Čína očami cestovateľa: Vtipné historky a bizarné zážitky z cesty

Cestovať po Číne nie je vôbec jednoduché. Ak sa poriadne nepripravíte, nebudete vedieť, ako riešiť rôzne situácie, ako si kúpiť lístok na vlak, nastúpiť doň, zavolať si taxík či zaplatiť, keďže hotovosťou sa tam platiť nedá. Možno budete mať problém s ubytovaním, keďže nie vo všetkých hoteloch si chcú robiť starosti registrovaním cudzincov na polícii.

Ako to vyzerá, keď sa Slovák zamiluje do Číny a rozhodne sa tam žiť? O svoje skúsenosti sa podelil Pavel Dvořák, cestovateľ, tlmočník a autor audioknihy "Moja čínska dekáda".

NEJHŘÍŠNĚJŠÍ ZEMĚ 2025 Skutečný život v Číně! Ohromující fakta o Číně – Cestopisný Dokument

Pavel Dvořák nikdy netúžil precestovať svet. Túžil spoznať Čínu. Ale tak, ako ju pozná málokto! Po štúdiách na čínskej univerzite sa mal vrátiť domov, ale namiesto toho zavolal rodičom, že sa už nevráti. Z malej slovenskej dediny sa presťahoval do dvadsaťsedemmiliónového Šanghaja.

Vďaka svojej pestrej práci precestoval Čínu od severu na juh a od západu na východ. Nazbieral bizarné a vtipné zážitky z ciest, čínskych tovární, medzinárodných korporácií, politických rokovaní, ale aj čínsko-slovenského manželstva a rodinného života, o ktoré sa v tejto audioknihe s čitateľmi otvorene podelí.

Život v Šanghaji a presťahovanie na vidiek

Roky ste žili v Šanghaji. Vždy som sníval o tom, že by som žil na čínskej dedine, ale bol to dlhší proces. V Šanghaji som žil desať rokov, snažil som sa vybudovať si tam život, keďže tam bolo viac pracovných príležitostí. Spoznal som tam svoju manželku, ktorá tam tiež pracovala, a na život v Šanghaji sme si zvykli. No už pred pandémiou som z toho začínal byť trochu unavený. Pandémia potom všetko rozhádzala. Zatvárali firmy, nebola práca.

Počas pandémie som nemohol a začalo mi to veľmi chýbať. Áno, ako pokračovala pandémia, v Šanghaji bolo čoraz ťažšie žiť. Pribúdali rôzne kontroly, testy, lockdowny. Mojej žene sa zhoršilo zdravie, začali sa jej vracať rôzne alergie a naštrbil sa jej imunitný systém. Môj čínsky kamarát má malý hotelík a navrhol nám, aby sme prišli na malú ozdravnú cestu a vyskúšali si život na vidieku. Zapáčilo sa nám to.

Posledný rok sa to zhoršilo, situácia sa vymkla spod kontrolu a pol roka sme mali nonstop lockdowny po celej krajine. V Šanghaji sme boli 55 dní zavretí doma. Aj po skončení tvrdého lockdownu boli stále veľmi prísne opatrenia, každý deň testy. Bolo to nepríjemné, človek sa musel stále prispôsobovať, všetko bolo obmedzené a nič poriadne nefungovalo. V tom období sme už zo Šanghaja odišli.

Cestovanie po Číne a jazyková bariéra

Je to náročné. Číňania tam nevedia po anglicky, to je problém aj vo veľkých mestách, ale v odľahlých častiach krajiny sa nedohovoríte vôbec. Tam často nevedia ani po čínsky, rozprávajú svojím dialektom a aj ja mám niekedy problém dohovoriť sa s nimi, hoci po čínsky viem. Ak však idete na vidiek v oblastiach, kde je rozvinutý turizmus, je to jednoduchšie, lebo sú tam minimálne hotely, v ktorých ubytúvajú cudzincov, je tam infraštruktúra, chodia tam autobusy, vlaky, sú tam taxíky.

Ak máte nejaký prekladač a na cestu sa pripravíte, tak sa tu dá cestovať. Ja posledné roky veľmi veľa cestujem po miestach, kam nechodia žiadni turisti. Tam je komplikované cestovať, a to aj so znalosťou čínštiny. Je problém ubytovať sa, lebo tam nie sú hotely, a ak aj nejaké lacné sú, tak neubytúvajú cudzincov, lebo by ich museli registrovať na polícii a často to nevedia urobiť. Preto ma radšej neubytujú, lebo nechcú mať starosti.

Čínsky internet je iný ako ten západný. Majú svoje sociálne siete, aplikácie, mapy, platobné brány. Cudzinci to môžu používať, ale musia vedieť, čo si majú stiahnuť. Čo funguje na hotely, lebo Booking tu nefunguje; čo funguje na taxíky, lebo Uber by ste hľadali márne.

Čínska kuchyňa a jej rozmanitosť

Vôbec nechutí ako jedlo v Číne. Je to taká slovenská „čína“, kde všetko chutí rovnako. Nájdu sa však aj autentické reštaurácie, napríklad Šanghaj v Bratislave, len si treba vypýtať jedálny lístok v čínštine, lebo je iný. Má však aj slovenské názvy, takže budete rozumieť, ale je to autentickejšie jedlo. Hlavne ich sečuánska kuchyňa je celkom autentická.

Treba mať na pamäti, že čínska kuchyňa je veľmi pestrá, iná od severu na juh a z východu na západ.

Mapa čínskych kuchýň

Knihy o Číne

Ešte k názvu knihy Superveľmoc. Čína určite ašpiruje na to, aby ňou bola. Je to veľmi dôležité pre Si Ťin-pchinga. Vnímajú tak svoju krajinu aj Číňania?

Áno, určite sa považujú za veľmoc s obrovským vplyvom na svetové dianie. Zároveň sa považujú za krajinu, ktorú ohrozujú iné veľmoci. V očiach Číňanov sa ich krajina snaží vybudovať multipolárny svet, v ktorom nie je jedno mocenské centrum, ale je ich viac a vplyv je rozložený. Majú pocit, že v tejto snahe im je aktívne zabraňované.

Zibura nie je sinológ, nevie po čínsky a o Číne možno ani nič nevedel pred tým, ako krajinou cestoval. Má však skvelý pozorovací talent a vysokú empatiu. Len z pozorovania Číňanov a z toho, čo sa mu po ceste dialo, často udrie klinec po hlavičke a veľmi presne pomenuje, čo sa tu deje, pričom tak robí zo svojho ničím nezaťaženého pohľadu. Má veľmi dobrý štýl písania a je neuveriteľne vtipný. Jeho zážitky sú veľmi bizarné.

Je to téma, ktorú poznajú starší ľudia, lebo to prežili, ale hovoriť o tom nechcú. Bol som v jednom chráme, ktorý bol totálne zničený počas kultúrnej revolúcie. On napríklad o kultúrnej revolúcii rozprával stále. Spomínal, ako ničili sochy v chráme, ako tam boli gardisti.

Bratia je obrovská paródia na toto obdobie. Čítal som ju ešte na vysokej škole a veľmi ma zasiahla. Je plná cynizmu a humoru, vykresľuje absurdné situácie vážnym tónom.

Bol to pracovník v elektrárni, robotník, neznámy človek, ale absolútny fanúšik fantasy literatúry. Autorské práva predal za smiešnu sumu, pričom kniha zarobila miliardy. Číňania aj Netflix podľa nej natočili seriál, teraz sa robí film. Na tejto knihe sa vystavalo impérium.