Štedrý deň: Tradície, zvyky a jedlo na Slovensku

Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí. Máme možnosť si oddýchnuť, dobre sa najesť.

S čím sa najčastejšie spájajú Vianoce, ako vyzerá Štedrá večera a aké sú tradičné slovenské Vianoce? V tomto článku nájdete všetko, čo ste chceli vedieť. Vianoce našich predkov neboli o darčekoch. Hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály.

Vianočné zvyky a tradície

Aj keď Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou (alebo práve preto), nezabúdajme na tradičné zvyky aspoň na Štedrý večer. Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval.

V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné.

Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Aké posolstvá však v sebe vianočné sviatky nesú? Čo znamenali tieto sviatky pre našich predkov a aké tradície a zvyky sa zachovali dodnes? Poznáte symboliku všetkých zvyklostí počas Vianoc a Štedrého dňa? Máme pre vás všetko, čo potrebujete vedieť.

Príprava na Vianoce

Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.

Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.

Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby.

Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín. Záplava darčekov pod stromčekom sa však nekonala. Ľudia si podomácky vyrábali drobné darčeky, zvyčajne to boli len zdobené medovníčky alebo drevené, slamené či handrové hračky.

Katolíci držali na Vianoce pôst a mäso mohli jesť až po polnočnej omši. V protestanských rodinách sa pred vianocami rozbiehali zabíjačky. Kým gazdiná chystala štedrú večeru, gazda sa musel postarať o statok. Nachovať zvery, obaliť kmene stromčekov slamou. Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy.

Tradičný štedrovečerný stôl na Slovensku.

Štedrá večera a vianočné stolovanie

Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku.

Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku. K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.

Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká.

Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.

Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.

Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.

Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.

Tradičné vianočné jedlá

Vianočné jedláV minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.

Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.

K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.

Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.

Vianočné tradície a zvyky

Štedrý večer so sebou prináša ešte mnoho iných vianočných tradícií a zvykov. V súčasnosti sa už od ich praktizovania postupne upúšťa. Ich prázdne miesto však nevyplnili kresťanské zvyky, ale konzumný spôsob života.

Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.

Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.

Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.

Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.

Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.

Prísne postiaci sa ukončujú svoj pôst prípitkom tvrdého alebo hriateho, ktorý zajedia oblátkou s cesnakom. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu.

Cesnak predstavuje zdravie, med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. Práve preto nesmú na štedrovečernom stole chýbať. Narezaný cesnak spolu s medom sa dáva na oblátku hlava rodiny a potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Potom vloží každému kúsok do úst.

Do vianočky sa zapiekla minca a ten, kto si ju vo svojom kúsku našiel, sa mal tešiť počas celého roka zdraviu a bohatstvu.

Červená, zelená a zlatá sú tradičnými farbami Vianoc.

Vianočné povery

Povery:

Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
Omotávanie nite: Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
Knôt sviečky: Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie.
Zlaté prasiatko: Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
S hydinou odletí šťastie z domu: Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.

V čom sa líšia regióny?

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté.

Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.

Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky.

Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere.

Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát.

V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi.

Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak.

Štedrý deň v rôznych regiónoch Slovenska

Štedrý večer je synonymom chvíľ pohody a radosti pri jednom stole. Okrem spoločnej večere však tento výnimočný deň ukrýva množstvo zvykov a tradícií, ktoré sa líšia podľa regiónov. Niektoré z nich majú korene v pohanských rituáloch, iné sa odvíjajú od kresťanskej symboliky. Pripravte sa na cestu naprieč Slovenskom a objavte, ako sa oslavoval tento výnimočný deň v rôznych kútoch našej krajiny.

Turiec: Turčania nazývajú Štedrý večer dohviezdny, pretože bol spojený s čakaním na hviezdu symbolizujúcu narodenie Krista. Kapustnica s hubami, makové lokše a tvarohové pochúťky boli základom sviatočného stola. Dievčatá si veštili budúceho muža pomocou orechových škrupiniek naplnených omrvinkami.
Orava: Na Orave bol Štedrý deň spojený s pôstom. Deti motivovali sľubom, že ak vydržia nejesť, uvidia zlaté hviezdy. Pod sviatočný stôl sa ukladala slama, pripomínajúca betlehemské jasličky, a na strope visel stromček upevnený korunkou dole. Večera pozostávala z kapustnice s hubami, hrachu, opekancov s makom a sladkých halušiek so slivkami.
Kysuce: Na Kysuciach sa už od 21. decembra roznášali polazničky - malé jedličky ako symbol prichádzajúcich sviatkov. Na Štedrý deň veriaci držali pôst, no večer sa stoly prehýbali pod tradičnými jedlami ako hrachová polievka so sušenými slivkami, opekance s makom či krupica nazývaná Ježiškova kašička. Reťaz obtočená okolo stola symbolizovala jednotu rodiny.
Liptov: Na Liptove sa gazdiná starostlivo venovala príprave jedál, pretože verila, že ovplyvnia budúcu prosperitu. Chleby a koláče museli byť dobre vykysnuté - nízke pečivo znamenalo nešťastie. Medzi jedlami dominovali oblátky s medom a makom, kapustnica s krúpami, opekance s bryndzou a „žobrácka kaša“ z jačmenných krúp.
Východné Slovensko: Na východnom Slovensku sa večera začínala tradičným koláčom kračún, do ktorého sa vkladali cesnak a med. Večera bola skromná - oblátky s medom, bobáľky či mliečna kaša. Po jedle sa nesmeli umývať riady, aby šťastie neopustilo dom.
Bratislava (meštianske a šľachtické rodiny): V meštianskych a šľachtických rodinách Bratislavy sa Štedrý deň niesol v znamení korčuľovania a prechádzok. Kým otcovia zabávali deti, matky pripravovali bohaté menu so šiestimi až dvanástimi chodmi. Na stoloch dominovali kaše - od šošovicovej po prosnú, a miestna špecialita, Ježiškova kaša. Rybacie jedlá sa tu podávali ako tradičný pôstny pokrm. Halászlé, pečená či solená ryba boli neoddeliteľnou súčasťou sviatočného menu.
Záhorie: Na Záhorí sa ráno dievčatá zišli pri potoku, aby si vyveštili budúceho ženícha. Zvláštna modlitba a tečúca voda boli kľúčom k ich budúcnosti. Štedrá večera mala rôzne podoby - od pupákov a hríbových omáčok po rybu či fazuľovú polievku. Sladkosti zahŕňali orechovníky, makovníky a lekvárovníky, ktoré spájajú generácie.
Nitriansky región: V nitrianskom regióne bolo počas sviatkov zakázané šiť či pracovať, aby sa neprivolalo nešťastie. Pod stôl sa ukladali náradia ako kosa či motyka, aby sa zabezpečila bohatá úroda. Na stole nesmelo chýbať jabĺčko, ktoré sa rozkrojilo na toľko častí, koľko členov mala rodina, symbolizujúc súdržnosť. Jedlo z taniera nesmelo spadnúť - to by privolalo zlé sily.

Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.

Regionálne rozdiely v štedrovečerných zvykoch na Slovensku.

Základné kresťanské zvyky

Množstvo spomínaných zvykov historici zaraďujú medzi pohanské i keď niektoré z nich postupne preberali aj prvky kresťanských zvykov.

Čítanie zo Svätého písma.
Delenie oblátok.
Koledovanie.
Požehnanie. Kedysi sa žehnalo cesnakom a medom.

Zhrnutie

Vianoce sú najkrajšími sviatkami v roku, a to nielen pre kresťanský svet. Je to čas, kedy spomalíme, stretneme sa kruhu najbližších, pozrieme si vianočné rozprávky, uvaríme chutné jedlo a pripomenieme si tradície zdedené po našich predkoch. Tie sa naprieč rodinami a rôznymi regiónmi už dnes rôzne skombinovali.

Milí priatelia, veríme, že na Vianoce si niektoré z vašich rodinných tradícií pripomeniete aj vy.

tags: #jedlo #na #stedry #den #tradicie #a