Jablká na vianočnom stromčeku: História a tradície
Zima našich predkov bola preplnená zvykmi, obradmi a úkonmi.
🎄 AKO OZDOBIŤ VIANOČNÝ STROMČEK 🎄 Tipy a Triky 🎄
Veď ich sila bola natoľko veľká, že pohltila slnečné lúče, priniesla tmu a chlad. Za najvýznamnejší zo stridžích dní bol považovaný deň svätej Lucie, v niektorých oblastiach Slovenska nazývaný aj krížový deň.
Pre ženy platil zákaz šiť, vyšívať, priasť, čiže robiť práce s niťami a plátnom. Možno i preto, že svätá Lucia, mučeníčka s krásnymi očami, bola patrónkou krajčírok. Na tento deň mali ožívať démonické a magické bytosti, pred ktorými sa ľudia chránili rôznymi spôsobmi.
V období pred prvou svetovou vojnou obchádzali obecní pastieri, mládenci a muži v predvečer Lucie dediny i jednotlivé domy, silno trúbili na pastierskych trúbach, rohoch, pískali na píšťalách, zvonili na kravských zvoncoch, práskali korbáčmi. Veľký hluk a hurhaj, ktorý mal vyhnať strigy, zakončili na krížnych cestách, kde sa strigy stretávali.
V tradičnom vidieckom prostredí sa začalo veľké upratovanie zvyčajne týždeň pred sviatkami, inde pre domácu zakáľačku museli stačiť dva či tri dni. Gazdiné s dcérami umyli alebo vyrajbali nábytok, v izbe vybielili steny, hlinenú podlahu vymazali, oblôčiky umyli, visiace šatstvo poukladali, na periny a podhlavnice dali čisté obliečky.
Možno ste sa aj vy niekedy pristihli pri bdelom snení počas sledovania tých najznámejších rozprávok alebo príbehov z histórie, v ktorých boli stvárňované Vianoce. Akoby história mala v tomto smere osobité čaro, neopakovateľnú gracióznosť, voňavú nádheru a farebnú čírosť. Aj hodnoty akoby vtedy boli jasnejšie, pravda bola zreteľnejšia a svet pochopiteľnejší. Ako to teda s Vianocami v minulosti, zvlášť v stredoveku, bolo?
Predstava, že by sme kedysi žili v šľachtickom sídle, na zámku či v kaštieli alebo v kúrii, je romantická. Keď k tomu pridáme vianočnú atmosféru, akoby sme sa preniesli do rozprávky. Neviem, či by sme ich považovali za rozprávkové. Boli totiž úplne iné. Na stredovek často pozeráme romantickým pohľadom 19. Dnes na ich podstatu trochu zabúdame.
Stredoveké Vianoce boli viac späté s vierou, boli oslavou Narodenia Pána. Na ich príchod sa ľudia pripravovali v Adventnom období (štyri týždne pred Vianocami), keď dodržiavali prísny pôst. Niektorí aristokrati si však z pápežskej kancelárie zaobstarali tzv. dišpenz, teda udelenie výnimky, aby pôst nemuseli dodržiavať.
Vianoce sa začali svätiť už v predvečer Kristovho narodenia (tzv. vigília), teda 24. Ľudia sa celý deň postili a večer zasadli k štedrovečernému stolu. Čím významnejší šľachtic, tým bohatší bol štedrovečerný stôl. Pokrmy boli bohato zdobené, fantázii kuchárov sa medze nekládli.
Patril medzi nich aj český benediktín Jan z Holešova, žijúci na prelome 14. a 15. Kráľ, páni, ale aj remeselníci, gazdovia, obchodníci obdarúvali svojich služobníkov a familiárov. Symbolické dary v podobe pečiva, ovocia či mincí si dávali aj príbuzní a priatelia.
Stále zelené rastliny boli symbolom života a večnosti. Od 16. storočia sa objavovali v Nemecku na Štedrý večer na námestiach vianočné stromčeky ozdobené papierovými kvetmi. Prvá písomná zmienka o vianočnom stromčeku v pravom zmysle slova pochádza z konca 15. storočia zo Štrasburgu. Stromčeky sa v tom čase zdobili jablkami, oblátkami.
Vianočný stromček ozdobený zapálenými sviečkami sa prvý raz spomína v liste falckej grófky Lisoletty, neskoršej kňažnej z Orléansu, ktorý napísala dcére 11. U nás sa zvyk stavať vianočný stromček rozšíril až v 19. Darčeky patria k novšej histórii: keby som bol 10-ročný chlapec v 19.
Krásne je opísaný príchod kráľa Žigmunda Luxemburského na Kostnický koncil 24. O tretej ráno sa začala svätá omša. Bohoslužby trvali až do jedenástej hodiny dopoludnia. Východiskom Vianoc je duchovná radosť z narodenia Ježiša Krista.
Smrť a choroba boli oveľa bližšie, ako si vôbec môžeme predstaviť. Vojna, neúroda, mor, dlhá zima, to všetko rozhodovalo o živote a smrti. Mladých ľudí už nepriťahuje konzumná spoločnosť do takej miery ako ich rodičov. Myslia ekologicky, rozmýšľajú nad budúcnosťou našej planéty, odmietajú nezmyselné nakupovanie.
Keď pretočíte list v kalendári na december, je pochopiteľné, že celý tento mesiac sa bude niesť v duchu Vianoc - darčeky, stromček, koláče, štedrovečerná hostina a ešte čosi navyše. O histórii a tradičných zvykoch nám porozpráva slovenská etnologička Katarína Nádaská.
V minulosti bolo exotické ovocie nedostatkový tovar. Ľudia boli šťastní, ak si dopestovali vlastnú úrodu. Preto sa aj mnohé slovenské tradície, ktoré neodmysliteľne patria k Vianociam, spájajú práve s domácimi druhmi ovocia.
Jedno jablko sa hmotnosťou rovná štyrom sušeným, rovnako je to i s hruškami, slivkami a hrozienkami. Nielen zimné odrody jabĺk, slivky a hrušky, ale aj mišpule, duly či oskoruše sa po obratí sušili vo veľkých množstvách, aby vydržali počas celej zimy. Zároveň bývali súčasťou štedrej večere, obyčajne ako jej posledný chod.
Azda najznámejším vianočným zvykom je krájanie jabĺčok. Vlašským orechom sa pripisovala magická moc, boli súčasťou štedrovečernej mágie. Predstavovali záruku hojnosti a orechový strom sa považoval za posvätný. Každý člen rodiny si pri stole jeden orech rozlúskol, aby sa mu z neho vyveštilo zdravie na ďalší rok. Ak bolo vnútro nepoškodené, šlo o dobré znamenie.
Počas leta sa v niektorých regiónoch Slovenska pripravoval bazový sirup, ktorý potom slúžil ako nápoj pre deti. Rovnako sa ovocie pálilo na pálenku (slivovica, marhuľovica, hruškovica), ktorou sa pripíjalo na začiatok štedrej večere.
Na celom území Slovenska sa varil slivkový lekvár, ktorý sa použil ako plnka do štedrovečerných koláčov. V druhej polovici 19. storočia bolo možné pred Vianocami kúpiť aj čerstvé exotické ovocie a rôzne druhy kandizovaného ovocia. Medzi najdostupnejšie druhy vtedy patrili pomaranče, mandarínky, banány, citróny, figy, datle, arašidy a kivi.
Po roku 1989 sa uvoľnil zahraničný obchod a pribudli možnosti dovážať ovocie zo zámoria. V minulosti však zohrával veľkú úlohu sociálny status - exotické ovocie bolo drahé, takže vo veľkej miere si ho dosýtosti mohli dopriať len majetnejší ľudia.
Predvianočné obdobie je pre mnohých ľudí obdobím rozjímania, ponorenia do myšlienok: pečenie medovníkov, zdobenie stromčeka a stretnutie s rodinou. K Vianociam patria aj obyčaje, ktoré sa každý rok vracajú: ozdobený vianočný strom, adventný veniec, alebo darčeky pod stromčekom. Veľa ľudí sa každý rok opäť teší ba predvianočný a vianočný čas: vianočné pečivo, množstvo darčekov, bohato ozdobený vianočný stromček alebo jasličky - to všetko patrí pre nás k tradičným vianočným sviatkom.
Pre mnoho rodín majú Vianoce však aj iný podstatný význam: čas strávený s najbližšími. Štedrý večer alebo Vianoce? Ježiško alebo Dedo Mráz? Kedy sa oslavuje a čo vlastne? Štedrý večer je 24. decembra a to je predvečer Vianočných sviatkov. V mnohých rodinách sa v tento večer udeľuje vianočná nádielka.
Vianoce sú 25. decembra a v kresťanskom vierovyznaní pripomínajú sviatok narodenia Ježiša Krista. Ježiško a Dedo Mráz však v skutočnosti nie sú takí starí ako samotný vianočný sviatok. Martin Luther vynašiel Ježiška ako vianočnú postavu, ktorá prináša vianočné darčeky.
Zelený uprostred zimy bol stromček už v stredoveku symbolom nového života. V tom čase sa vešali jedľové alebo imelové vetvičky na oslavu Vianoc. Vetvičky však mali aj pomáhať v odháňaní všetkého zlého. Podľa povesti stál prvý vianočný strom v roku 1419 v Nemocnici sv. ducha vo Freiburgu. Bol ovešaný medovníkmi, jablkami a orechmi, pre ktoré boli vyhotovené malé vrecúška.
Okolo roku 1800 sa stalo moderným postaviť si vianočný stromček v príbytku. Najskôr stromčeky ešte viseli zo stropu, ak bolo v izbe málo miesta. Až v 19. Vo väčšine rodín sa na Vianoce zvyknú stavať severské jedle, strieborné jedle alebo modré smreky. Pravé prírodné stromčeky znamenajú však aj určité nevýhody, ktoré u umelých stromčekov nemáme. Už po krátkom čase z nich padá ihličie, čo znamená ustavičné pobehovanie s vysávačom alebo metlou. Okrem toho treba vianočný stromček aj zlikvidovať. Pritom sa ihličie ešte roznesie po celom byte. Oproti tomu umelé jedličky nepúšťajú ihličie a dajú sa používať opätovne aj niekoľko rokov. A to šetrí nielen peniaze ale aj životné prostredie. Umelý vianočný stromček sa dá úsporne uskladniť v pivnici a každý rok 24.
Guľaté banky na vianočnom stromčeku pripomínali pôvodne plody stromu, ktoré jedli Adam a Eva. Ako už bolo spomínané, vešali sa najskôr na vianočné stromčeky jablká, orechy a medovníky. Až postupom času boli ozdoby vianočného stromčeka rôznorodejšie.
Asi pred 150 rokmi boli vianočné ozdoby vyrobené z kartónu, zväčša v tvare zvierat, ktoré deti pomaľovali. Až keď vynašli fúkači skla výrobu vianočných gúľ, zdobili sa jedličky nimi. Tenké strieborné alebo zlaté staniolové prúžky patria v mnohých domácnostiach tiež na vianočný stromček. Zvyk používať lamety siaha až k roku 1878.
Klasický adventný veniec pozostáva väčšinou z jedľových vetvičiek a štyroch sviečok. Moderné varianty ponúkajú rôzne farby a formy. Prvý adventný veniec pochádzal z roku 1833. V jednom detskom domove deti zakaždým chceli vedieť, kedy konečne prídu Vianoce. Preto zobral Johann Hinrich Wichern koleso z voza a umiestnil naňho 24 sviečok, jednu na každý deň od začiatku adventu až po Štedrý večer. Tak mal prvý adventný veniec 20 malých sviečok na každý všedný deň a 4 veľké na každú adventnú nedeľu, každý deň pri zapaľovaní jednej sviečky tak deti vedeli, koľko krát sa ešte musia vyspať. Aj adventný kalendár patrí pre mnohých ľudí, najmä pre deti, k predvianočnému času. Pôvodný adventný kalendár pozostával z 24 sviečok a mal podobný význam ako adventný veniec. Začiatkom 20. storočia sa začali predávať prvé potlačné adventné kalendáre. Až po 2.
Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Viete však ako tradícia vianočného stromčeka vlastne vznikla a kde siahajú korene tejto vianočnej dominanty?
Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku.
Za vznikov vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky ponúkame v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19.storočia a 30. rokoch 20.storočia.
V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Začiatkom 20. Na záver vám prinášame niekoľko inšpirácii na vkusne vyzdobené vianočné stromčeky od spokojných zákazníčok, ktoré si svoj vianočný stromček kúpili v e-shope svetstromcekov.sk.
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc. Mnohí z vás riešia každoročne otázku, či nenastala vhodná chvíľa na jeho obmenu. Zaobstarať si však živý vianočný stromček, alebo naopak umelý? Ktorý z nich je ekologickejší k prírode?
Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Svoj pôvod majú v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Zvyky a tradície osláv sa líšia od krajiny ku krajine. Viete, aké sú najkrajšie a najznámejšie slovenské tradície Vianoc?
Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života. Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Štedrý deň bol dňom, keď sa ľudia po mesiaci príprav, ticha a pokoja mohli zísť za jedným stolom a začať sláviť. Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval.
Vianočné rituály a symboly majú ochrániť naše zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu. Ako sa zmenil náš životný štýl a ľudia sa začali sťahovať do miest, mnohé z týchto zvykov upadli do zabudnutia. Aby sme si ich vedeli lepšie predstaviť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly.
Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Veď čo? Tieto sviatky tu máme iba raz do roka a chceme si ich poriadne užiť.
Vianočný stromček a darčeky
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška.
Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri (o tej si povieme neskôr) nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.
Štedrá večera
K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou.
Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka.
Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate. Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky.
Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.
Vianočné povery a zvyklosti
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom.
- Rozkrojenie jabĺčka: V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.
- Tanier navyše: Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine.
- Hádzanie topánky: Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
Na sv. Luciu nemohli chodiť ženy, starí a chorí na návštevu. Sledovalo sa, odkiaľ prišiel prvý návštevník, či zhorného alebo dolného konca. Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím. Ráno, na Božie narodenie (1.sviatok vianočný) sa dospelí i deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince. Omrvinky zo stola gazdiné pozbierali a na druhý deň časť z nich spálili. Cesnak patrí medzi obradné potraviny aj na Štedrý večer, prináša zdravie po celý rok.
Na štedrovečernom stole mali svoje miesto aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť. Smrť sa predpovedala podľa sviečky. Ak nestála rovno, ale sa ku niekomu naklonila, toho mala smrť postihnúť.
Súčasné vianočné tradície
Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc? Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc? Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky. „Maršal Malinowski!“, tak znie známy prípitok z tohto famózneho filmu. A my pripomíname, aby ste to s prípitkami na Vianoce nepreháňali, aj keď alkoholické nápoje sú tiež jednou z vianočných tradícií.
Vianočné tradície v rôznych regiónoch Slovenska
Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.
Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere.
Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou. Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.
Prehľad tradičných vianočných jedál podľa regiónov:
| Región | Polievka | Hlavné jedlo |
|---|
