Mentálna anorexia: Ako ju rozpoznať a ako s ňou bojovať

Poruchy príjmu potravy patria medzi duševné ochorenia s najvyššou úmrtnosťou. Medzi najčastejšie patrí anorexia, bulímia a záchvatové prejedanie. Ochorenie môže trvať šesť rokov, ale je to individuálne. V tomto náročnom boji pomáha ľuďom aj nutričná špecialistka Tatiana Kyseľová (29), ktorá pracuje pre občianske združenie Chuť žiť.

Prečo sa Tatiana Kyseľová rozhodla stať nutričnou špecialistkou?

Tatiana Kyseľová pochádza z rodiny, kde bola obezita. Rodičia a iní blízki sa báli, že dopadne ako oni, a boli rôzne komentáre na jej výzor a stravu. Od veľmi mladého veku skúšala rôzne diéty a cvičila. Sama spadla do nezdravého vzťahu s jedlom. Nenávidela svoje telo, stále skúšala rôzne diéty, ale po každej sa vždy prejedla a pribrala niečo navyše. Zasekla sa v tomto kolobehu.

Študovala strojárstvo, a keď ukončila strednú školu, rozhodla sa, že chce rozumieť tejto problematike, prečo musí takto žiť, či sa to nedá inak, a rozhodla sa ísť študovať výživu ľudí. Úplne zmenila svoje zameranie a už počas školy pracovala s klientmi, ale stále pracovala s výživou športovcov alebo s výživou v spojitosti s chudnutím. Až po skončení školy sa viac zamerala na poruchy príjmu potravy. Uvedomila si, že psychika je dôležitejšia ako fyziologický výzor a má väčší dosah z hľadiska udržateľnosti a prevencie obezity ako len nejaký jedálniček. Potom sa aj rozhodla spolupracovať s OZ Chuť žiť.

Skúsenosť s poruchou príjmu potravy

Tatiana Kyseľová zažila zákernosť poruchy príjmu potravy na vlastnej koži. V tom období to nebolo veľmi pochopené. Keď sa prejedla, tak jej len vraveli, aby si to nekupovala alebo že má slabú vôľu. Keby vtedy išla k lekárovi, nebolo by to až také dôležité, lebo mala normálnu hmotnosť, a práve to je jeden z mýtov. Porucha príjmu potravy je psychické ochorenie, ale navonok vôbec nemusí byť viditeľné. Človek to prežíva v hlave.

Nevedela, že má problém, lebo všetci chudli, sem-tam sa prejedali, mali výčitky, mali telesnú dysmorfiu - úplne inak vnímali svoje telo, chceli ho zmeniť. Všade to videla, aj v médiách, keď písali o celebrite, ktorá pribrala a aké to je hrozné. Myslela si, že je to norma, preto nikdy nevyhľadala pomoc. Nevedela, že je to také extrémne, až kým to nezačalo výrazne ovplyvňovať jej kvalitu života, že prestala chodiť von s kamarátmi, uzatvárala sa. Prestala robiť všetko iné a jej prioritou bol len šport a jedlo.

Vtedy našla na Instagrame zahraničné účty, ktoré práve toto riešili a opisovali, čo zažívala. Mala výčitky pre jedlo, prejedala sa a uvedomila si, že je to problém. Existuje spektrum správania pri jedle, ktoré tvorí intuitívne stravovanie, narušený vzťah k jedlu a poruchy príjmu potravy. Bola pri narušenom vzťahu k jedlu, ktorý je veľmi častý. Štatistiky ukazujú, že až 80 percent ženskej populácie má narušený vzťah k jedlu. Je to nebezpečné, lebo to je normalizované. Ľudia veľakrát nevedia, že sa dá niečo napraviť a zlepšiť. To bol presne jej prípad.

Ako pomôcť milovanej osobe

Nárast porúch príjmu potravy

Stále rapídne pribúda množstvo ľudí s poruchami príjmu potravy. Aktuálne to je najmä preto, že tu máme veľmi nereálny ideál krásy, ktorý je oveľa dostupnejší ako kedykoľvek predtým cez sociálne siete. Tým, že konzumujeme sociálne siete v takomto množstve, vždy sa tam objavia komentáre, aký je niekto krásny, a vidíte, že tá postava je štíhla. Keď je niekto troška plnší, takisto to komentujú. Ľudia to vnímajú a chcú spĺňať štandard, ktorý sľubuje úspešnosť alebo dokonalý život. Mladí ľudia často vidia, ako sa ľudia správajú inak k niekomu, kto je štíhlejší, než k niekomu, kto je plnší, a majú tendenciu k tomu inklinovať.

Druhým veľkým spúšťačom bol kovid, ktorý veľmi ovplyvnil kvalitu života. Jedným zo spúšťačov je aj čierno-biele myslenie - keď sa nám veci vymykajú spod kontroly. Chceme mať veci pod dozorom a čo je jednoduchšie mať pod kontrolou ako jedlo alebo šport? Bola to kompenzácia u veľa ľudí. Toto sa dialo počas kovidu, všetci začali športovať a riešiť stravu. Toto sa však takisto vymklo spod kontroly, pretože zrazu niekto cvičil každý deň a prepočítaval kalórie. Dnes je veľký tlak na výzor a výkon. Keď je niekto perfekcionista, je to jedna z predispozícií na vznik poruchy príjmu potravy. Najčastejšími poruchami príjmu potravy, ktoré sa objavujú, sú anorexia, záchvatové prejedanie a bulímia.

Najčastejšie sa stretávam s ľuďmi, ktorí prechádzajú vývojovými zmenami v pubertálnom období od pätnástich do osemnástich rokov, ale aj s vekovou skupinou 20 plus, kde dochádza k zmene životného štýlu po ukončení študentského života, čo má výrazný dosah na vznik a zhoršenie prejavov porúch príjmu potravy.

Narážky na vzhľad

Poruchy príjmu potravy patria medzi duševné ochorenia s najvyššou úmrtnosťou. Môžu nám ich spustiť už len nejaké narážky na náš vzhľad? Vždy vysvetľujem rodičom, že deti do osemnásť rokov nemajú ešte úplne vyvinuté kritické myslenie. Hľadajú vzory, ktoré mali predtým v rodičoch, a teraz sú to influenceri alebo iní ľudia na sociálnych sieťach.

Keď napríklad mama povie - mohla by si troška schudnúť, lebo žiadny chlapec ťa takto nebude chcieť, možno to myslí ako vtip, ale dieťa nevie vyhodnotiť, či je to názor alebo komentár, ktorý zobrazuje pravdu. Možno má sama so sebou problém a reflektuje na dcére svoje obavy alebo má len zlý deň. Aj ja si dodnes pamätám rôzne komentáre, je to silný zásah a dokáže veľmi ovplyvniť to, ako sa budeme vnímať. Je to však individuálne. Mám v okolí ľudí, ktorí sú dospelí alebo v mladom veku, a keď dostanú takýto komentár, nič si z toho nerobia, lebo boli vychovaní v bezpečnom a zdravom prostredí. Rodičia im dávali sebavedomie a vzťah k jedlu a vzťah k sebe samému sa dedí práve od rodičov. Opakujeme to, čo vidíme.

Doma videla, že mamina má problémy so svojím výzorom, výčitky pre jedlo, zažívala šikanu a komentovanie postavy. Otec bol presný opak, bol štíhly ako špajdľa. Mala to podobne. Keď niekto niečo okomentoval, bola schopná celý deň nič nejesť. Keď jej niekto povedal, že pribrala, vynechala obed a išla si viac zašportovať. Dokáže to veľmi ublížiť. Nikdy nevieme, čo druhá strana prežíva, a treba prebrať zodpovednosť za svoje komentáre. A pred tým, ako niečo povieme, sa poriadne zamyslieť a radšej si to nechať pre seba, keď to nie je nápomocné a láskavé.

Mentálna anorexia

Často sa hovorí aj o mentálnej anorexii. Aj tú môže spustiť hlúpa narážka? Je to psychické ochorenie, jedno z najznámejších, a práve tu je ten problém, že sa to reálne odohráva v hlave. Nie je to vždy vyhodnocované iba podľa hmotnosti, ale treba si všímať rôzne symptómy - psychické, fyziologické, zmeny správania a zdravotné indikácie. Má viacero spúšťačov, je to multifaktoriálne ochorenie, ale do veľkej miery môže zohrávať dôležitú rolu akýkoľvek komentár. Je to ako spiaci medvedík a môže ho čokoľvek prebrať. Sú tam rôzne predispozície už od mladého veku, napríklad perfekcionizmus alebo iná špecifická vec na tele, ktorá človeka vyraďuje z kolektívu. Spúšťačom môže byť aj nebezpečné domáce prostredie, domáce násilie, zlý vzťah rodičov k jedlu. Komentáre však môžu byť veľkým spúšťačom nielen pri ochoreniach, ale celkovo pri vnímaní svojho tela.

Prejavy poruchy príjmu potravy

Aké sú prejavy poruchy príjmu potravy, ktoré by sme si mali všímať na ostatných ľuďoch?

Psychické - človek sa viac začne uzatvárať do seba, prestali ho baviť veci, ktoré doteraz robil, je unudený, smutný, nechce sa rozprávať, prestáva chodiť von s kamarátmi.
Manipulácie s jedlom - vyraďuje napríklad veľké množstvá sacharidov, prestane jesť sladké, nedá si ani buchty od babky, lebo je tam veľa cukru, začne jesť až príliš zdravo. Môže ísť na neho až úzkosť alebo strach z jedla. Keď sa naje na rodinnej návšteve a po jedle zmizne na určité obdobie. Často dochádza buď k vracaniu, alebo iným kompenzáciám.
Fyziologické prejavy - obsesia, že si krabičkuje jedlo, sleduje si kalórie, vyraďuje úplne olej z jedla.
Zmena hmotnosti - buď ide o nízku, alebo veľmi vysokú hmotnosť, človeku vypadávajú vlasy, má bledú pokožku, zvýšené ochlpenie, býva mu často zima.

Treba byť hlavne opatrný, chápať, čo to vlastne môže byť, všímať si symptomatiku, veľakrát už môže byť neskoro. Je to psychické ochorenie, vždy sa odohráva v hlave. Ľudia sa často pýtajú, kedy majú vyhľadať pomoc. Vždy, keď to ovplyvňuje kvalitu života, nemusí to ovplyvňovať výzor.

Komplexný problém

Porucha príjmu potravy je porovnateľná s inými ochoreniami. Keď má niekto rakovinu, nepoviem mu - usmej sa a hlavu hore, ale pomôžem tomu človeku a budem tu pre neho. Keď má niekto zlomenú nohu, nepoviem mu, aby prestal robiť scény a išiel po schodoch. Najväčší problém je, že ľudia to nechápu. Jedlo je každodenná vec a my trocha zabúdame, že to môže byť pre niekoho problém. Pozeráme sa na svet cez svoje okuliare, dáme človeku svoje tipy, lebo my túnohu nemáme zlomenú. Pre nás je ľahké najesť sa alebo nenajesť sa.

Podľa Tatiany Kyseľovej sa dá z toho úplne dostať. Sama je toho dôkazom. Môžu však zostať nejaké pocity alebo myšlienky, ale najdôležitejšie je, že to už neovplyvňuje kvalitu vášho života. Keď ide na rodinnú oslavu a začne premýšľať, že tam bude koláč a priberie z neho, nechá túto myšlienku odplávať. Nevie ich ovládať, ale vie ovládať to, ako na ne bude reagovať a či ich bude počúvať. Dá sa žiť normálny plnohodnotný život. Veľa jaziev je takých, že nikto o nich nemusí vedieť. Vie, že tam sú, ale nemusí ju to nijako ovplyvňovať.

Do priebehu ochorenia je zahrnutá aj samotná liečba, ktorá je štatisticky definovaná na obdobie približne šiestich rokov. Vždy záleží na individualite, kvalite pomoci a mnohých ďalších multifaktoriálnych dôvodoch.

Ako pomáha OZ Chuť žiť?

Tatiana Kyseľová je nutričná terapeutka pre Chuť žiť. OZ Chuť žiť mení kvalitu života, pretože na Slovensku nie je úplne veľa pomoci. Ľudia akoby ani nevedeli, na koho sa majú obrátiť. U nás dostávajú komplexnú pomoc, odborník je vyškolený priamo na túto problematiku. Keď sa dostanete k nutričnému špecialistovi, ale nechápe úplne poruchy príjmu potravy, ich biochémiu, fyziológiu, ako to celé prebieha, lebo telo v tomto prípade funguje troška inak ako u zdravého človeka, nemusí to dopadnúť dobre. U nás dostanú klienti komplexnú pomoc, podporu, láskavý odborný prístup a veľmi pekne ich vieme usmerniť v procese liečby. Zakomponujeme do toho odbornú pomoc, ale aj rodinu.

Niekto zbadá náš príspevok na sociálnych sieťach, nájde sa v tom a rozhodne sa, že zavolá na našu bezplatnú linku pomoci. Tam ho väčšinou usmerní naša psychoterapeutka, čo by bolo pre neho najvhodnejšie. Človek sa však môže prihlásiť na rôzne služby cez našu stránku, či už to je nutričná jednorazová konzultácia, aby zistil, či má vôbec problém, ako by s ním mohol pracovať. Máme aj psychoterapeutky, môže sa rozhodnúť pre jednorazovú terapiu alebo sa zapojí do našich programov. Máme aj takzvaných peer konzultantov, to sú ľudia, ktorí mali poruchy príjmu potravy, ale už sú vyliečení, zastabilizovaní a vedia podať veľmi pekne podporu a vysvetlenie celej rodine. Máme veľkú kombináciu služieb. Príde klient a môže dostať nutričného špecialistu, psychoterapeuta a peera. Má komplexné poradenstvo a komplexnú pomoc. Závisí to od toho, s akým problém za nami príde, a my odporúčame, aký postup by bol pre neho najlepší, a aj v procese liečby sa to môže meniť.

Zadosťučinenie

Práca nutričnej terapeutky pre OZ Chuť žiť dáva Tatiane Kyseľovej zadosťučinenie. Cíti sa extrémne naplnená. Všetko, čo sa stalo, a to, kde je dnes, sa stať malo, lebo teraz dokáže klientom pomôcť, dokáže chápať a dať láskavosť s odbornosťou.

Mentálna anorexia a bulímia

1. Mentálna anorexia

Mentálna anorexia (MA) patrí spoločne s bulímiou medzi tzv. poruchy príjmu potravy (ppp). Cez zdanlivú vychudnutosť anorektičiek sú si obe poruchy veľmi podobné. Je pre ne typické intenzívne úsilie o dosiahnutie štíhlosti spojené s obmedzovaním energetického príjmu a zvyšovaním energetického výdaja, strach z tučnoty a nadmerná pozornosť venovaná jedlu, vlastnému vzhľadu a váhe.

Chorí sa neustále zaoberajú tým, ako vyzerajú, koľko vážia a vytrvalo sa snažia schudnúť alebo aspoň nepribrať. Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná úmyselným znižovaním telesnej hmotnosti. Anorektičky neodmietajú jedlo preto, že by nemali chuť, ale preto, že nechcú jesť, i keď to niekedy popierajú. Nechutenstvo alebo oslabenie chute k jedlu je väčšinou dôsledkom hladovania.

1.1. História

V histórii sa prístupy k anorexii postupne menili. Richardovi Mortonovi sa obvykle priraďuje prvý lekársky popis anorexie v roku 1689. Bol toho názoru, že ochorenie spôsobuje chronický smútok a príliš ustráchaná výchova. Popísal dva prípady úmyselného odmietania potravy u dievčaťa a chlapca. V 19. storočí William Gull a Charles Laseque upozornili lekársku verejnosť na ďalšie prípady. Išlo vždy o extrémne schudnutie a nadmernú aktivitu. Za prvé znaky ochorenia uviedli:

dievča chudne a začína sa skrývať do voľného oblečenia
začína vynechávať jedlá s rodinou a chce si variť sama alebo varí pre celú rodinu a sama neje
začína byť veľmi aktívna, veľa chodí a behá, učí sa a stále cvičí
pije veľa kávy a diétnych nápojov
je uzavretá do seba, prestáva chodiť s priateľmi von a zúčastňovať sa rodinných podujatí
trávi dlhý čas v kúpeľni a na záchode, do kúpeľne odchádza hneď po každom jedle, na záchod chodí často cez deň a niekoľkokrát za noc.

2. Vznik mentálnej anorexie

Ako vzniká mentálna anorexia, sa ešte celkom nevyjasnilo. Najlákavejšou je predstava, podľa ktorej mechanizmy choroby sú psychologicky zrozumiteľné a vysvetliteľné. Iste môže zohrať úlohu aj trápenie sa dievčiny pre postavu. Na druhej strane však tvrdenie, že táto ťažká choroba vznikla jedine preto, že niekto povedal dievčaťu, že je silnejšie, je nezmyselným zjednodušením.

Samozrejme, veľa žien a mladých dievčat sa nejaký čas snaží zhodiť nejaký ten kilogram, niekto chudne a dodržiava rôzne diéty aj celý život, ktoré sa striedajú s obdobiami výdatného maškrtenia a mastných jedál. Niektorí berú diétu veľmi vážne a sú schopní sa za niekoľko mesiacov zbaviť nadbytočných kilogramov. Schudnú a spokojní so svojím výsledkom zanechajú diétu diétou a zdravým prístupom k životu si svoju hmotnosť udržia. Chudnutie sa stáva kultom ich života a sú ochotní spraviť všetko pre svoje štíhle telo. Svojím správaním sa ženú do ťažkej podvýživy, dostanú sa do bludného kruhu svojho ochorenia. Spoločnosť si o nich neprávom myslí, že si za svoje ochorenie môžu sami. Stačí, keď s tým prestanú a začnú znova jesť. Nie je to tak.

Toto ochorenie je oveľa komplikovanejšie, než sa na prvý pohľad zdá, a jeho prvé stavebné piliere vznikajú už v detstve. Nie vo forme chudnutia, ale ako dôsledok nezdravých medziľudských vzťahov či už v širšej spoločnosti, v ktorej dieťa vyrastá, alebo neprimeraných vzťahov rodičov so svojím dieťaťom.

Až 2/3 anorektičiek udávajú vznik poruchy do súvislosti s nejakou životnou udalosťou. Najčastejšie uvádzajú rôzne narážky týkajúce sa telesného vzhľadu, životné zmeny alebo problémy v rodine. Súčasne je veľmi ťažké rozlíšiť, či zistené charakteristiky sú príčinou, alebo dôsledkom poruchy.

V rodinách pacientok s ppp sa častejšie stretávame s diétami, obezitou a posadnutosťou zdravou výživou alebo, podobne ako u iných psychiatrických pacientov, s alkoholizmom a depresiami. Negatívne sebahodnotenie a pocity nedostatočnosti zvyšujú riziko vzniku MA.

2.2. Faktory ovplyvňujúce vznik, priebeh a výsledok choroby

Dnes vieme, že mentálna anorexia je podmienená multifaktoriálne. Faktory, ktoré ovplyvňujú vznik, priebeh a výsledok choroby, sú predispozičné, spúšťacie a udržiavacie.

Predispozičné faktory

Rodina je vo veľkej miere zodpovedná za vznik tohto ťažkého ochorenia. Rodiny chorých sú často nadmerne ochraňujúce, rigidné, bez dostatočnej schopnosti priamo vyjadrovať emócie a riešiť konflikty. V rodine sa kladie dôraz na úspechy, ktoré jej jednotliví členovia dosahujú. Dbá sa o to, aby sa dieťa čo najlepšie učilo, aby dosahovalo aj vo svojich záľubách čo najlepšie výsledky.

Pre jej členov je veľmi dôležité, aby rodina navonok vyzerala v čo najlepšom svetle. Zabúda sa na dieťa, na jeho skutočné radostné aj smutné pocity a zážitky sa neopýta nik. S nástupom dospievania dieťaťa v takejto rodine sa narúša jej vnútorná umelá stabilita. Zvyčajne je na vine matka, ktorá nezvláda svoju materskú úlohu. Na druhej strane nielen takéto, ľudovo povedané, „krkavčie matky“ sú svojím správaním zodpovedné za vznik tohto ochorenia. Aj matky, ktoré nerešpektujú individualitu dieťaťa, sú príčinami vzniku mentálnej anorexie svojich detí. Ich výchova je príliš ochraňujúca, nedovolí dieťaťu dospieť a zoznámiť sa so svetom. Často bývajú nadmieru kontrolujúce a dieťa sa snažia vtesnať do svojich predstáv.

Ďalším predispozičným faktorom je sociokultúrny kontext. Riziko choroby z patologického príjmu potravy sa najčastejšie zjavuje v krajinách s výrazným hodnotením osobnej individuality, úspechu, výkonu, sebaovládania. V USA ochorie na mentálnu anorexiu jeden človek zo 150 až 200 ľudí, pričom za posledné roky došlo k nárastu patologických príjmov potravy. V podstate sa vyskytuje v spoločnostiach s prebytkom potravy, kde sa kladie dôraz na štíhlosť.

Zvyšuje sa s príslušnosťou k strednej alebo vyššej spoločenskej triede, so životom v rodine zameranej na výkon a príslušnosťou k spoločnosti, kde sa mení úloha ženy a väčšmi sa hodnotí jej pracovný výkon. Aj keď pacientkami bývajú častejšie ženy, rovnako na mentálnu anorexiu môžu trpieť muži, či ešte len chlapci. Mentálna anorexia sa častejšie vyskytuje u ľudí s bielou farbou pokožky.

Vo zvýšenom riziku vzniku mentálnej anorexie je tá časť populácie, kde pri výkone povolania alebo venovaniu sa svojmu koníčku je potrebné, aby sa človek udržiaval v štíhlej kondícii. Pacientkami môžu byť tanečníčky, gymnastky, modelky, herečky, krasokorčuliarky, bežkyne na dlhé trate... Väčšinou sa bežkyne a bežci zásobujú cestovinami, ktoré pre ich výkon predstavujú ľahko prístupný zdroj glukózy, ale niektorí to skúšajú aj len s jedným jogurtom a jablkom denne.

Osobnosť postihnutého má často spoločné charakteristiky: zvýšenú kontrolu, vysokú zodpovednosť voči druhým, vzorné správanie, zriedkavejšie vyjadrovanie emócií, izoláciu, narušenú sexuálnu identitu. Prítomné sú črty perfekcionizmu, ctižiadostivosti, vysokých nárokov na seba, často závislosť od hodnotenia druhými.

Spúšťacie faktory

Za najvýznamnejšie spúšťacie faktory choroby možno považovať špecifické vývojové požiadavky a vzťahy adolescentného obdobia. Pacientka s anorexiou ťažko zvláda upevnenie a uvedomenie si vlastnej identity. Nedokáže prijať nezadržateľnú skutočnosť a to, že sa stáva ženou.

Dospievajúce dieťa je veľmi zraniteľné, ťažko zvláda stres v súvislosti s osamostatňovaním sa, zvládnutím širokých medziľudských kontaktov a prvých partnerských vzťahov. Psychodynamická teória vidí anorexiu ako neschopnosť separácie a osamostatnení sa od svojich rodičov.

Rozdielnosť pohlaví

Stačí byť ženou a riziko MA je najmenej 10x vyššie. Vzhľad je pre ženy tradične dôležitejší a telesné proporcie hrajú inú rolu v živote ženy a muža. Ženy vždy zaujímal viac telesný tuk a krása, zatiaľ čo mužov svaly a sila. Okrem toho ženy všetkých vekových skupín majú tendenciu priberať viac než muži. Ženy môžu byť spokojné so svojou postavou, a aj tak chcú byť stále štíhlejšie.

Pokiaľ ženy nie sú spokojné so svojím telom, chcú schudnúť, ak muži nie sú spokojní, chcú pribrať, respektíve zosilnieť. MA je teda dôsledkom vplyvu socio-kultúrnych faktorov, nepriaznivých životných udalostí, chronických ťažkostí a nakoniec aj biologických a genetických faktorov. Podľa britsko-amerického týmu výskumníkov k rozvoju MA dochádza v prípade, že jedinec je vystavený rizikovým faktorom pre držanie diét a súčasne niektorým ďalším vplyvom, ktoré sú nebezpečné aj z hľadiska rozvoja iných psychiatrických porúch.

3. Diagnostické kritériá MA:

aktívne udržovanie abnormálne nízkej telesnej hmotnosti (pod 85% normálnej telesnej váhy s ohľadom na výšku a vek)
strach z tučnoty pretrvávajúci aj počas veľmi nízkej telesnej hmotnosti
u žien porucha menštruačného cyklu v prípade, že nie sú podávané hormonálne prípravky

Problematickým kritériom je strach z tučnoty, ktorý môže byť popieraný alebo zamieňaný za snahu jesť zdravo. Pacientka sa spravidla vyhovára, že mala dobre dôvody obmedzovať svoj jedálniček, množstvo a frekvenciu jedla.

Strach z tučnoty je spojený so skreslenou predstavou o vlastnom tele. Ak pacient spĺňa kritériá anorexie (rozhodujúca je vychudnutosť) a súčasne sa opakovane prejedá, zvracia alebo užíva preháňadlá, ide o tzv. bulimický typ MA. Príčinou nechutenstva a hladovania môžu ale byť aj rôzne zdravotné problémy ako tuberkulóza alebo nádorové ochorenia. S niektorými anorektickými príznakmi sa je možné sa stretnúť aj u ťažkých depresií a toxikománii. S rastúcim výskytom ppp pribúda netypických pacientov, ktorí nemusia spĺňať všetky kritériá. Aj tieto atypické prípady však môžu mať závažné psychické a zdravotné ťažkosti. Neskôr môže dôjsť k rozvoju všetkých príznakov.

3.1. Ako rozpoznáte MA:

Menia si jedálniček, z ktorého najprv miznú energeticky príliš výdatné jedlá. Anorektičky najskôr vynechávajú sladkosti a tučné jedlá. Postupne vynechávajú aj ďalšie jedlá, ako biele pečivo, knedlíky, mäso... až nakoniec ostanú len diétne „light“ potraviny
Menia si jedálny režim. Chorí si neberú nič, čo by bolo „navyše“, pod rôznymi zámienkami miznú hlavné jedlá.
Zmeny v stravovaní sú dodržiavané so stále väčšou dôslednosťou a obhajovanie je čoraz rafinovanejšie. Anorektičky ráno uvádzajú, že nie sú zvyknuté jesť, alebo že nemajú čas a večer sú väčšinou už po večeri.
Pri jedle sa úzkostlivo porovnávajú s ostatnými, vyžadujú, aby mali čo najmenej.
Mení sa ich tempo jedenia a správanie. Jedia veľmi pomaly a obradne, dlho si jedlo obzerajú, vyberajú, čo nezjedia, potraviny si delia na miniatúrne kúsky... Jedlo im trvá tak dlho, že sa skutočne nestihnú najesť.
Mení sa ich chuť. Niekedy veľmi solia, pijú kávu, inokedy pijú veľa vody (zapíjajú hlad).
Vyhýbajú sa jedlu v spoločnosti. Precitlivene reagujú na to, keď ich niekto pri jedení pozoruje alebo mľaská. Keď jedia, vyzerajú napäto, strnule a vystrašene.
Často vzrastá ich aktivita, neustále niekde pobehujú, majú potrebu niečo robiť. Dokážu chodiť niekoľkokilometrové vzdialenosti, posilňovať niekoľko hodín, alebo byť pri cvičení v nepriedušnom oblečení. Zhoršuje sa ich schopnosť sústrediť sa na učenie. S rastúcou podvýživou môže prísť únava, apatia a vyčerpanosť.
Príliš sa zaoberajú svojou postavou a telesnou hmotnosťou. Postávajú pred zrkadlom a neustále sa vážia alebo sa naopak váhe strachom vyhýbajú. Zahaľujú sa do voľných šiat alebo naopak nosia oblečenie, ktoré umožňuje predvádzať ich plochú a vychudnutú postavu.

tags: #jedalny #listok #pri #anorexii #vzor