Stara Ľubovňa a okolie: Miesta plné histórie a prírodných krás

Stará Ľubovňa a jej okolie ponúkajú bohaté možnosti pre turistov a milovníkov histórie. Od minerálnych prameňov cez prírodné rezervácie až po hrady a kúpeľné mestá - tento región má čo ponúknuť každému.

Minerálny prameň Sulinka

Približne 12 km od obce Matysová vyviera minerálny prameň Sulinka, ktorý je súčasťou chotára Sulin. Sulínska minerálna voda sa na plnenie začala využívať v roku 1836. Chýr o jej kvalitách bol známi v celej Európe a vyvážala sa aj do Spojených štátov Amerických.

Pred druhou svetovou vojnou majiteľom sulínskeho minerálneho prameňa bol Gejza Alapi Salamón. Aj pri nedostatočných komunikáciách a bohatom sortimente ďalších minerálnych vôd bola prevádzka rentabilná.

Dôležité upozornenie: Obec Nová Ľubovňa opakovane vyzýva obyvateľov obce, hlavne obyvateľov, bývajúcich v blízkosti verejných parkovísk: za kostolom, oproti farskému úradu, pri bývalej škôlke Krupka, pri zmrzline, či pri obecnom úrade, aby ste na nich neparkovali dlhodobo motorové vozidlá. Tieto parkovacie plochy slúžia na dočasné parkovanie počas svätých omší, v prípade návštevy farského úradu, lekárov, ako aj pri rôznych podujatiach v kostole a v obci.

Prírodná rezervácia Jarabinský prielom

Prírodná rezervácia Jarabinský prielom (Jarabinské tiesňavy) bola vyhlásená v roku 1967 o rozlohe 5.55 ha, v Ľubovnianskej vrchovine, vo východnej časti Pienin (Pieninské bradlové pásmo), na sever od obce Jarabina.

Prielom predstavuje krátke kaňonovité údolie, ktoré vyerodoval potok Malý Lipník, tvorené z bradlových vápencov, kde sú efektné krútňanové hrnce o hĺbke 2-3m a 5 kaskád. Jarabina je bývalé centrum drotárskeho remesla na Spiši.

Kúpele Ružbachy

Obec pod východnými svahmi Spišskej Magury známa predovšetkým svojimi kúpeľmi s liečivými teplými prameňmi. Liečivé kúpeľné vody patria do skupiny hydro-uhličitanovo-síranových, vápenato-horčíkových minerálnych vôd. Deväť prameňov dáva asi 150 litrov vody za sekundu s teplotou 19 až 22 °C.

Ružbachy sú aj vyhľadávaným letoviskom. Zvláštnosťou je najväčšie travertínové jazierko Kráter na Slovensku s priemerom 20 metrov a hĺbkou 3 metre.

Zrúcanina Plavečského hradu

Zrúcanina Plavečského hradu sa týči na pravom brehu rieky Poprad, nad obcou Plaveč, na severovýchode Slovenska. Malý kamenný hrad bol postavený už v roku 1294 na obranu cesty do Poľska. Hrad Plaveč bol dôležitým pohraničným hradom, a tak sa stal kráľovským majetkom. Neskôr ho kráľ daroval svojim prívržencom Drugetovcům.

Počas svojej existencie hrad menil majiteľov. Keď Drugetovci vymreli, dostali hrad Bebekovci. Roku 1449 sa ho zmocnila husitská vojská. Tá vyhnal Imrich Zápoľský, ktorému potom Hrad Plaveč chvíľu patril. Vdova po Zápoľský v roku 1505 hrad daruje Horváthovcům, ktorí si od tunajšej obce odvodili svoje meno (Plavečtí). Tento rod v 16. storočia hrad renesančne upravil. Ich potomok potom v 17. storočia Hrad Plaveč upravil na pohodlné panské sídlo. Veľké okná bohužiaľ nevydržala nepriazeň počasia, a tak museli majitelia hrad opustiť. V roku 1856 Hrad Plaveč vyhorel a rok na to vymrel rod Plavečských.

Vysoké Tatry

Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. Vysoké Tatry vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách.

Muszyna a Kúpele Krinica (Poľsko)

Muszyna je známe kúpeľné mesto a turistické stredisko v Poľsku. Nachádza sa v južnej časti krajiny, v Malopoľskom vojvodstve, cca 10 km od slávneho kúpeľného mesta Krynica. V súčasnosti tu žije viac ako 5000 obyvateľov.

Muszyna láka návštevníkov na svoje minerálne pramene a nádhernú okolitú prírodu, ktorá je v lete vhodná pre pešiu turistiku a v zime na lyžovanie. Muszyna má dlhú históriu. Od roku 1288 do roku 1772 patrilo krakovským biskupom. Išlo o významné hraničné mesto. V blízkom pohraničí na Poľskej strane sa nachádza v malebnej oblasti Malopolska Krinica známa svojimi minerálnymi vodami - Kúpele Krinica.

Uhorský hrad (Nedeca)

Uhorský hrad (slovensky Nedeca, pôvodný názov Dunajec, 566 m.n.m.), vybudovaný v rokoch 1320 až 1326 Kokošom z Brezovice na predhistorickom hradisku. Mal významnú úlohu v uhorskopoľských stykoch a bol strediskom rozsiahleho panstva, ktorému patrili majetky pri Dunajci a v Zamagurí.

Roku 1326 hrad a panstvo Bezeviczyovcom skonfiškovali a stali sa vlastníctvom Viliama Drugetha. Roku 1528 dostal panstvo od Jána Zápoľského za podporu jeho nárokov na uhorský trón Hieroným Laski a koncom 16. storočia odkúpil hradné panstvo Ján Horváth z Plavča. Začiatkom 19. storočia hrad obnovili, od roku 1920 patrí Poľsku. Po celý čas bol obývaný.

Na hrade mali byť podľa dohody roku 1412 vyplatené poľskej korune peniaze, ktoré si vypožičal kráľ Žigmund, keď dával do zálohu 16. spišských miest. Po 2. svetovej vojne sa v poľskej časti objavila atraktívna správa. Podľa nej prišiel roku 1946 na hrad potomok Šebastiána Berzeviczyho a jeho ženy, ktorou bola dcéra posledného vládcu Inkov. Ich testament z roku 1797, určený synovi Antonovi a uložený na hrade, mal obsahovať informácie o poklade Inkov. Na hrade sa vraj skutočne našlo olovené puzdro s uzlovým písmom, ale v Krakove sa po ňom stratili ďalšie stopy. Neskôr sa objavili v novinách aj ďalšie správy o výpravách za rozprávkovými pokladmi v peruánskom jazere Titicaca.

tags: #jedalny #listok #stara #lubovna #vrchovina

Populárne príspevky:

• Omáčka k rybe s cestovinami
• Tradičné a moderné variácie červenej kapusty bez octu
• Ceny mlieka na Slovensku
• Recept na thajskú kokosovú polievku
• Súčasní výrobcovia francúzskych kachlí