Tradičné recepty na prvý sviatok vianočný: Spojenie rodiny a hojnosti
Vianočný stôl je oveľa viac než len jedlo - je to tradícia, rodinné spojenie a symbolika, ktorá sa dedí z generácie na generáciu. Od predjedál cez polievku až po sladkú bodku večera - tieto jedlá a zvyky by na vašom štedrovečernom stole nemali chýbať.
Štedrý deň sa u najodhodlanejších nesie v znamení pôstu. Tí, ktorí nevydržia, sa podieľajú na príprave večere a priebežne ochutnávajú nachystané zásoby dobrôt. K stolu by mala rodina zasadnúť s východom prvej hviezdy.
Symbolika a tradície štedrovečerného stola
Štedrá večera začína niekoľkými tradíciami so silným posolstvom:
- Prekrajuje sa jabĺčko a ak je v jeho strede hviezdica, rodinu čaká budúci rok zdravie a šťastie.
- Šupinky z kapra uložené v rohoch stola pod obrusom majú rodine priniesť hojnosť. Zopár z nich si treba odložiť aj do peňaženky.
- Medový krížik na čelo robí gazdiná ostatným členom rodiny, aby boli dobrí ako med.
- Vianočné oblátky s medom a cesnakom prinášajú šťastie.
Oblátky s medom a cesnakom
Neodmysliteľný symbol slovenských Vianoc. Tenké oblátky s cesnakom a medom predstavujú zdravie a pokoru. Jednoduchý chod otvára večernú hostinu a spája rodinu pri stole. Cesnak sa pokladal za magickú rastlinu, preto sa konzumoval aj pri štedrej večeri. Oblátky spočiatku piekli učitelia, manželky učiteľov či miestni farári. Upečené oblátky potom po dedine roznášali školopovinné deti a častokrát pri tom recitovali koledy. Deti za roznášanie dostali peniaze. Neskôr si už oblátky piekli v domoch ženy samy. Oblátky sme zaradili ako chod číslo dva z celkových 9-tich chodov.
Med má pre ľudí mnoho významov. Je to výživné, prírodné sladidlo, koncentrovaný zdroj energie a starodávny ľudový liek. Med je tiež aktívnou látkou v kozmetických výrobkoch a výrobkoch na ochranu pokožky a je neustále predmetom lekárskeho výskumu. Med obsahuje 22 aminokyselín, 27 minerálov a 5 000 enzýmov. Medzi minerály patrí železo, zinok, draslík, vápnik, fosfor, horčík a selén.
Polievková rozmanitosť
Po štedrovečernom prípitku (domáca pálenka, víno, alebo slabší vaječný likér) a vianočných oblátkach nasleduje polievka. Naprieč regiónmi Slovenska sú práve v tejto časti večere výrazné rozdiely. Kým niekde hrá prím vianočná kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, inde sa podáva vianočná hubová polievka na kyslo, rybacia polievka, halászlé alebo husté strukovinové polievky - šošovicová, hrachová, fazuľová alebo pripravená z viacerých strukovín. Tam, kde sa v manželstve „stretli“ dva vzdialené regióny, sa prekvapivo často pripravujú dva druhy polievok. Každému podľa chuti…
Kapustnica
Polievka z kyslej kapusty patrí k tradičnej Štedrej večeri tak isto ako stromček. Je chutná, sýta a jej recepty sa líšia podľa regiónu či rodiny. Pre jesenné obdobie je typické nakladanie kapusty. Okrem vitamínu C sa v nej vyskytujú aj vitamíny B1, B2, B6, E, PP, A, D, K, U, kyselina listová, biotíny. Obsahuje tiež veľa aminokyselín a minerálnych látok (draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok).
Ryby, šaláty a chutné novinky
Nasleduje výdatný zemiakový šalát, najčastejšie majonézový. Ako odľahčená zmena sa zvyknú podávať zemiakové šaláty iba s kyslou zálievkou a deti tiež obľubujú zemiakovú kašu alebo pečené zemiaky. K zemiakom sa už tradične podáva vianočná ryba - kapor, losos, pstruh, rybie filé - či už ako vysmážané kúsky alebo ryba pripravená pečením na masle a bylinkách. V ojedinelých prípadoch je v rodinách zvykom podávať kačacie mäso, bravčové mäso alebo zajaca.
Pečený vianočný kapor - Baked christmas carp
Kapor alebo ryba
V mnohých slovenských domácnostiach hrá pri večeri hlavnú úlohu kapor, často smažený či pečený. Ryby sú v zime ľahšie dostupné a ich prítomnosť na stole symbolizuje prosperitu. Kapor priplával na štedrovečerný stôl až po tom, ako sa začal cielene chovať v rybníkoch počas socializmu. Ryby sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných minerálnych látok, dôležitých stopových prvkov a vitamínov. Vysokým obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín sa radia k potravinám s priaznivými účinkami na srdcovo-cievny systém. Odborníci na zdravú výživu odporúčajú konzumovať ryby aspoň dvakrát do týždňa. Priemerný Slovák skonzumuje ročne len 5 kg rýb. Ryby obsahujú cenné minerálne látky a stopové prvky, najmä jód a selén (ktoré chránia telo pred pôsobením ťažkých kovov), vitamíny D, A a B. Disponujú kvalitnými bielkovinami. Rybie mäso kraľuje medzi potravinami s obsahom týchto nenahraditeľných tukov. Keďže telo si ich nedokáže vytvoriť samo, je potrebné dopĺňať ich v strave.
Zemiakový šalát
Ako príloha k rybe je zemiakový šalát takmer povinnosťou. Je jednoduchý, chutný a každý ho robí o čosi inak - každý región má svoj vlastný štýl. V tradičnom zemiakovom šaláte nenájdete majonézu. Robil sa jednoducho tak, ako ho všetci verne poznáme. 1 kg zemiakov uvaríme v šupke, ošúpeme a nakrájame na kolieska, pridáme k nim nakrájanú cibuľu, soľ, 1 dcl octovej vody a premiešame. Môžeme povedať, že zemiak tvorí základnú zložku našej každodennej stravy. Pod hnedou šupkou sa skrýva biela alebo žltá dužina, ktorá nášmu organizmu dodáva množstvo potrebných biologických látok. Od príchodu na naše územie sa zemiaky stali významnou plodinou, ktorá nahradzovala prípadný nedostatok múky. Ak bolo múky málo, pridali sa do cesta na chleba zemiaky, rovnako aj do cestovín. Preto môžeme polemizovať, či skutočne naše pôvodné tradičné halušky museli obsahovať zemiaky, alebo boli pridané až časom, keď sa muselo múkou šetriť. Obsahujú množstvo mikronutrientov - vitamíny A, B1, B2 a B6 a dokonca štyrikrát viac vitamínu C než jablká alebo hrušky. Sú jedinečným a mimoriadne bohatým zdrojom minerálov a stopových prvkov, ako sú draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm a ďalšie.
Dobrôt plné taniere
V minulosti mala štedrá večera niekoľko chodov. Na stole sa nachádzali sýte jedla s kyslou kapustou, zo strukovín, ale aj z kysnutého a zemiakového cesta. Piekli sa záviny, kysnuté koláče, štrúdle a bobáľky (inak opekance alebo pupačky). Zo zemiakového cesta zase na slano plnené pirohy a tradičné makové šúľance.
Opekance s makom
Tieto malé guľky z kysnutého cesta, poliate mliekom a makom či orechmi, sú spojené so starým pôstnym zvykom. Dnes sú obľúbeným predjedlom alebo sladkou bodkou pri sviatočnej večeri. Šiestym chodom štedrej večere boli opekané cestoviny s makom, väčšinou šúľance. Tak ako chody predtým, aj opekance sa jedli z jednej misy, aby rodina držala pokope. Jedli sa dve maximálne 3 lyžičky na osobu. Cestoviny boli posypané makom, symbolom hojnosti. Šúľance mali byť aspoň 15 cm dlhé, aby boli na rok aj klasy dlhé. Mak má výrazne aromatickú, olejovitú a sladkastú chuť, ktorá sa prejavuje najmä po jeho rozdrvení. Má vysoký obsah vápnika, ktorý je potrebný pre normálny rast a vývin kostí u detí a pre udržanie normálneho stavu kostí a zubov. Obsahuje vitamín B1- tiamín 74% ODD, B2- riboflavín, B3- niacín, B5- kyselinu pantoténovú, B6- pyridoxín, B8- cholín, B9- kyselinu listovú, C a E.
Jablko a oriešky
Jablko rozkrojené naprieč sa viaže k starému zvyku veštiť šťastie a zdravie. Oriešky symbolizujú úrodu a hojnosť v budúcom roku. Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky a chlieb, sviečka, Biblia a fľaša pálenky. Jablko-Vitamíny obsiahnuté v jablku spomaľujú proces starnutia nášho organizmu. Stačí skutočne jedno jablko denne a budeme sa cítiť aj vyzerať lepšie. Jabloň je u nás najrozšírenejším ovocným stromom a je právom považovaná za najstarší ovocný strom. A práve preto by sme mali čo najviac konzumovať naše sezónne ovocie - jablko.
Ďalšie vianočné zvyky a tradície
- Od začiatku až do konca štedrej večere mala na stole horieť sviečka. Ak zhasla, bolo to zlé znamenie, že niekto do roka umrie.
- Stromčeky sa začali objavovať niekedy po prvej svetovej vojne a boli to výlučne len jedličky. Stromček sa zdobil skromne až v deň Vianoc na obed a ozdobený sa zavesil pod podvalu. Stromček sa do izby musel priniesť vrcholcom dopredu a muselo sa pri tom zavinšovať: „ščasny a vesely Sviotki“. Vrcholcom sa po Vianociach musel vynášať aj von.
- Obdarovávať pod stromček sa začalo zhruba od 50. rokov 20. storočia a to v súvislosti so zlepšením materiálnej a sociálnej situácie roľníkov.
Tradičná štedrá večera našich predkov - výživové hodnoty
| Jedlo | Kcal | Bielkoviny (g) | Tuky (g) | Sacharidy (g) |
|---|---|---|---|---|
| Celá večera s vareným vínom a pálenkou | 1 310 | 32 | 28 | 222 |
Tradičná štedrá večera našich dospelých predkov s vareným vínom a pálenkou: 1 310 kcal, 32 g bielkovín, 28 g tuku, 222 g sacharidov a množstvo vitamínov. Čo myslíte, ako to je so štedrou večerou a jej výživovými hodnotami dnes?
tags: #jedlá #na #prvý #sviatok #vianočný #tradičné
