Sú sáčkové polievky zdravé? Čo skrývajú instantné polievky?

Máte chuť na lahodnú polievku? Ak áno, možno sa pýtate, či je sáčková polievka zdravá voľba. Instantné polievky sú populárnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú rýchlu, pohodlnú a zdravú alternatívu k tradičným jedlám. Sú nenáročné na prípravu a dokážu dodať organizmu minerály a vitamíny. Polievky sú vyrobené z kvalitných prírodných surovín a neobsahujú žiadne nezdravé umelé prísady, ktoré by vám mohli uškodiť, ako napríklad umelé farbivá, dochucovadlá, zvýrazňovače chuti, glutaman a pod.

Avšak, rozhodne sa vyvarujte instantných polievok z vrecúška. Okrem toho, že chutia len zďaleka podobne ako domáce, predstavujú aj vážne riziko pre vaše zdravie. Všetko má svoju cenu a polievka, ktorú stačí zaliať horúcou vodou, nebude nikdy rovnako chutná a zdravá ako tá, ktorú si pripravíte z čerstvých surovín.

Skutočne kvalitný vývar si vyžaduje čas a dobré ingrediencie, aby dosiahol plnohodnotnú chuť, akú si pamätáme z kuchýň našich starých mám. Ak si zvolíte instantnú polievku, dostanete rýchle jedlo za pár centov, ale chýbať vám budú nielen kvalitné suroviny, ale aj potrebné živiny. Takéto polievky síce môžu rýchlo zasýtiť, ale pocit plnosti zmizne rovnako rýchlo.

Negatívne dôsledky častej konzumácie instantných polievok

Príležitostná porcia instantnej polievky vám pravdepodobne neuškodí. Avšak ak sa z nich stane pravidelná súčasť vášho jedálnička, môže to spôsobiť vážne zdravotné problémy. Aby instantné polievky vydržali dlho na regáloch, obsahujú veľké množstvo konzervantov. Výrobcovia do nich pridávajú chemické prísady, soľ a umelé arómy, aby si uchovali chuť. Tieto látky však môžu predstavovať problém pre naše telo, ktoré si s nimi nevie vždy poradiť. Vysoký obsah soli a nezdravých prísad sa môže usádzať v obličkách, čo môže časom viesť k zhoršeniu ich funkcie. Nezdravá strava, ktorej sú instantné polievky neoddeliteľnou súčasťou, môže navyše prispievať k upchávaniu ciev a vzniku srdcových problémov.

Soľ a sodík, bežné zložky instantných polievok, vedú aj k zadržiavaniu vody v tele, čo predstavuje záťaž pre srdce a ďalšie orgány. Okrem toho môžu tieto potraviny prispievať k nárastu telesnej hmotnosti. Preto, ak môžete, radšej siahnite po domácich, čerstvých polievkach, ktoré svojou kvalitou a chuťou ďaleko prevyšujú akékoľvek instantné alternatívy.

Americkí vedci z Texasu varujú, že instantné jedlo dva alebo trikrát v týždni, zvyšuje riziko cukrovky i mozgovej mŕtvice. Vedci pri svojej štúdii, ktorej výsledky zverejnili v magazíne The Journal of Nutrition, skúmali ľudí, ktorí konzumovali instantné jedlá (zamerali sa na čínske variácie instantných polievok a cestovín) a zistili, že u tých, ktorí si ich dopriali dva až trikrát týždenne, sa zvýšilo riziko vzniku kardiometabolického syndrómu, ktorý môže viesť k spomínaným ochoreniam.

Obľúbené pochúťky plné chémie

Tieto spracované potraviny majú okrem iných škodlivých látok aj vysoký obsah soli, čo tiež prispieva k srdcovým ochoreniam. Takisto obsahujú mnohé chemické látky, napríklad aj terciálny butylhydrochinón (TBHQ), ktorý sa používa ako konzervačná látka, no pritom ide o vedľajší produkt butánu, ktorý sa používa v ropnom priemysle. Instantné potraviny sú jednoducho plné rôznych emulgátorov , ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na zdravie človeka.

Odborníci preto hovoria o tom, že aj táto štúdia poukazuje na celosvetové riziko, ktoré predstavujú voľne dostupné a tak obľúbené instantné jedlá. Doktor Shin, vedúci štúdie hovorí: "Tento výskum je dôležitý, pretože mnohí ľudia jedia tieto instantné potraviny bez toho, aby vedeli, aké zdravotné riziká môžu pre nich predstavovať."

Obzvlášť opatrné by mali byť aj ženy. Obaly týchto instantných jedál totiž môžu obsahovať chemickú látku bisfenol A (BPA), ktorý ovplyvňuje hormonálnu sústavu - konkrétne spôsob, akým sa do tela dostáva a potom v ňom dokáže fungovať ženský hormón estrogén. Vedci si tiež všimli ešte jeden zaujímavý fakt. Spotreba instantných jedál je pomerne vysoká u ázijskej populácie, predovšetkým v Južnej Kórei. A práve na tomto území zaznamenali za posledné roky rýchly nárast zdravotných problémov, akými sú srdcové ochorenia či problémy s nadváhou.

Tento výskum z Texasu bol teda zameraný konkrétne na instantné jedlá, no vo všeobecnosti odborníci už dlhšiu dobu poukazujú na nebezpečenstvo všetkých technologicky spracovaných potravín. Či už ide o mäsové výrobky (akékoľvek upravované, nasolené, konzervované mäso či mäsová zmes je známym rizikovým faktorom , ale aj ochorení tráviaceho systému) alebo priemyselne spracované potraviny, ktoré obsahujú cukry a aminokysleliny, teda škrob (zemiaky, chlieb, pečivo a iné produkty obsahujúce obilniny či otruby).

Tieto za normálnych okolností nie sú škodlivé, no pri ich tepelnej úprave nad 150 °C sa uvoľňuje rizikový akrylamid. Preto je vhodné sa vyhýbať produktom ako je priemyselne spracovaná káva, vyprážané či pečené zemiakové výrobky, lupienky, chipsy, sušienky, cukrovinky, sucháre, chrumkavý chlieb, mäkký chlieb a dokonca aj mnohé detské výživy.

Čo hovoria na technologicky spracované potraviny odborníci?

Radia odborníci na optimálnu výživu, životosprávu a extrémnu kondíciu Tina Zlatoš Turner a Vlado Zlatoš: Bežný Slovák minie mesačne okolo 200 - 300 eur na výživu a približne viac ako 70% nakúpených potravín je už technologicky spracovaných. Do nákupných košíkov hádžeme polotovary rôzneho druhu. Problém nastáva vtedy, keď väčšina ľudí začne uprednostňovať cenu pred kvalitou. Dávajte si preto pozor na akékoľvek produkty, ktoré vo svojom zložení majú na prvých 5-tich miestach nasledovné (veľmi lacné) ingrediencie, ktoré môžu poškodzovať vaše zdravie:

• sójové bielkoviny (izolát, koncentrát, iné formy)
• cukry (mliečne polevy, cukor, invertné cukry, fruktózu, rôzne sirupy napr. z fruktózy, agáve či iné)
• sacharidy (škroby, lupienky, kripsy, pufované zložky, iné sacharidy)
• lacné rastlinné oleje (kvalitné sú naopak napr.

Polievky a ich význam vo výžive z nutričného hľadiska je neodškriepiteľný. Konzumáciou polievok z kvalitných surovín stimulujeme, prehrejeme a prekrvíme žalúdok a ten následne zlepší svoje trávenie vďaka väčšiemu množstvu vylúčených žalúdočných štiav potrebných na trávenie potravy.

Pri žalúdku sa pristavím a neodpustím si otázku: „Veríš mýtu, že potraviny v žalúdku kvasia?“ Ak áno, tak čítaj, prosím, krátke vysvetlenie, prečo je to nezmyselný mýtus. Biochémia proste funguje úžasne a náš organizmus je skvelý aj v tomto smere.

V žalúdočných šťavách sú hlavnou súčasťou kyselina chlorovodíková, enzým pepsín a hlien - majú rozdielne funkcie spojené s pohybmi stien žalúdka. Dôležité je, že spoločne natrávia potravu - chýmus − vhodnú na ďalšie spracovanie v tenkom čreve. Takže kvasiť môžu (nikdy nie v našom organizme) akurát kyslá kapusta, kyslé mliečne produkty, kvások na chlieb a iné prospešné potraviny, v ktorým prebieha proces mliečneho kvasenia - fermentácia.

Nie je polievka ako polievka. Pokiaľ nám záleží na našom stravovaní a chceme, aby nám naozaj prinášalo pre náš organizmus využiteľné a prospešné živiny, jednoznačne musíme mať pod kontrolou aj zloženie konzumovaných potravín.

Polievka je ľahko stráviteľná, diétna a plná využiteľných základných živín. Je vhodná v zime na zahriatie, v lete na ľahšie zasýtenie, pri chorobách ako ľahšie stráviteľná potravina. Biologická hodnota polievok je priamo úmerná a súvisí s hlavnou surovinou použitou pri varení aj spôsobe úpravy a zahustením polievky.

Polievky sa pripravujú z rôznych základných surovín, ako sú mäso, zelenina, strukoviny, mlieko a pod... Z uvedeného dôvodu by nemali byť každodennou súčasťou ich vrecúškové - instantné varianty.

Trošku z histórie instantných polievok

Latinské slovo „instantia“ v preklade znamená „prítomnosť“. Potravinársky priemysel prináša na trh polievky vo vrecúšku ako sypký dehydrovaný prášok rôznych chutí a farieb. Na nápad výroby instantných potravín prišiel Napoleon, za vynálezcu instantných polievok sa však považuje Carl Heinrich Knorr, ktorý v roku 1838 založil dodnes prosperujúcu firmu. V roku 1886 švajčiarsky mlynár Julius Maggi predstavil prvú rýchlu dehydrovanú polievku z hrachu a fazule. Dehydrované znamená sušené − po odstránení všetkých tekutín.

Poďme si porovnať polievky.

Porovnanie výživových hodnôt jednotlivých polievok

Pre lepšiu predstavu si porovnajme výživové hodnoty a zloženie rôznych typov polievok:

Porovnanie zloženia jednotlivých polievok

• Vishu − instantná rezancová polievka s krevetovou príchuťou: Instantné cestoviny (87,2 %): pšeničná múka, palmový olej, jedlá soľ, cukor, zvýrazňovač chuti (glutaman sodný), chýba označenie E...emulgátory (E451, E452), kypriace látky (E500, E501).Vrecká s príchuťami (12,8 %): jedlá soľ, cukor, sójový olej, zvýrazňovač chuti (glutaman sodný), zmes sušenej zeleniny v rôznom pomere (0,6 %): mrkva, cibuľa, cesnak, čierne korenie mleté, čili mleté (0,1 %), príchuť krevetová, zvýrazňovače chuti (guanylan disodný, inozínan disodný), farbivo: (E150 d)Informácie pre alergikov: Výrobok môže obsahovať zeler a sezamové semeno.
• Hrachová polievka s krutónmi, Tesco: Hrachová múka (33 %), krutóny (21 %) (pšeničná múka, rastlinný tuk palmový, rastlinný olej repkový, soľ, droždie),maltodextrín, jódovaná soľ (soľ, jodičnan draselný),modifikovaný škrob, rastlinný olej slnečnicový, cibuľa, hrášok (2 %), kvasničný extrakt, glukózový sirup, cesnak, sušená opekaná cibuľa, mliečne bielkoviny, pór, farbivo (kurkumín), údená aróma, aróma (obsahuje sóju), čierne korenie Výrobok môže obsahovať vajcia, horčicu a zeler.
• Pikantná mexická fazuľová polievka s cícerom a čili: Cícer, fazuľa,mrkva, zelené fazuľky, zemiaky,zeleninový vývar alebo voda,cibuľa, cesnak, čili,miso pasta (fermentované sójové bôby),ume ocot (fermentované japonské slivky ume boshi),soľ, petržlenová vňať, čierne korenie, sladká paprika.

Čo na instantných polievkach nie je moc prospešné?

Takáto polievka z vrecúška musí spotrebiteľovi chutiť a voňať, preto jej chuť aj farba sú často nahradené prídavnými látkami, ale, žiaľ, nie prírodnými. Ak si prečítaš zloženie instantnej polievky, zrejme tam prírodnú sušenú zeleninu nenájdeš, ak áno, tak v minimálnom pomere. Naopak, zvýrazňovače chuti, farbivá, konzervanty nájdeš vo veľmi hojnom množstve.

Najväčšie zastúpenie rôznych prídavných látok majú polievky z Ázie, ktoré poznáme pod názvom cestovinové (rezancové) polievky a kričia na nás už farebným obalom. Ich výrazná chuť a vôňa sa nám vynorí v pamäti hneď pri pohľade na jej obal kvôli chuťovým kreáciám, často je to však aj na úkor nášho zdravia.

Pri potravinových testoch (test Dnes − máj 2015), keď hodnotili rôzne čínske instantné polievky, nebol výsledok uspokojivý. V niektorých prípadoch sa našli aj nevhodné prídavné látky.

Zoznámme sa bližšie s uvedenými prídavnými látkami:

• E621 - glutaman sodný: Látka zvýrazňujúca chuť a vôňu. Pri použití nadmerného množstva môže vyvolať nevoľnosť a bolesti hlavy.
• E451 - trifosforečnany (sodný, draselný): Stabilizátory, regulátory kyslosti, emulgátory, taviace soli, zahusťovadlá. Ich vysoký príjem môže viesť k odvápneniu kostí.
• E452 - polyfosforečnany - (sodný, draselný, vápenatý): Sú umelé látky, najčastejšie používané ako emulgátory.
• E500 - uhličitany sodné: Vyrába sa synteticky z chloridu sodného (kuchynská soľ). Látky so širokým využitím v potravinách ako regulátory kyslosti, zahusťovadlá a kypriace látky.
• E501 - uhličitan draselný: Synteticky vyrábané látky. Vyrába sa z chloridu draselného.
• Modifikované škroby: Sú stabilizátory a zahusťovadlá. Vyrábajú sa zmiešaním škrobu s kyselinou chlorovodíkovou alebo sírou.

Zhrnutie na záver

V instantných polievkach je zbytočne veľa prídavných látok, ktoré samy osebe sú v odporúčanom množstve v danej potravine, ale ich celkový príjem počas dňa si nekontrolujeme a nespočítavame, takže netušíme, ako sme na tom s ich príjmom.

Zvýrazňovače chuti dráždia naše chuťové poháriky a pachové vnemy (rozoznávajúce sladké, slané, kyslé, štipľavé...) a nenápadne v nás vyvolávajú ďalšie chute... My následne viac papáme a čoraz viac hľadáme výrazné chute v rôznych pochutinách. Lebo nevýrazné potraviny (ale pritom zdravšie), ako napr. biely jogurt, nemajú chuť... :-)

Z neurologického hľadiska ide o návykové vnemy. Soľ v instantných polievkach je ďalší problém. Vlastne jej množstvo, ktoré by malo byť v rámci denného príjmu držané do 5 g. Často sa, žiaľ, prijímané množstvo pohybuje nad 10 g (dôsledok je nárast civilizačných ochorení).

Jednoznačný záver je varenie polievok doma. Ak má polievka splniť výživovú hodnotu a byť prínosom pre náš organizmus s využiteľnými živinami, mala by byť zo základných lokálnych potravín bez prídavných látok. Niektoré polievky vieme uvariť do 15 min., pričom benefity z nej sú nenahraditeľné.

Zahustiť ju môžeme rozmixovaním zeleniny alebo zemiaka či topinamburovou múkou, ktorá slúži ako zdroj inulínu - vlákniny slúžiacej ako prebiotikum (čo je vhodná kombinácia k probiotikám) prospešnej pre naše trávenie a správne bakteriálne osídlenie v ňom. Z nutričného pohľadu je nevhodné zahusťovanie rafinovanou bielou múkou.

tags: #je #sáčková #polievka #zdravá

Populárne príspevky:

• Linecké pečivo recepty
• Recepty americkej kuchyne
• Recepty na zeleninové šaláty k rybám
• Jahodová torta so želé: Inšpirácie
• Jesenná pochúťka: Pečená tekvica Hokaido s kuracím mäsom