže mať aj protinádorové. A v neposlednom rade má prínos v oblasti výkonu pri cvičení (Brandelli, 2015).

Obsah živín u vybraných foriem srvátkového proteínu:

Tabuľka podľa Marshalla, (2004).

Percentuálne zastúpenie jednotlivých frakcií v srvátke:

• Laktoferín 0,35 - 2,0 %
• Imunoglobulíny 10 - 15%
• Beta‑laktoglobulín 50 %
• Alfa‑laktalbumín 20 - 25 %
• Laktoperoxidáza 0,25 - 0,5 %
• Glykomakropeptidy 10 - 15 %
• Hovädzí sérový albumín 10 - 15 %

Účinky proteínových frakcií

Biologicky aktívne proteínové frakcie vykazujú fyziologické aktivity v tráviacej sústave. Podľa Walthera (2011) tu môžeme hovoriť najmä o:

• zlepšenú absorpciu niektorých živín
• inhibíciu bakteriálnych enzýmov (zníženie aktivity)
• enzymatickej aktivite
• rastovej a imunitnej stimulácii pri obrane proti patogénnym vplyvom

Účinok jednotlivých proteínových frakcií:

Tabuľka podľa Walthera, (2011)

Funkcia jednotlivých proteínových frakcií v organizme:

Laktoferín považujeme za obranný proteín, ktorý pôsobí proti mikrobiálnym infekciám a zohráva preventívnu úlohu pri vzniku zápalov. Je aj antibakteriálny, antivírusový, antiparazitický, antimykotický a antifungálny. Štúdia na myšiach ukázala, že dokáže regulovať hladiny faktorov spôsobujúcich nádory (Actor, 2009). Laktoferín má schopnosť viazať makrofágy a lymfocyty. Makrofágy aj lymfocyty sú bunky, ktoré hrajú úlohu pri imunitných reakciách. Práve preto zohráva laktoferín dôležitú úlohu v imunologických mechanizmoch (Sanchez, 1992).

Beta‑laktoglobulín obsahuje antihypertenzívne peptidy (znižujúce krvný tlak). Za tento mechanizmus sú zodpovedné krátke tripeptidy, ktoré črevné bunky dokážu vstrebať, a tak sa môžu v menšej miere dostať až do krvného obehu (Brandelli, 2015).

Srvátkový proteín by mohol byť aj dobrým pomocníkom pri stresových situáciách. Zvyšuje hladinu serotonínu v mozgu vďaka aminokyseline tryptofánu, ktorá sa vyskytuje najviac v alfa‑laktalbumíne (Marshall, 2004).

Imunoglobulíny si zaslúžia pár riadku navyše. Tieto bielkovinové frakcie radíme do rodiny ochranných bioaktívnych látok. Rozdeľujú sa do tried, a to IgM, IgA, IgG, IgE. Práve IgG, IgA a IgM sú tie hlavné v sekrétoch mlieka (Hurley, 2011). Zaujímavosťou je, že primárny imunoglobulín sa líši v kolostre ľudskom a v kravskom. V kolostre kráv je IgG, zatiaľ čo v ľudskom mlieku je IgA. Bovinný IgG môže slúžiť ako pasívna imunita na ochranu ľudí i zvierat pred množstvom ochorení. Bolo preukázané, že prípravky obsahujúce tento bovínný kolostrálny imunoglobulín slúžia na liečenie patogénov, ktoré pôsobia cestou zažívacieho traktu, napríklad pri hnačkových infekciách (Hurley, Theil, 2011).

Imunitná obrana bielkovinových frakcií (predovšetkým imunoglobulínov) je obmedzená hlavne na gastrointestinálny trakt.

Denaturácia bielkovín

U bielkovín rozlišujeme 4 štruktúry - primárnu, sekundárnu, terciárnu a kvartérnu. Tieto štruktúry určujú vlastnosti bielkovín (Holeček, 2006). Primárna štruktúra určuje počet a poradie aminokyselín v peptidovom reťazci. Priestorové usporiadanie tohto aminokyselinového reťazca určuje sekundárna štruktúra. Terciárna štruktúra vytvára zatočenie reťazca. Kvartérna štruktúra združuje proteínové jednotky do funkčného celku.

Denaturácia bielkovín je biochemický proces, pri ktorom dochádza k zmene štruktúry molekúl bielkoviny. Postupne sa narúšajú väzby sekundárnej, terciárnej a kvartérnej štruktúry. Naruší sa priestorové usporiadanie a vznikne neusporiadaný reťazec aminokyselín. Túto zmenu vyvolávajú fyzikálne alebo chemické faktory, v našom prípade sa budeme baviť o zmene teploty a pH (kyslosti či zásaditosti prostredia).

Z nutričného hľadiska sú denaturované proteíny stráviteľnejšie než nedenaturované A to z toho dôvodu, že sú prístupnejšie pre tráviace enzýmy. Zároveň je u nich zachovaná nutričná hodnota a obsah bielkovín (Pešová, 2006). Pre ľahšiu predstavu si predstavte napríklad mäso alebo vajcia. Tepelne ich upravujeme preto, aby boli lepšie stráviteľné. Toto však nemôžeme povedať o všetkých proteínových frakciách (pozri vyššie). U nich sa naopak účinkom tepla alebo odlišného pH rozpadajú kvartérne štruktúry, čím proteíny strácajú svoje biologické účinky. Pri 72 - 74 °C denaturuje 50 - 90% bielkovín srvátky a inaktivuje sa väčšina enzýmov. Pri 140 °C denaturuje 100 % proteínov (Pešová, 2006). Tepelne upravený srvátkový proteín bude zdrojom bielkovín, stratí však proteínové frakcie a ich pozitívne účinky na zdravie

Bielkoviny sa však začínajú tráviť v žalúdku pomocou enzýmu pepsínu, ktorý je produkovaný žalúdočnou sliznicou. Žalúdočné šťavy obsahujú kyselinu chlorovodíkovú, ktorá uľahčuje účinok pepsínu tým, že denaturuje bielkoviny a vytvára optimálne pH. Ďalšia práca prebieha v tenkom čreve, kde sa o štiepenie postarajú proteázy podžalúdkovej žľazy (pankreasu) (Klimešová, 2015). Proteínové frakcie majú účinok len v oblasti gastrointestinálneho traktu, ich účinky na naše zdravie sa neprejavia vo veľkej miere.

Teplotná stabilita sladidiel a farbív v proteínových práškoch

Firmy vyrábajúce proteíny sa predháňajú, s akou novou príchuťou oslniť zákazníkov. Chceli by ste príchuť jablkového koláča, čučoriedkového cheesecake alebo napríklad sušienky? Aby proteín chutil, je nutné použiť náhradné sladidlo. Novodobé proteíny tak najčastejšie obsahujú sukralózu, acesulfam K alebo glykozidy stévie. Všetky tri spomínané sladidlá sú termostabilné.

Aké sú najčastejšie používané sladidlá v proteínoch? Sukralóza je veľmi podobná cukru, nemá žiadnu nepríjemnú pachuť. Rozsiahle testovanie ju usúdilo ako bezpečnú a môžu ju používať aj tehotné a dojčiace ženy. Keď je vystavená vysokým teplotám, uchováva si svoju sladkosť. Sukralóza nespôsobuje vylučovanie inzulínu. Väčšina sukralózy sa neabsorbuje a je vylúčená v nezmenenom stave (Fitch, 2012; Shankar, 2013).

Acesulfam K sa zvyčajne kombinuje s aspartamom alebo sukralózou, robí sa to kvôli prepojeniu a dosiahnutiu vzájomnej synergie chuťou. Vylučuje sa obličkami úplne bez zmeny (Shankar, 2013).

Glykozidy stévie sú izolované z rastliny stevia rebaudiana bertoni. Štúdie preukázali, že konzumácia môže mať pozitívny vplyv na kontrolu glykémie (Shankar, 2013). Jediné sladidlo, a to a aspartam, ktoré sa už toľko nevyužíva, je tepelne nestabilné. Svoju sladivosť stráca pri 196 °C (Horák, 2012).

Samozrejme, aby proteín aj vyzeral, používajú sa farbivá. Väčšinou ide o prírodné látky ako karotény (napr. Luteín), kurkumín, koncentrát z mrkvy a ibišteka alebo napríklad červenej repy. Vysoká teplota im neškodí.

Niektoré farbivá ako sulfitový karamel alebo pálený cukor sa vyrábajú zahrievaním rôznych druhov cukru. Indigotín, tartrazín a červeň allura AC sú synteticky vyrábané farbivá, tu sa ale tiež nemusíme obávať, sú to farbivá bežne používané v potravinárstve a sú termostabilné. Je však dané legislatívou, že pri použití týchto a niektorých ďalších tzv. azo farbív musí byť na výrobku upozornenie, že tieto farbivá môžu nepriaznivo ovplyvňovať činnosť a pozornosť detí.

tags: #hydrolizovaný #ryžový #proteín #účinky

Populárne príspevky:

• Elektrická odsávačka Canpol Babies EasyStart
• Vyskúšajte špeciálne polievky
• Recepty s Lososom: Inšpirácia a Rotačné Strúhadlo
• Recept na linecké koláčiky
• Horká čokoláda vs. čokoláda na varenie: Aký je rozdiel?