Ovocie a zelenina ako majetok: Účtovanie, dane a špecifiká
Poľnohospodárstvo je dôležitým odvetvím hospodárstva, kde hlavným výrobným prostriedkom je pôda. Hlavnými produktmi poľnohospodárskej rastlinnej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre zvieratá a produkty pre iné odvetvia hospodárstva. Značná časť produktov má aj charakter vlastných medziproduktov. Výrobný proces v poľnohospodárstve je zároveň biologickým procesom, ktorý si vyžaduje určitý čas trvania a vplýva naň striedanie ročných období.
Vnútroorganizačné účtovníctvo a kalkulácie
Spôsob vedenia vnútroorganizačného účtovníctva je v kompetencii účtovnej jednotky. Pre poľnohospodársky podnik zapísaný v Obchodnom registri je základnou právnou normou pre vedenie účtovníctva zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve") a opatrenie MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p.
Pre poľnohospodársky podnik je dôležité sledovanie nákladov a výnosov a iných ekonomických informácií na úrovni jednotlivých organizačných stupňov v rámci účtovnej jednotky a sledovanie vzťahov medzi týmito organizačnými stupňami, sledovanie nákladov a výnosov na jednotlivé výkony alebo procesy, sledovanie nedokončenej výroby, stavu hotových výrobkov a vývoja zisku.
Je potrebné:
- vymedziť jednotlivé organizačné útvary, tzv.
- vymedziť úroveň sledovania nákladov a výnosov, napr.
Kalkulácie hodnotia vzťah medzi nákladmi a výnosmi na podrobnej úrovni. Jednotlivé druhy nákladových a cenových kalkulácií a metódy kalkulovania tvoria tzv. Vnútropodnikové výkony sa oceňujú vlastnými nákladmi, ktorými podľa § 25 ods. 6 písm.
Na účely oceňovania vo vlastných nákladoch je potrebné náklady sledovať v kalkulačnom členení na jednotlivé druhy výrobkov alebo činností. Účtovná jednotka je povinná stanoviť na svoje konkrétne podmienky špecifikáciu, štruktúru a spôsob sledovania nákladov v kalkulačnom členení.
DPH pri ovocí a zelenine
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sa na Slovensku uplatňujú tri sadzby DPH. Do konca roka 2024 sú vo výške 20 %, 10 % a 5 %. Od 1.1.2025 sa však sadzba DPH zvýši na 23 % (základná), zvyšné dve budú mať hodnotu 19 % a 5 %.
Mnohí obchodníci neraz nevedia identifikovať, ktorú sadzbu pri tovare alebo službe uplatniť. Spravidla totiž pod jednu sadzbu nespadajú celé skupiny tovarov (napríklad ovocie a zelenina), ale jednotlivé druhy, a tak sa aj pri príbuzných produktoch sadzba DPH líši.
Napríklad, v prípade zeleniny išlo o paradajky, kapustu či stopkový zeler. Avšak, mnohé, aj príbuzné, zeleniny do skupiny doteraz nepatria - napríklad mrkva, reďkev alebo zeler buľvový.
Na problematiku chaosu v DPH upozornila aj anketa Byrokratický nezmysel roka 2023 - okrem zeleru spomína napríklad petržlen, ktorý má inú DPH, ak ide o vňať a inú, ak ide o koreň.
Na druhej strane sa zruší 10 % sadzba DPH, pričom väčšina tovarov a služieb z tejto kategórie bude spadať do 5 % sadzby. Pôjde napríklad o knihy, lieky a aj vybrané potraviny.
Vláda pri oznamovaní zmien v rámci konsolidačného balíka komunikovala, že na 5 % klesne sadzba pri „základných“ potravinách, z čoho by prirodzene mal vyplývať pokles ich cien. Avšak, z materiálov k návrhu zákona napokon vyplynulo, že 5 % DPH bude od roku 2025 platiť napríklad zo všetkých syrov len na ovčiu bryndzu a medzi tzv. základné potraviny podľa zákonodarcov patria paradajky či čerstvé olivy, no taká mrkva či cvikla, nie.
Z pečiva bude do tejto kategórie patriť len čerstvý (minimálne 400 gramový) chlieb a ostatné čerstvé pečivo v exaktnej hmotnosti 40 - 50 gramov. Napríklad 50 gramový rožok tak bude mať 5 % DPH, zatiaľ čo 60 gramová kajzerka či bageta 19 %.
Chaotické roztriedenie tovarov do jednotlivých sadzieb DPH má potom na svedomí, že sú aj prípady, kedy potraviny dovážané zo zahraničia (napríklad olivy) majú nižšiu DPH ako tie vypestované na Slovensku (napríklad cvikla).
Postoj podnikateľov k sadzbám DPH
Obchodníci a podnikatelia na jednej strane vítajú zníženie DPH na niektoré potraviny, gastro služby či ubytovacie služby. No prospešnejšie ako zníženie dane by bolo podľa nich upratanie v jednotlivých sadzbách. „Dlhodobo presadzujeme urobenie poriadku v DPH, roztriediť by bolo vhodné tovary a služby do jednotlivých sadzieb aspoň podľa kategórií (napríklad ovocie a zelenina z mierneho pásma, pečivo a podobne),“ vysvetľuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Marketing ovocia a zeleniny – 4 tipy na priamy predaj
Manká a škody v účtovníctve
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) nevymedzuje pojem mánk a škôd, ale v § 21 ods. 2 písm. e) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve.
Definícia manka a škody upravená v zákone č. 431/2002 Z. z. Manká a škody, ktoré podľa predpisov platných do konca roka 2002 boli upravené len v postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, sú od 1. 1. 2003 obsahovo vymedzené v zákone o účtovníctve.
Manko je definované v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom.
V účtovných predpisoch platných od 1. 1. 2003 došlo k zásadnej zmene v definícii škody. Kým podľa predchádzajúcich predpisov ku škode mohlo dôjsť len na hmotnom alebo nehmotnom majetku, podľa súčasnej definície v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky.
Ak účtovná jednotka účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a má vnútorný predpis na prirodzené úbytky zásob, účtuje tieto úbytky zásob priamo do spotreby. Tento postup vyplýva z § 12 ods.
Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania bližšie nevymedzujú prirodzené úbytky zásob. Všeobecne používaným príkladom vzniku prirodzených úbytkov zásob je ich vysychanie alebo rozprašovanie. Ide teda o úbytok hmotnosti alebo objemu na zásobách v dôsledku pôsobenia vonkajších alebo vnútorných podmienok na ich prirodzené vlastnosti.
K nezavineným úbytkom zásob môže však dôjsť aj z iných prirodzených a celkom objektívnych príčin, ako je len vysychanie alebo rozprášenie. Môže ísť o vyparovanie, stvrdnutie (napríklad stavebných hmôt), rozbitie (napríklad sklenených výrobkov), vysypanie, vyliatie (napríklad v poľnohospodárstve), krájanie, porcovanie, sekanie, usádzanie na predmetoch (napríklad v oblasti spracovania potravín).
V súčasnej dobe neexistujú všeobecne záväzné predpisy stanovujúce normy prirodzených úbytkov zásob podľa jednotlivých rezortov priemyslu a obchodu a ich stanovenie je ponechané výlučne na účtovnej jednotke.
Napriek tomu, že účtovné predpisy neukladajú povinnosť ekonomicky odôvodniť normu prirodzených úbytkov, účtovná jednotka s ohľadom na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je povinná na základe vlastných dlhodobejších sledovaní a zisťovaní na začiatku zdaňovacieho obdobia stanoviť a kalkuláciami podložiť normy prirodzených úbytkov, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob.
Stanovené normy prirodzených úbytkov zásob musia účtovné jednotky v zmysle § 43 ods. 14 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a § 12 ods. 2 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva uviesť vo vnútornom predpise.
Účtovanie mánk a škôd
Manká a škody vyplývajúce z účtovníctva upravuje zákon o dani z príjmov v ustanovení § 21 ods. 2 písm. e). Výnimkou z tohto ustanovenia sú škody upravené v § 19 ods. 3 písm. g), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd.
Zákon o dani z príjmov v § 21 ods. 2 písm. Pokiaľ ide o škodu na hmotnom majetku a nehmotnom majetku, z dôvodu ktorej sa majetok vyraďuje, zákon o dani z príjmov obsahuje v § 19 ods. 3 písm.
Pri účtovaní mánk a škôd sú účtovné jednotky povinné postupovať podľa účtovných predpisov. Daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva účtovali do 31. 12. 2002 o mankách a škodách na účte 582 - Manká a škody.
Podľa postupov účtovania platných od 1. 1. 2003 (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov) sa účtuje o mankách a škodách na niekoľkých účtoch. Na ťarchu účtu 549 sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manká na nakúpených zásobách, ako aj na zásobách vlastnej výroby.
Ak daňovníkovi, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, vznikne škoda, vykoná úpravu základu dane vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bola poskytnutá náhrada škody.
Ak náhrada škody plynie počas viacerých zdaňovacích období, daňovník zahrnie do daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach škodu vo výške prijatej náhrady v týchto zdaňovacích obdobiach.
Daňovníci, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, sa však často dopúšťajú chýb pri zahrnovaní škôd do daňových výdavkov najmä v prípadoch škôd v dôsledku živelných pohrôm alebo škôd spôsobených podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom.
Ak dôjde ku škode na zásobách (zničenie, prípadne odcudzenie zásob), je daňovník povinný znížiť výdavky o výšku škody v zdaňovacom období, v ktorom ku škode došlo.
Pokiaľ však daňovník utrpel škodu spôsobenú živelnou pohromou alebo obdržal od polície potvrdenie, že páchateľ škody je neznámy, môže podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov prostriedky spojené s obstaraním zničených alebo odcudzených zásob, zaúčtované do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane pri zaplatení týchto zásob, ponechať v daňových výdavkoch bez ohľadu na prípadnú náhradu škody.
O mankách a škodách, o ktorých sa v účtovníctve účtuje ako o nákladoch, všeobecne platí, že sa na daňové účely za výdavky neuznávajú vo výške presahujúcej prijaté náhrady. Ide o saldo zúčtovaných mánk a škôd v nákladoch daňovníka a prijatých náhrad (od poisťovne, od zamestnanca) v úhrne za príslušné zdaňovacie obdobie.
daňovníkom nezavinené škody uvedené v § 19 ods. 3 písm.
Pojem „stratné“ a pojem „maloobchod“ nie je v súčasných platných právnych predpisoch definovaný ani bližšie vysvetlený. Možno sa len domnievať, že ide o straty na tovare v samoobsluhách a podobných predajniach, ktoré vznikli z dôvodu drobných krádeží v regáloch vystavených voľnému výberu spotrebiteľov.
Stratné v maloobchodnom predaji je možné uznať za daňový výdavok len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu, preukázanú daňovníkom.
Aby takto určené normy úbytkov tovaru boli uznané na daňové účely, musí daňovník zároveň zabezpečovať aj primeranú starostlivosť o tovar.
Za nezavinené úhyny zvierat je možné považovať všetky preukázateľné úhyny vznikajúce pri chove alebo výkrme zvierat, ktoré nie sú súčasťou základného stáda a z hľadiska zákona o dani z príjmov sa nepovažujú za hmotný majetok.
Ako vyplýva zo samotného znenia ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, škoda veľmi úzko súvisí s náhradou škody. V prípade právnických osôb účtujúcich v podvojnom účtovníctve, ale aj v jednoduchom účtovníctve je prijatá alebo predpísaná náhrada škody v zásade zdaniteľným príjmom.
V prípade fyzických osôb účtujúcich v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve je prijatá náhrada škody podľa § 9 ods. 2 písm.
Manká a škody podľa § 21 ods. 2 písm. Pre určenie výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov, je rozhodujúca výška náhrady za túto škodu.
Prirodzené úbytky tovaru
Prirodzené úbytky zásob sú daňovo uznaným nákladom v súlade s § 17 ods. 1 ZDP. ZoÚ ani postupy účtovania bližšie nevymedzujú prirodzené úbytky zásob. Všeobecne používaným príkladom vzniku prirodzených úbytkov zásob je ich vysychanie alebo rozprašovanie. Ide teda o úbytok hmotnosti alebo objemu na zásobách v dôsledku pôsobenia vonkajších alebo vnútorných podmienok na ich prirodzené vlastnosti.
K nezavineným úbytkom zásob môže však dôjsť aj z iných prirodzených a celkom objektívnych príčin, ako je len vysychanie alebo rozprášenie. Môže ísť o vyparovanie, rozsypanie, stvrdnutie (napríklad stavebných hmôt), rozbitie (napríklad sklenených výrobkov), rozsypanie, vysypanie, vyliatie (napríklad v poľnohospodárstve), krájanie, porciovanie, sekanie, usádzanie na predmetoch (napríklad v oblasti spracovania potravín).
Môže však ísť tiež o úbytky zásob vznikajúce v súvislosti s ich rozrezaním alebo oddelením podľa želania zákazníkov (napríklad sklenené tabule v sklenárstve, výrobky a polotovary z dreva), o úbytky pri klimaticky citlivých zásobách, a to nielen zoschnutím, ale aj zhnitím, splesnivením, rozmačkaním (napríklad ovocie a zelenina) a pod.
V súčasnej dobe neexistujú všeobecne záväzné predpisy stanovujúce normy prirodzených úbytkov zásob napr. podľa jednotlivých rezortov priemyslu a obchodu a ich stanovenie je ponechané výlučne na účtovnej jednotke.
Normy prirodzených úbytkov sa obvykle stanovujú percentom z obratu, prípadne percentom z hodnoty spotrebovaných materiálov a surovín v kalkulačných cenách.
Napriek tomu, že účtovné predpisy neukladajú povinnosť ekonomicky odôvodniť normy prirodzených úbytkov, účtovná jednotka s ohľadom na § 2 písm. i) ZDP je povinná na základe vlastných (nie prevzatých) dlhodobejších sledovaní a zisťovaní stanoviť a kalkuláciami podložiť normy prirodzených úbytkov, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob.
Normy prirodzených úbytkov nie je možné paušalizovať, resp. stanoviť ich výšku rovnako pre zásoby s rozdielnymi fyzikálnymi, chemickými alebo optickými vlastnosťami.
Stanovené normy prirodzených úbytkov zásob musia účtovné jednotky v zmysle § 43 ods. 14 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva uviesť vo vnútornom predpise.
Úbytky nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká.
Účtovanie nákladov
Na účte 502 - Spotreba energie sa účtujú náklady napríklad na vodu, paru, plyn a elektrickú energiu. Na účte 503 - Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok sa účtujú neskladovateľné nákupy. Na ťarchu účtu 504 - Predaný tovar sa účtuje úbytok predaného tovaru.
tags: #ovocie #a #zelenina #ako #majetok #účtovanie
