Osýpky a iné vírusové, bakteriálne a hubové ochorenia: Prevencia a liečba

Biológia je veda, ktorá študuje živú prírodu, skúma štruktúru živých organizmov a vzťahy medzi nimi, ako aj medzi živou a neživou prírodou.

Bunka je základná stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov. Veda, ktorá sa zaoberá bunkami, sa nazýva cytológia. Existujú 2 typy buniek: prokaryotické a eukaryotické.

Vírusové, bakteriálne a hubové ochorenia sú spôsobené rôznymi mikroorganizmami, ktoré môžu napádať ľudí a iné organizmy. Pochopenie ich vlastností a spôsobov prenosu je kľúčové pre prevenciu a efektívnu liečbu.

Vírusy

Vírusy sú nebunkové organizmy s veľkosťou v nanometroch, viditeľné len pod elektrónovým mikroskopom. Sú to vnútrobunkové parazity, ktoré sa rozmnožujú iba v hostiteľskej bunke a nemajú vlastný metabolizmus - nie sú schopné samostatne žiť.

Stavba vírusu: Vírusové častice sa nazývajú virióny. Virión je zložený z jednej alebo viacerých molekúl nukleovej kyseliny (buď RNA, alebo DNA). Podľa typu NK rozlišujeme DNA vírusy a RNA vírusy. NK je obalená bielkovinovým plášťom (kapsida), pri niektorých vírusoch okolo kapsidy ešte tukový obal, ktorý má výčnelky.

Rozmnožovanie vírusov prebieha v niekoľkých fázach:

1. Prichytenie na povrch bunky
2. Prenikanie viriónu alebo NK dovnútra bunky
3. Rozmnožovanie vírusov (vznik množstva nových viriónov)
4. Obalovanie viriónov obalmi a zničenie napadnutej bunky

Rozlišujeme tri typy vírusov:

• bakteriofágy - napádajú bunky baktérií
• rastlinné vírusy - infikujú rastliny, kde sa rozmnožujú (vírus mozaiky tabakovej a vírus mozaiky zemiakovej)
• živočíšne vírusy - infikujú živočíchov a človeka

Osobitnú skupinu živočíšnych vírusov tvoria retrovírusy (vírusy RNA), napríklad HIV.

Vírusové ochorenia človeka: kiahne, detská obrna, chrípka, besnota, encefalitída, žltačka, herpes, mumps, rubeola, slintačka, osýpky. Vírus typu H5N1 - vtáčia chrípka, vírus H1N1 - prasacia chrípka. Ochorenie AIDS spôsobuje vírus HIV. Onkovírusy vyvolávajú rast zhubných nádorov.

Pri vírusových ochoreniach nie sú účinné antibiotiká. Vírusové ochorenia sa šíria najčastejšie kvapôčkovou infekciou (kašeľ, kýchanie). Vstupnou bránou sú sliznice dýchacích ciest a očí.

Baktérie

Baktérie sú jednobunkové, prokaryotické (prvojadrové), väčšinou heterotrofné organizmy. Veda, ktorá sa zaoberá baktériami, sa nazýva bakteriológia. Zakladatelia bakteriológie sú L. Pasteur a R. Koch. Pasteur popísal príčiny ochorenia besnota a antrax, vyrobil prvé očkovacie látky (vakcíny) a protilátky. Koch je objaviteľ bacilu TBC.

Veľkosť baktérií: mikrometre - viditeľné pod svetelným mikroskopom.

Tvar baktérií:

1. guľatý - koky
2. diplokoky - dvojice
3. retiazkovitý - streptokoky
4. strapcovitý - stafylokoky
5. tyčinkovitý - bacily
6. zvlnené - spirily

Stavba baktérií: Na povrchu - bunková stena, pod ňou cytoplazmatická membrána. Vnútro vypĺňa - cytoplazma, obsahuje veľa ribozómov a bunkových inklúzií. "Jadro" tvorí jedna molekula DNA (jeden chromozóm). Jadro nie je ohraničené jadrovou membránou. Na povrchu bunkovej steny môže byť slizové púzdro a bičíky.

Baktérie sa rozmnožujú väčšinou priečnym delením. Niektoré vytvárajú spóry, odolné voči nepriaznivým podmienkam (vysoké teploty, zmrazovanie).

Patogénne baktérie sú pôvodcami rôznych ochorení u ľudí. Do organizmu vylučujú toxíny.

Príklady bakteriálnych ochorení:

• Črevné ochorenia - cholera, týfus, salmonelóza
• Ochorenia dýchacej sústavy - nádcha, šarlach, zápal pľúc, tuberkulóza, záškrt
• Pohlavné choroby - kvapavka, syfilis
• Ďalšie ochorenia - boreliózu prenášajú kliešte, pôvodcami sú baktérie bolérie; tetanus, mor

Často sa stretávame s alimentárnymi (potravinovými) nákazami. Pôvodcami sú patogénne baktérie v potravinách. Najviac rozšírené sú salmonelóza, botulizmus, listerióza.

V hrubom čreve človeka sa nachádzajú kvasné a hnilobné baktérie, ktoré produkujú vitamín K a vitamíny komplexu B.

V prírode majú veľký význam saprofytické baktérie, ktoré rozkladajú odumreté telá organizmu (zúčastňujú sa na kolobehu látok v prírode).

Baktérie sú prítomné všade, v pôde, vo vzduchu, vo vode, na povrchu tela, vo vnútri organizmov. Nenachádzajú sa v krvi zdravého človeka. Ochorenia liečime najčastejšie antibiotikami. Náhradou za antibiotiká môžu byť probiotické baktérie (probiotiká - živé organizmy). Prirodzeným prostredím probiotík sú kyslomliečne výrobky. Probiotiká zvyšujú obranyschopnosť organizmu.

Ilustrácia rôznych druhov baktérií.

Huby

Huby tvoria samostatnú ríšu - najpočetnejšiu. Patria medzi eukaryotické, heterotrofné organizmy. Veda, ktorá študuje huby, sa nazýva mykológia.

Stavba húb: Ich telo tvorí stielka, ktorá môže byť jednobunková alebo mnohobunková. Stielku mnohobunkových húb tvoria hubové vlákna - hýfy. Súbor hubových vlákien vytvára podhubie - mycélium. Bunky húb neobsahujú plastidy. Bunková stena je z chitínu. Dokonalejšie druhy majú plodnice, ktoré tvorí hlúbik a klobúk.

Výživa húb:

1. saprofytická - žijú na odumretých telách organizmov, čím ich rozkladajú (plesne, kvasinky)
2. parazitická - organické látky čerpajú zo živých organizmov
3. symbioticky - spolunažívaním - výhodné, riasa+huba vzniká lišajník - nový jedinec

Huby sa rozmnožujú pohlavne a nepohlavne pomocou výtrusov.

Huby sú pôvodcami rôznych chorôb - mykóz (rastlín, živočíchov, človeka). Huby majú význam v potravinárskom priemysle a medicíne. Mnohé účinné látky, ktoré poskytujú, ešte nevieme dostatočne využiť. Spôsobujú veľké škody - perenospora viničová. Nádorové ochorenia vyvoláva rakovinovec zemiakový.

Na zahnívajúcich potravinách sa vyskytuje pleseň hlavičkatá - má plstenaté podhubie, z ktorého vyrastajú nosiče výtrusov.

Úspešne sa využívajú kvasinkotvaré huby (kvasinky) pri výrobe piva, vína, výrobe mliečnych a vitamínových liečiv.

Parazitická huba - kyjanička purpurová, cudzopasí v semenníkoch raži - vytvára námel (ražná hubka). Námel obsahuje toxické látky, ktoré sa používajú pri výrobe liekov používaných pri zastavovaní krvácania a znižovaní krvného tlaku (ergotín).

Potraviny znehodnocujú paplesne - ich konzumácia je nebezpečná. Paplesne produkujú nebezpečné jedy (mykotoxíny), ktoré môžu vyvolať rôzne alergie, oslabenie imunity. Produktom paplesní sú antibiotiká.

Najznámejším rodom je „penicillium“ - objaviteľ Dr. Fleming - izoloval z nej látku „penicilín“ (zabraňuje rozmnožovaniu baktérií). Niektoré druhy paplesní sa používajú pri výrobe syrov (niva, rockfort).

Niektoré druhy vytvárajú plodnice, ktoré sú jedlé (lupeňovité - muchotrávka, bedľa, pečiarka). Naša najjedovatejšia huba je muchotrávka zelená.

Očkovanie a prevencia

Očkovanie je najspoľahlivejšia prevencia pred závažnými ochoreniami. Napriek tomu ho mnohí ľudia bojkotujú a ohrozujú tak nielen seba, ale aj svoje deti a okolie.

Už v roku 1853 ľudia protestovali proti vakcinácii v uliciach Londýna. Antivax scéna nie je žiadnou novinkou a očkovanie má svojich odporcov odkedy vzniklo.

Mýtus: Účinok mRNA vakcíny sa prenáša z očkovaného na neočkovaného (tzv. shedding). Niektorí ľudia tvrdia, že očkovaní proti COVID-19 môžu „šíriť“ vakcínu na neočkovaných, čomu sa hovorí shedding. „Shedding“ je termín, ktorý sa používa iba pri niektorých živých oslabených vakcínach, nie pri mRNA vakcínach. mRNA vakcína je typ vakcíny, ktorý dáva telu návod, ako si dočasne vytvoriť neškodný kúsok vírusu. Vakcína mRNA zostane v mieste vpichu a krátko nato zanikne. Neobsahuje v sebe živý vírus, takže nie je možné, aby očkovaný človek „šíril“ vakcínu alebo jej účinky na iných.

Niektoré vakcíny, ako napríklad proti detskej mozgovej obrne, obsahujú živú, oslabenú verziu vírusu, ktorá sa v tele množí a môže sa preniesť na iných ľudí. mRNA vakcíny nedokážu meniť tvoju DNA. Vakcína mRNA nikdy nevstupuje do jadra bunky, kde sa nachádza DNA. Jej úlohou je len dať návod bunke, aby vytvorila neškodný proteín, na ktorý si telo vytvorí protilátky. Žiadna geneticky modifikovaná kukurica sa teda z teba stať nemôže.

Očkovanie môže v niektorých prípadoch zabrániť vzniku rakoviny, napríklad krčka maternice. Spôsobiť ju však nevie. Klinické štúdie a následné štúdie mRNA vakcín, ktoré zahŕňali milióny účastníkov, nepreukázali žiadne zvýšené riziko rakoviny. Vakcíny podliehajú prísnym dlhodobým štúdiám a kontrolám, ktoré by odhalili aj zriedkavé riziká.

Prekonanie choroby nie je to isté, ako sa dať zaočkovať. Očkovanie zároveň nie je len o tebe. Na choroby, ktoré by tu s nami už dnes nemuseli byť, keby sa o očkovaní nešírili hoaxy, zomierajú aj dnes ľudia. Na Slovensku v tomto roku zomreli na túto chorobu dve bábätká. Najmenšie deti po narodení totiž nemôžu byť očkované hneď, musia sa preto spoľahnúť na to, že zaočkovaní sú ľudia v ich okolí, a tak ich nemá kto nakaziť - závisia teda od kolektívnej imunity.

Teória, že mamičky nechcú dať očkovať svoje deti, aby nedostali autizmus, pochádza z diskreditovanej štúdie z roku 1998 od Andrewa Wakefielda. Wakefieldove štúdie boli chybné, pretože nebrali do úvahy kontrolné skupiny, zámerne vynechávali dôležité údaje a nenašli priamy vzťah medzi vakcínou a autizmom. Navyše obsahovali podvodné a zavádzajúce výsledky. MMR vakcína (vakcína proti mumpsu, rubeole a osýpkam) sa dáva v tom veku, kedy sa zvykne u detí prejaviť aj autizmus. Tvrdenia o spojitosti vakcín s autizmom boli opakovane a jednoznačne vyvrátené mnohými kvalitnými vedeckými štúdiami.

Ak natrafíš na nejakú konšpiračnú teóriu alebo polopravdu o očkovaní, over si jej pravdivosť tak, že sa pozrieš na viacero stránok, ktoré o probléme píšu.

Skúsenosti rodičov s očkovaním:

• Niektorí rodičia neočkujú svoje deti a tvrdia, že sú zdravé.
• Iní rodičia dávajú očkovať deti podľa kalendára a zvažujú aj nepovinné očkovania.
• Niektorí rodičia majú obavy z nežiaducich účinkov očkovania, ale viac sa obávajú chorôb.
• Niektorí rodičia sa stretli s čiernym kašľom u neočkovaných detí s vážnymi následkami.

Je to len voľba rodiča či dá, alebo nedá očkovať. Vy očkovaný sa nebojte, že vás niečo nakazí, veď preto ste vakcínou chránený.

Očkovacia schéma pre deti.

Osýpky v USA

Na osýpky sa na juhu USA očkuje čoraz menej detí. Osýpky považuje istý otec za normálnu súčasť života, pričom úmrtie svojej šesťročnej nezaočkovanej dcéry opisuje ako Božiu vôľu: choroby predsa stvoril Boh. Dcéra bola podľa mužových slov chorá tri týždne a zomrela na zápal pľúc, častú zdravotnú komplikáciu, ktorá vzíde z ťažkého priebehu osýpok.

Ohniská osýpok v štátoch Texas a Nové Mexiko v súčasnosti dosahujú viac ako 250 prípadov, pričom dvaja nezaočkovaní ľudia vrátane šesťročného dieťaťa zomreli na príčiny súvisiace s ochorením. Medzi ďalšie štáty, ktoré ohlásili prípady osýpok, patria tiež Aljaška, Florida, Kalifornia, Washington, New York, Georgia, Kentucky, Maryland, New Jersey, Pensylvánia, Rhode Island a Vermont.

Najhoršej epidémii osýpok čelili Američania v rokoch 2018 a 2019, keď sa vírus nekontrolovateľne šíril medzi newyorskými ortodoxnými židovskými komunitami, ktoré boli v minulosti dlhodobo terčom dezinformácií proti očkovaniu.

Invázne druhy a prenos patogénov

Výmena tovarov a potravín prebiehala od nepamäti, a to nie len v rámci jednej krajiny alebo jedného kontinentu. V 2. storočí pred Kristom vznikla tzv. Hodvábna cesta, ktorá spájala Čínu s Rímskou a Byzantskou ríšou. S rozvojom námornej dopravy v 14. storočí boli okrem „chcených“ artiklov prenášané aj mnohé „nechcené“, napr. potkany a krysy a spolu s nimi aj ich parazity a patogény. Od čias Kolumba a teda od objavenia Ameriky v 15. storočí, dochádzalo k neobmedzenej výmene (tzv. kolumbovská výmena) rôznych druhov „tovaru“ vrátane organizmov z Eurázie do Nového sveta a vice versa. Kiahne, osýpky, týfus, chrípka a záškrt zo Starého sveta spôsobili vymretie prevažnej väčšiny pôvodného obyvateľstva; pričom z Nového sveta spôsobil problémy „iba“ syfilis.

V minulosti boli lode, ktoré sa plavili do Nového sveta naložené balastnou záťažou (aby sa loď v oceáne neprevrátila). Po doplavení do cieľa bol balast vymenený napríklad za drahé kovy a exotické plodiny. Balastnú záťaž tvorila zemina, ktorá samozrejme obsahovala veľké množstvá organizmov. V roku 1880 bola balastná zemina postupne nahrádzaná vodou. To však neznamenalo v súvislosti s inváziami žiadnu zmenu a organizmy boli naďalej prevážané mimo ich pôvodný areál výskytu. I keď sa výrazne pozmenila legislatíva v cieľových krajinách, druhy sa úspešne šíria a ďalej spôsobujú nie len ekonomické škody, ale aj pozmeňujú a homogenizujú ekosystémy, do ktorých sa dostanú. Na druhej strane bez mnohých nepôvodných druhov (zemiaky, paradajky, kukurica) by sme si už nevedeli predstaviť život.

Reálnym problémom je, že ak sa invázne organizmy niekde objavia, veľmi často dochádza k ochudobneniu, narušeniu a niekedy až zničeniu pôvodného ekosystému. Vo všeobecnosti sú spájané s deštrukciou habitatov, narušením potravných reťazcov a v neposlednom rade s ohrozením ľudského zdravia. Práve kvôli tomu je nevyhnutné, aby sme sa dozvedeli čo najviac o vlastnostiach inváznych druhov a aby sme vedeli včas reagovať už na prvé náznaky prítomnosti nepôvodných druhov v nových habitatoch.

tags: #kukurica #a #osýpky

Populárne príspevky:

• Lahodný Dezert Krok za Krokom
• Recept na suchú kvasnicovú bagetu
• Kvalitný tlakový hrniec
• Palma Stará Ľubovňa: Pizza menu
• Rýchle nepečené torty