Pestovanie mrkvy: Od výberu odrody po bohatú úrodu

Medzi záhradnými plodinami je viacero takých, bez ktorých si kuchyňu a varenie nevieme predstaviť. Mrkva je jednou z najbežnejších zelenín, ktorá sa u nás pestuje a využíva. Jej popularita je daná najmä jej dostupnosťou. Mrkva je pomerne nenáročná na pestovanie a pri minimálnej starostlivosti prináša slušné úrody. Okrem toho sa vyznačuje vynikajúcimi nutričnými vlastnosťami, predovšetkým vysokým obsahom betakaroténu, z ktorého si naše telo vyrába vitamín A. Objavte aj jej iný rozmer a dopestujte si ju v rôznych farebných podobách.

Mrkvu konzumujeme surovú, či už nakrájanú ako pochúťku na zahryznutie, alebo v obľúbených šalátoch. Výborná je tiež strúhaná mrkva s medom a citrónovou šťavou. Varená či pečená sa používa v mnohých receptoch a kombináciách. Patrí medzi plodiny, ktoré sú po tepelnej úprave pre naše telo lepšie stráviteľné a výživnejšie.

Mrkva patrí medzi rastliny, ktoré máme v kultivácii v záhradách, a zároveň sa jej divý predok, mrkva obyčajná (Daucus carota), vyskytuje aj v našej prírode.

Ak sa rozhodnete pre akúkoľvek farbu mrkvy, pamätajte si, že mrkva je jedna z mála zelenín, ktorá je výživnejšia varená ako surová.

Farebné varianty mrkvy

Keď sa povie mrkva, väčšina z nás si predstaví jej najrozšírenejšiu oranžovú podobu. Avšak, takúto farbu nemala vždy, a dnes sa opäť objavujú aj osivá mrkvy v rôznych farbách. Zaujímavé je, že prvé vyobrazenia mrkvy v staroegyptských chrámoch ju zobrazujú vo fialovej farbe. V Európe sa mrkva ako kultúrna plodina objavila približne v 12. Genetické rozbory ukázali, že medzi 10. a 18. storočím sa pestovali najmä žlté a fialové odrody. Mrkvu stretneme často aj v divokej podobe.

• Oranžová mrkva: Najbežnejšia oranžová mrkva je bohatá na betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Tento vitamín je kľúčový pre zdravie očí, imunitného systému a pokožky. Oranžová mrkva môže obsahovať aj menšie množstvá ďalších karotenoidov, ako sú luteín a lykopén, no nie v takom množstve ako žltá a červená mrkva. Betakarotén je silný antioxidant, ktorý znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a posilňuje imunitný systém. Oranžová mrkva má vyváženú, sladkú chuť. Už pri konzumácii jednej mrkvy si zabezpečíte dennú dávku vitamínu A. Oranžová mrkva sa do sveta rozšírila z Holandska.
• Fialová mrkva: Fialová mrkva vyniká vysokým obsahom antokyánov, čo sú tmavé farbivá s antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Obsahuje aj alfa a beta-karotén, ktoré prispievajú k zdravému zraku a posilňujú imunitný systém. Antokyány v fialovej mrkve sú známe pre svoj prínos pri znižovaní rizika srdcových ochorení, cukrovky a chronických zápalov. Chuť je sladšia a jemne korenistá. Výborne sa hodí ako príloha k mäsu. Práve fialová farba bola vraj pôvodnou farbou pre mrkvu.
• Červená mrkva: Červená mrkva je výnimočná vysokým obsahom lykopénu a betakaroténu. Lykopén je známy ako silný antioxidant, ktorý prispieva k znižovaniu rizika rakoviny, najmä rakoviny prostaty. Okrem toho podporuje zdravie srdca a pokožky, čo z nej robí ideálnu voľbu pre tých, ktorí chcú podporiť celkové zdravie. Chuťou je podobná oranžovej ale môže mať mierne sladšiu a jemnejšiu chuť.
• Žltá mrkva: Žltá mrkva obsahuje xantofyl a luteín, látky dôležité pre zdravie zraku. Tiež prispievajú k znižovaniu oxidačného stresu v tele, čo môže potenciálne znížiť riziko niektorých druhov rakoviny. Chuť žltej mrkvy je jemná, mierne sladká a nie tak intenzívna ako oranžová. Obľubujú ju najmä v Číne a Japonsku. Má výrazne sladkú chuť. Obsahuje nižšie množstvo betakaroténu ako bežná oranžová mrkva. Obsahuje minerály ako draslík, fosfor, vápnik, železo a iné.
• Biela mrkva: Biela mrkva je známa svojou jemnou, neutrálnou chuťou a vysokým obsahom vlákniny. Aj keď vláknina je prítomná vo všetkých druhoch mrkvy v podobnom množstve, biela mrkva neobsahuje karotenoidy, ktoré sú zodpovedné za farbu a niektoré zdravotné výhody farebnejších variantov. Hoci sa často používa ako krmivo pre zvieratá, v ľudskej výžive má rovnaké benefity ako ostatné farebné mrkvy. Obsahuje množstvo vlákniny, ktorá je výborná pre trávenie.

Všeobecne platí, že čím je mrkva tmavšia (ako napríklad fialová alebo červená), tým viac môže obsahovať antioxidantov, ktoré môžu mierne ovplyvniť chuť a dodať jej pikantnejší alebo komplexnejší charakter. Pre záhradkárov môže byť pestovanie nevšedných verzií známych či neznámych plodín príjemným spestrením.

Pestovanie mrkvy

Ak chcete pestovať mrkvu rôznych farieb, zaobstarajte si správne osivo. Podľa použitia mrkvy a požadovanej doby zberu volíme odrody i termíny siatia.

Pôda a príprava

Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach. Neznáša čerstvé organické hnojenie, pestuje sa prevažne v druhej trati.

Pred jarným výsevom pôdu najprv riadne spracujte. Pred samotným kyprením nezabudnite na pridanie kompostu ako zdroja živín. Kamenité a premokrené štruktúry nie sú pre pestovanie mrkvy dobré - koreň sa v týchto podmienkach vetví, prípadne býva postihnutý hnilobou.

Výsev

Najlepším miestom na vegetáciu mrkvy sú záhony so stredne ťažkou pôdou umiestnené na slnečnom stanovisku. Do riadne spracovaných pôd môžete vysievať už od februára, pričom najvhodnejší je výsev do riadkov vzdialených od seba 30 cm. Semená vkladajte maximálne jeden centimeter hlboko do zeme - pri veľmi hlbokom výseve by nevyklíčili a vznikli by holé miesta.

Starostlivosť

Po vzídení osiva začnite pravidelne kypriť priestor medzi riadkami a sadenice postupne jednoťte, aby ste dosiahli čo najvyššie výnosy. Narastené jedince zalievajte striedmo, aby ste ich uchránili pred hnilobou.

Zber

Skoré typy môžete žať už od 8. týždňa po vysadení, zatiaľ čo neskoré typy potrebujú niekedy až 11 týždňov.

Kŕmna mrkva Táborská žltá

Mrkva kŕmna Táborská neskorá žltá je ideálnou voľbou pre záhradkárov a poľnohospodárov, ktorí hľadajú výdatnú a odolnú odrodu mrkvy pre kŕmne účely. Táto mrkva je známa svojou výnimočnou produktivitou a schopnosťou rásť aj v náročnejších podmienkach. Jej koreň je robustný, veľký a má výraznú žltú farbu, čo ju robí nielen výživným, ale aj vizuálne atraktívnym doplnkom do krmiva pre hospodárske zvieratá.

Táborská neskorá žltá je neskorá odroda, čo znamená, že dozrieva dlhšie, ale výsledkom je bohatá úroda plná živín. Vyniká svojou odolnosťou voči chorobám a škodcom, čo z nej robí spoľahlivú voľbu pre každého, kto chce dosiahnuť maximálnu efektivitu pri minimálnych nákladoch a úsilí. Jej pestovanie nevyžaduje špeciálne podmienky, takže je vhodná pre široké spektrum pôdnych typov a klimatických podmienok.

Okrem svojho primárneho využitia ako kŕmna mrkva, môže byť táto odroda použitá aj ako súčasť kompostov alebo na zlepšenie kvality pôdy, vďaka svojmu bohatému obsahu minerálov a vitamínov.

Charakteristika odrody Táborská žltá:

• Má koreň stredne dlhý (18 - 24 cm), valcovito kúžeľovitý, žltý, zakončený polo špicato.
• Dužina je prevažne intenzívne žltá, niekedy až oranžovo žltá.
• Táto odroda má vysoké úrody koreňov (70 - 100 t/ha) so stredným obsahom sušiny a cukru a s nižším obsahom karoténu (1 - 3 mg/100 g sušiny).
• Je odolná proti chorobám, krátkodobému zamokreniu alebo suchu.
• Pestovateľsky nenáročná, odolná proti vybiehaniu.
• Vhodná na konzumáciu u ľudí, ktorí z dietologického hľadiska nemôžu konzumovať beta - karotén.

Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach. Neznáša čerstvé organické hnojenie, pestuje sa prevažne v druhej trati.

Určené na siatie z raných výsevov čo najskôr na jar a zber v jesenných mesiacoch Majú využitie najmä na uskladnenie a na priemyselné spracovanie.TÁBORSKA ŽLTÁ (kód 2282) - má koreň stredne dlhý (12 - 26 cm), valcovito kužeľovitý, žltý, zakončenie pološpicaté. Dužina je prevažne intenzívne žltá, niekedy až oranžovožltá. Táto odroda má vysoké výnosy koreňov (70 - 100 t/ha) so stredným obsahom sušiny a cukru a s nižším obsahom karoténu (1 - 3 mg/100 g sušiny). Je odolná proti chorobám, krátkodobému zamokreniu alebo suchu. Pestovateľsky nenáročná, odolná proti vybiehaniu. Vhodná na konzumáciu u ľudí, ktorí z dietologického hľadiska nemôžu konzumovať beta-karotén.

Ďalšie odrody Poloraná, sladká, výnosná odroda s výraznou farbou. Vysievame najskôr v máji, pri skoršom siatí hrozí v prípade nízkych teplôt riziko vykvitania. Veľmi vhodná na výrobu džúsov, korene obsahujú veľké množstvo sladkej šťavy.

tags: #zlata #mrkva #pestovanie

Populárne príspevky:

• Účinky žihľavového čaju na zdravie
• Výroba parených syrov
• Montáž denného svietenia Land Rover
• Recept na domácu plastelínu
• Zabudnuté jedlo v mikrovlnke