Horký chlieb od Jozefa Gregora Tajovského: Obraz obetavej materinskej lásky
Jozef Gregor Tajovský
Obsah a téma poviedky Horký chlieb
Horký chlieb je poviedka od Jozefa Gregora Tajovského, ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1909. Poviedka vyšla v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá a má 184 strán. Je zaradená do edície Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ. Príbeh sa zameriava na život vdovy Mary Turjankovej, ktorá sa snaží uživiť svoje tri deti v ťažkých sociálnych podmienkach.
Literárny druh: epikaLiterárny žáner: poviedkaTéma: Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.
Hlavná postava
Mara Turjanka je chudobná vdova s troma deťmi. Je láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti.
Dej
V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu. Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.
Pomaly sa končia fašiangy, doba bálov a tancovačiek, ale zima je stále veľmi tuhá. Zavolal aj krajčír, ktorý chcel ísť so ženou na bál, Turjanku deti strážiť. Turjanka sa im teda sľúbila, len aby o robotu neprišla. Avšak o svoje deti má strach, sú malé, nikdy neboli doma úplne samé. Páni jej sľubujú, že len do polnoci budú v divadle a na zábave neostanú. No pre Turjanku je i to dlho.
Keď Turjanka ukladá obe panské deti spať, stále len na svoje myslí. Rozhodne sa teda zobudiť mladú slúžku a bežať domov, pozrieť deti. Rýchlo im perinu ponarovnávala, vybozkávala ich a zasa len uteká k pánom. Pán netrpezlivo čakal, kým sa pani oblečie.
Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Mare na um prichodilo všetko zlé, čo sa jej deťom môže stať a tak znova utekala domov. Onedlho sa vrátila, no páni sa ešte stále nevrátili. Rozhodla sa teda i po tretíkrát ísť pozrieť dietky. V chalúpke rozložila oheň, poprikrývala ich, ,,v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“ Páni prišli pred piatou a Mare vyplatili 40 grajciarov. Celá naradostená bežala domov a s láskou sa pritúlila k svojim deťom.
Od tých čias pri jedle ho stále vidí pred očami, nemôže spávať a okrem toho ju dusí z deťmi hlad a zima. Otec slúžil u paholkov, žena chodila prať, drhnúť dlážky po pánoch, malý malú maštaľ u pánov, kurivo a po smrti Turjanka o všetko prišli. Za maštaľku zaplatili za štvrť roka tri zlatovky. Turjanka prosí Boha, prečo sa nezmiloval nad jej deťmi.
V druhej časti diela autor spomína fašiangy, dobú zábav, bálov a tancov, počas fašiangov ju páni volajú aby prišla večer strážiť ich deti. Turjanka sa sľúbila ale veľmi sa obávala o svoje 3 deti. Svoje deti má radšej ako deti pánov, ktorý sa teraz od svojich na zábavu chystajú. Turjanka nechce odísť od svojich detí, ale bojí sa, že ak to odmietne, už ju viac do roboty nezavolajú. Turjanka prichystá svojim deťom jedlo a vodu, pre prípad, že by sa zobudili. Najstaršej 7 ročnej Zuzke prikazuje opatrovať ostatné deti. Páni vraj budú na zábave len do pol noci. Túto noc, je Turjanka po prvý krát od deti preč. Keď zazvonili sedem, ešte raz skontrolovala svoje deti a odišla k pánom. Páni sa zlostili, lebo prišla neskoro. Mara si pýtala robotu. Učeň si popozeral obrázkovú knižku a istý, že sa páni nevrátia odišiel zazerať cez okno na predstavenie. Mara pri páraní peria stále myslela na to, čo robia jej deti. Zamýšľajúc sa nad svojim smutným stavom zaháňala rukou myšlienky a začala plakať. Nevydržala a zobudila slúžku Marku aby postrážila deti pánov a odišla za svojimi deťmi. Pozrela na svoje deti a hneď sa vrátila späť, aby sa páni nenahnevali. Boli už 4 hodiny a páni ešte nedošli. Teraz ľutuje, že išla k pánom, že by aj tých pár grajciarov oželela.
Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá.
Idea
Obrovská láska matky ku svojim deťom.
Zamilovať sa do chleba a využiť jeho potenciál | Chlieb na Zemi
Sociálny kontext v Tajovského dielach
Vo viacerých poviedkach sa Tajovský zaujíma o spoločenské vplyvy, ktoré podmieňujú správanie človeka. V poviedkach Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková autor rozširuje tematickú oblasť svojich próz o celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo, premenu poľnohospodárskeho robotníctva na továrenské, narastanie národného i triedneho povedomia a pod.
V poviedke Mišo autor zaznamenáva dôsledky krízy v živote predprevratovej spoločnosti, keď mnoho chudobných ľudí zápasilo o holú životnú existenciu. Podobný je aj osud poľnohospodárskeho robotníka Miša, ktorý sa po prepustení zo služby uchytí načas v práci u mäsiara, neskôr prejde do fabriky, robí prácu sezónneho robotníka a nakoniec končí ako žobrák na ulici. V slovenskej predprevratovej literatúre niet otrasnejšieho obrazu sociálnej i mravnej biedy zavinenej buržoáznym systémom, než je v uvedenej Tajovského próze.
V poviedkach Horký chlieb a Mamka Pôstková sa do centra rozprávania dostáva utrpenie žien. Táto poviedka zobrazuje lásku matky ku svojim deťom.
Vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitá v biede. Aby zarobila aspoň pár grajciarov pre deti, chodí v noci strážiť panské deti, kým jej vlastné spia samy v studenej izbe. Raz tak v mrazivej noci niekoľkokrát odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má o ne strach. Prechladne, ochorie, ale na lekára nemá peniaze. Autor v závere naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.
Podobnosti a rozdiely s inými dielami
Poviedky Horký chlieb od Jozefa Gregora Tajovského a Mamka Pôstková od Martina Kukučína sú významnými dielami slovenského literárneho realizmu. Obe diela patria do kategórie monografických poviedok, ktoré sa zameriavajú na detailný a hlboký opis jedného ústredného prvku - v tomto prípade na postavy žien a ich existenčné problémy. Tieto poviedky odhaľujú ťažký život na slovenskej dedine na začiatku 20. storočia.
Zameranie na jeden hlavný prvok: Na rozdiel od tradičnejších poviedok, ktoré môžu skúmať viac postáv alebo dejových línií, monografická poviedka sa sústreďuje výlučne na jeden prvok.
Introspekcia a reflexia: Často zahŕňa hlboké úvahy alebo filozofické zamyslenie sa nad významom a dopadom hlavného prvku na jednotlivca alebo spoločnosť. Monografická poviedka môže slúžiť ako nástroj na preskúmanie širších témat prostredníctvom špecifického príkladu.
Využitie symboliky: Monografické poviedky často používajú symboliku, aby zdôraznili význam alebo témy spojené s hlavným prvkom. Tento prvok môže byť nabitý symbolickým významom, ktorý odráža širšie sociálne, kultúrne alebo osobné otázky.
Emocionálny dopad: Zameranie na jeden prvok často umožňuje autorom vyvolávať silné emócie. Či už ide o nostalgiu, smútok, radosť alebo stratu, monografické poviedky môžu mať výrazný emocionálny účinok na čitateľa.
Zameranie na jazyk a štýl: Jazyk v monografickej poviedke je zvyčajne bohatý a poetický. Autor si všíma špeciálny dôraz na výber slov a štýl písania, aby čo najlepšie vyjadril nuansy a zložitosti hlavného prvku.
Obe poviedky zobrazujú ťažký život žien na slovenskej dedine, ktoré sa snažia prežiť a zabezpečiť svoje rodiny. Obe hlavné postavy sú obetavé a pracujúce, no zároveň čelia chudobe, chorobám a spoločenskej nespravodlivosti.
Mamka Pôstková sa zameriava na portrét jednej ženy a jej dlhodobý boj s chudobou a dlhmi.
Ďalšie významné diela Jozefa Gregora Tajovského
Okrem poviedkovej tvorby sa Tajovský venoval aj dramatickej tvorbe. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
- Ženský zákon
- Nový život
- Statky - Zmätky
- Divadelné hry
- Matka
- Tma
- Hriech
- V službe
- Smrť Ďurka Langsfelda
- Blúznivci
- Hrdina
Ilustrácia k dielu Jozefa Gregora Tajovského
Do konca - najkrajšia spomienková próza autora v postave starého otca, vzdal autor hold pracovitosti, statočnosti.
Maco Mlieč je odrazom veľkého kontrastu sveta pánov a sluhov vo vtedajšej spoločnosti. Celá životná tragédia Maca Mlieča sa odohrala v maštali, kde žije spolu s dobytkom a tu aj zomrie. Symbolický je záver poviedky, Maco Mlieč sa lúči s gazdom a ďakuje mu za všetko, čo preňho urobil s otázkou, že čo mu je ešte dlžný.
Statky - zmätky sú najlepšou hrou. Dielo je umeleckým dokumentom, kde autor zobrazil koncom 19 st. ako otriasla aj sociálna otázka tradíciám a morálnymi základmi slovenskej dediny. Tajovského dedina už nie je idylickou dedinkou Kukučína, kde sa ľudia hádajú pre pletky, končiace sa okrem výnimiek idylickou harmóniou ako týždeň nedeľou. V tomto diele je na prvom mieste majetok. Dielo má klasickú stavbu čiže: Statky prinášajú zmätky v citovej sfére.
Ženský zákon ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. V hre sa uplatňuje autorovo humorné videnie dedinského sveta. No za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o hodnote človeka v kapitalizovanej spoločnosti, ktorá vytvára vyostrené dramatické napätie.
Porovnanie diel Mamka Pôstková a Horký chlieb
| Dielo | Autor | Hlavná postava | Téma |
|---|---|---|---|
| Mamka Pôstková | Martin Kukučín | Mamka Pôstková | Obetavosť a svedomitosť ženy v ťažkých životných podmienkach |
| Horký chlieb | Jozef Gregor Tajovský | Mara Turjanka | Láska matky k deťom a jej obetovanie sa pre ich prežitie |
tags: #jozef #gregor #tajovsky #horky #chlieb #obsah
