Jedlé rastliny Dobročského pralesa: Skryté poklady prírody

Dobročský prales, jedno z najstarších chránených území na Slovensku, ukrýva nielen majestátne stromy a vzácne živočíchy, ale aj jedlé rastliny, ktoré v minulosti využívali naši predkovia. Hoci je samotný prales pre verejnosť uzatvorený, poznatky o jedlých rastlinách, ktoré sa vyskytujú aj v iných lokalitách Slovenska, môžu obohatiť náš pohľad na prírodu a jej dary.

Dobročský prales

Dobročský prales - nedotknutý klenot Podpoľania

Národná prírodná rezervácia Dobročský prales, vyhlásená už v roku 1913, sa nachádza neďaleko obce Čierny Balog v okrese Brezno. Jeho rozloha je 100,44 ha a leží v nadmorskej výške 700 - 1000 m n.m. Klíma je tu chladná a vlhká, s priemernými ročnými teplotami 5,4 - 6,5°C a úhrnom zrážok 760 - 920 mm. Vstup do pralesa je možný len pre odborné exkurzie so sprievodcom z Odštepného závodu Lesov SR š. p. NPR Dobročský prales je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pre verejnosť úplne uzatvorená.

História a vývoj

V období rozvoja baníctva v 16. a 17. storočí bola väčšina okolitých lesov vyrúbaná. Stromy slúžili ako výstuž do banských chodieb alebo na výrobu dreveného uhlia. V období rozvoja baníctva (16. - 17. stor.) bola väčšina týchto lesov vyrúbaná, stromy boli použité ako výstuž do banských chodieb (smreky) alebo na výrobu dreveného uhlia (buky) do vysokých pecí, v ktorých sa tavili železné rudy (napr. Tri vody nad Osrblím). Až na prelome 18. a 19. storočia sa vďaka Jozefovi Dekrétovi Matejovie, rodákovi z Dobroče, začali lesy opäť vysádzať.

Pri vysádzaní však nebola zachovaná pôvodná rozmanitosť porastov, čo viedlo k prevládajúcemu zastúpeniu smreka. Pri vysádzaní nebola zachovaná skladba a rozmanitosť pôvodných porastov, a tak sú súčasné lesy v tejto oblasti zväčša s vysokým podielom smreka a sú menej odolné voči vetru, snehu a podkôrnemu hmyzu. Vývoj v Dobročskom pralese prebieha ako cyklus, v ktorom sa striedajú všetky vývojové štádiá a fázy, vytvárajúc jeho charakteristický vzhľad. Hlavnými drevinami sú jedľa, buk, smrek, menej javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Prales je útočiskom pre mnohé zvieratá, ako jelenia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá a kuna lesná. V roku 1964 víchor zlomil známu Dobročskú jedľu, ktorá patrila medzi najmohutnejšie v Európe.

Jedlé rastliny Dobročského pralesa a ich využitie

Pestrosť rastlinstva v Podpoľaní odpradávna využívali naši predkovia nielen ako zdroj liečiv, ale aj ako prísady do receptúr v tradičnej kuchyni. Na mnohé chutné a zároveň liečivé rastliny sa akoby postupom času zabudlo. Je dobré si pripomenúť drobné poklady, vynárajúce sa na jar zo zeme. Práve v tomto období totiž ponúkajú vitalitu, energiu a intenzívnu chuť.

Medzi jedlé rastliny, ktoré sa vyskytujú v Dobročskom pralese a jeho okolí, patria:

• Fialka voňavá (Viola odorata): Symbol skromnosti a trpezlivosti. V ľudovom liečiteľstve sa využíva celá kvitnúca rastlina. Kvety aj zeleň sa môžu jesť surové, dusené, varené alebo pečené. Kvety sa pridávajú do smoothies alebo sa z nich pripravuje bylinkový čaj.
• Pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis): Zmierňuje dráždenie pri kašli, podporuje trávenie a vylučovanie a pozitívne pôsobí na zdravie pokožky. Používa sa aj v kuchyni.
• Hluchavka nachová (Lamium purpureum): Mladé výhonky, listy a kvety sú jedlé. Stonky a listy sa pridávajú do šalátov a polievok. Kvety sa používajú ako jedlá ozdoba dezertov.
• Púpava lekárska (Taraxacum officinale): Celá rastlina je jedlá a má mierne horkastú chuť. Mladé listy sa používajú do šalátov. Púpavu by mali užívať ľudia, ktorí sa cítia chorí a unavení.
• Buk lesný (Fagus sylvatica): Mladé bukové listy sú najchutnejšie zo všetkých stromov. Kyslastou chuťou pripomínajú kysličku obyčajnú. Používajú sa ako základ šalátov, smoothies, do pomazánok, dresingov alebo do polievky.
• Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica): Má silné očistné schopnosti. Je výborná do prívarkov, kde môže nahradiť špenát. Mladá rastlina je vhodná do praženice alebo ako šalát. Neodporúča sa jej pravidelné užívanie dlhšie ako dva týždne.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame informácie o jedlých rastlinách v tabuľke:

Slovenské pralesy - bohatstvo, ktoré si zaslúži ochranu

Okrem Dobročského pralesa sa na Slovensku nachádza množstvo ďalších pralesov a pralesových zvyškov. Pralesy sú lesy, ktoré s minimálnymi zásahmi človeka prežili do dnešných čias. V minulosti pokrývali väčšinu dnešného Slovenska. S postupujúcim osídlením však ustupovali ľuďom.

História odlesňovania na Slovensku

Prvé boli vyrúbané nížinné lužné a dubové pralesy v dolných polohách riek Hron, Váh, Nitra, Ipeľ a Dunaj. V 2. až 5. storočí sa naše územie stalo jednou zo zásobárni dreva pre Rímsku ríšu. Ďalšie veľké odlesňovanie prišlo v 12.-13. storočí, keď s rozširovaním osád rástol tlak aj na pralesy vo vyšších polohách. Valašská kolonizácia, pribúdanie pasienkov, rozvoj baníctva, dodnes aktuálny rozvoj poľnohospodárstva, urbanizácia a čoraz intenzívnejšia ťažba dreva - to sa podpísalo pod stav, keď sa u nás pralesy zachovali len výnimočne.

Význam a ochrana pralesov

K 1. 1. 2016 sa na Slovensku zachovalo 10 180 ha pralesov a pralesových zvyškov. Z toho je až 30 percent nechránených alebo nedostatočne chránených (nepatria do 5. stupňa ochrany). Od roku 2009, kedy sa mapovanie začalo, z pralesov ubudlo už 163 ha na 33 lokalitách.

Medzi najznámejšie slovenské pralesy patria:

• Badínsky prales: Nachádza sa v Kremnických vrchoch neďaleko obce Badín. Rastú tu 200 až 400-ročné stromy.
• Šúr: Najväčší jelšový les na močariskách na Slovensku a podľa niektorých zdrojov i v strednej Európe. Leží medzi obcami Vajnory, Čierna voda i Svätý Jur.
• Pralesy pri Bratislave: Nachádzajú sa v blízkosti najvyšších vrchov Malých Karpát - Záruby, Vysoká a Vápenná.
• Veľký Grič: Vrch v pohorí Vtáčnik, ktorý je lákadlom pre turistov a skalolezcov.
• Pralesy hornej Oravy: V okolí najvyšších vrchov Oravských Beskýd - pod Babiou horou a Pilskom.
• Pralesy Vysokých Tatier: Predovšetkým v závere Bielovodskej a Kôprovej doliny.
• Stužica: Najväčšia pralesovitá rezervácia na Slovensku, v hlbokom údolí Stužickej rieky.
• Vihorlatský prales: V centrálnej časti Vihorlatských vrchov. Spoločne s pralesmi Havešová, Rožok a Stužica bol v roku 2007 zapísaný do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
• Havešová: V pohorí Nastaz v závere potoka Ublianka. Rastú tu najvyššie namerané buky na svete - niekoľko jedincov až do 53 metrovej výšky.
• Rožok: V národnom parku Poloniny, na severných svachoch kopca Rožok.

Mŕtve drevo - neoddeliteľná súčasť pralesa

Súčasťou prirodzených starých lesov je množstvo stojaceho a ležiaceho „mŕtveho“ dreva. Huby na ňom sa podieľajú na rozklade a rozkladajúce sa drevo je domovom množstva chrobákov. Odumretý strom leží v lese aj 60-70 rokov, prvé roky nasáva vlhkosť a obaľuje sa machmi a lišajníkmi. A v machu začína rásť nový les. Semená stromčekov, najmä smrekov, len ťažko vedia vyklíčiť v hustom poraste prirodzeného lesa plného papradia, trávy či čučoriedok.

Mŕtve drevo v pralese

tags: #jedlé #rastliny #dobročského #pralesa

Populárne príspevky:

• Pečená bravčová krkovička
• Recepty na pečenie s deťmi
• Zdravé recepty so špenátom
• Whirlpool vs. konkurencia
• Pečené prasiatko Čadca