Farma Kameničany: Raj pre milovníkov chutných a zdravých paradajok
Paradajka, rajčina či rajčiak - nech už ju nazveme akokoľvek, patrí medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny na svete. Mnohí z nás si pamätajú na paradajky zo záhradiek starých rodičov, ktoré mali intenzívnu chuť a vôňu. Dnes, keď väčšina z nás nakupuje v supermarketoch, často narazíme na paradajky, ktoré síce vyzerajú pekne, no chuť im chýba. Našťastie, na Slovensku sa v posledných rokoch objavujú farmy, ktoré sa snažia vrátiť paradajkám ich pôvodnú chuť a kvalitu. Jednou z nich je aj Farma Kameničany, ktorá sa stala synonymom pre kvalitné a chutné slovenské paradajky.
História a pôvod paradajok
Možno ani netušíte, že predkovia paradajok sa na planéte Zem vyskytovali pred mnohými miliónmi rokov. V minulom roku zverejnili americkí vedci (Pennsylvania State University) v prestížnom časopise Science fosílny nález rastlín z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), do ktorej patria aj paradajky. Tieto fosílie sa našli v Patagónii (Argentína) a pomocou molekulárnych metód sa podarilo určiť ich vek na 52 miliónov rokov. Praveký pôvod predkov druhu paradajka jedlá (Solanum lycopersicum) je zaujímavou informáciou, ale oveľa dôležitejšie sú jeho dejiny v súvislosti s konzumáciou človekom.
Určité otázniky panujú ohľadom jeho geografického pôvodu. Vedci stále nemajú presne jasno v tom, či k domestikácii došlo v oblasti Peru, alebo to bolo v Mexiku. Avšak nie je ani vylúčené, že udomácnenie došlo v oboch oblastiach nezávisle na sebe. Pôvodní botanickí predkovia moderných odrôd paradajok majú plody veľkosti súčasných „cherry“ odrôd a sú skôr žltej farby. Môžeme ich stále nájsť rastúce na svahoch juhoamerického pohoria Andy.
Ďalším otáznikom spojeným s plodmi paradajky je, kedy presne ich ľudia začali konzumovať. Avšak vie sa, že už 500 rokov pred Kristom pestovali pre konzum paradajky Aztékovia. Pôvodní obyvatelia Južnej a strednej Ameriky dokonca považovali semienka paradajok za účinné afrodiziakum. Niektoré juhoamerickej kultúry používali túto rastlinu ako halucinogén. Španielsky dobyvateľ Hernando Cortés bol pravdepodobne prvý, kto v roku 1521 priviezol malé žlté paradajky do Európy po dobytí aztéckeho mesta Tenochtitlan. Prvú zmienku o paradajke pod názvom „zlaté jablko“ publikoval v herbári taliansky botanik Pietro Andrea Mattioli a zaradil ho tiež medzi afrodiziaka. Možno preto ho vo Francúzsku nazvali „pomme d’amour“, teda jablko lásky.
Práve v Taliansku a ďalších južných európskych štátoch sa paradajky rýchlo v kuchyni udomácnili. Avšak ešte dlhú dobu trvalo, kým si paradajka našlo svoju obľubu v celej Európe. Dokonca ešte koncom 18. storočia bola nazývaná jedovaté jablko. Verilo sa totiž, že mnoho aristokratov a bohatých ľudí sa po konzumácii paradajok otrávilo a zomrelo. Toto neblahé označenie dostala paradajka neprávom. Pravda bola taká, že v období renesancie sa veľa používal cínový riad, ktorý obsahoval vysoký podiel jedovatého olova. Plody paradajky majú kyslé pH a po kontakte s týmto riadom dochádzalo k uvoľňovaniu olova, ktoré následne spôsobovalo otravy aj úmrtia účastníkov aristokratických hostín. Podobný osud ako v Európe malo paradajka aj v severnej Amerike. V koloniálnych dobách sa paradajka používala len k dekoračným účelom. Do úst ju nikto nevložil, pretože folklórne zvyklosti povedali, že po jej zjedení premení jed v nej obsiahnutý krv stravníka na kyselinu. Pošramotenú reputáciu paradajok v Anglicku a následne v Severnej Amerike pomohli čiastočne napraviť v druhej polovici 18 storočia novo vyšľachtené odrody zo Španielska a Talianska. Navyše v súvislosti s imigráciou Európanov prispeli v Severnej Amerike k obľube tejto zeleniny v priebehu 19. storočia prisťahovalci z Talianska, ktorí mali už paradajky vo veľkej obľube. Ďalší fenomén, ktorý napomohol k masovej obľube paradajok v Európe i Amerike, bola pizza. Tá bola vynájdená v druhej polovici 80. rokov 19. storočia v talianskej Neapole.
Paradajky si postupne získali obľubu vo všetkých kútoch sveta. Americké ministerstvo poľnohospodárstva dnes odhaduje celosvetový počet odrôd na 25 000, iné zdroje tvrdia, že ich je na svete asi 10 000. V každom prípade popularita paradajok stále stúpa. Globálna produkcia presahuje 130 miliónov ton ročne, z toho dve tretiny zjeme ako čerstvú stolovú zeleninu a zvyšná tretina sa priemyselne spracuje.
Nikdy nesadzujte paradajky bez tohto postupu. Pre veľké plody a viac paradajok postupujte podľa tohto postupu.
Farma Kameničany: Moderný prístup k pestovaniu paradajok na Slovensku
Kameničany hľadajte v podhorí Bielych Karpát na strednom Považí, v okrese Ilava. Historicky to nie je nijaká zeleninárska oblasť a rajčiny tam ľudia dosiaľ pestovali akurát v záhradkách. Vysvetlenie nám dáva Ing. Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse, s.r.o. Kameničany, patriacej do technologickej skupiny NWT z moravského Zlína. „Pôvodne sme tam spolu s PD Bolešov postavili bioplynovú stanicu, rovnako ako niekoľko ďalších v Českej republike. Potom vyvstala otázka, čo s vyrobeným teplom? Hľadali sme vhodné využitie a tip padol napokon na skleníky.“
Majitelia netaja hrdosť nad tým, že postavili technologicky najvyspelejší skleník na Slovensku. Ako jediný produkuje paradajky celých dvanásť mesiacov v roku, čo je nesporne jeden z hlavných dôvodov, prečo všetky významné obchodné reťazce majú paradajky z farmy Kameničany vo svojej ponuke. Celoročné pestovanie umožňuje využitie tzv. pestovateľských svetiel. Ďalšou slovenskou jedinečnosťou je to, že skleník využíva kysličník uhličitý zo spalín. Vďaka tomu sa znižuje záťaž na životné prostredie, ale táto tzv. BAT (Best Available Technologies), teda najlepšia dostupná technológia, vrátane nákladov na školenia vedúcich pracovníkov v Holandsku, spôsobila, že celková investícia sa vyšplhala na 5,5 mil. eur. Treba však dodať, že ide čisto o vlastné investície firmy NWT. V Pôdohospodárskej platobnej agentúre im totiž dotáciu na projekt neschválili, pretože v tzv.
Napriek tomu dosiahla farma už v prvom polroku 2015 prevádzkový zisk 350-tisíc eur, hoci neplánovane museli zaplatiť za zemný plyn vyše 100-tisíc eur. Dnes sa už pod sklami kameničianskej farmy naplno červenajú rajčiny. V dobrom slova zmysle. Celkovo v kameničianskych skleníkoch našlo prácu 40 ľudí. Ekologickú elektrickú energiu pre pestovateľské svetlá a ekologické teplo dodáva skleníku bioplynová stanica NWT s výkonom 1MWe. Na závlahy využívajú hlavne dažďovú vodu, ktorá sa zhromažďuje v lagúne s kapacitou 6 000 m3. A k slovu sa dostali aj ďalšie prírodné zdroje.
Keďže ide o dôsledne kopírovanú holandskú technológiu, zrejme spotrebiteľovi zíde na um otázka: Nejde teda o také mdlé, chuťou nevýrazné rajčiny, aké dovážame? J. „Máme náskok sedem až desať dní. O tento čas môžeme začať so zberom neskôr. Španielske, marocké a iné rajčiny zhruba toľko potrebujú na prevoz a oberajú ich preto nedozreté, aby ho vydržali. Naše výpestky zberáme v plnej zrelosti, lebo na pulty ich vieme dodať do 24 hodín. A dôsledne sa zaoberáme aj výberom odrôd.“
Mnohí farmári sa však presvedčili, že jedna vec je vyrobiť, a druhá predať. Aj preto vstúpila Farma Kameničany do odbytového združenia Ovozela. Pridala sa tak k štyrom ďalším pestovateľom rajčín - Agro GTV Nováky, Salemix Veľké Zlievce, Premier Travel Komárno, Agro Rybia Farma Handlová, ktoré vedie jeho predseda Mgr. „Začali sme s rajčinami, ale verím, že pribudnú aj ďalšie druhy zeleniny. Dnes nájdete rajčiny z Farmy Kameničany v predajniach v rôznom efektnom balení, ktoré sa okrem spomínanej slovenskej vlajočky a slovenských nápisov odlišuje od zahraničnej konkurencie najmä excelentnou chuťou a kvalitou.
Náš prvý skleník vyrástol v Kameničanoch, v tesnej blízkosti CHKO Biele Karpaty. Paradajky pestujeme v najmodernejšom skleníku na pestovanie rajčín na Slovensku. Vďaka jedinečnej technológii dokážeme bez pesticídov dopestovať zeleninu v skleníku celý rok. Spĺňame tak rovnako prísne parametre ako BIO alebo dojčenská výživa. Práve rezíduá pesticídov v potravinách, v zelenine a v ovocí sú zodpovedné za rôzne alergické reakcie, dýchacie problémy, nežiadúce prejavy na koži a majú negatívny vplyv na funkciu nervovej sústavy nielen u dospelých, ale aj u detí. Strecha našich skleníkov je pokrytá špeciálnym difúznym sklom s vyššou priepustnosťou svetla, ktoré sa využívajú aj vo fotovoltike. Na zavlažovanie využívame najmä dažďovú vodu, ktorú zbierame v blízkej vodnej lagúne s kapacitou až 6 000 m3. O naše rajčinky sa v každom kroku s láskou a ručne staráme.
Ekologické aspekty pestovania v Kameničanoch
Farma Kameničany sa zameriava na ekologické pestovanie paradajok.
- Využitie bioplynovej stanice: Skleník je vyhrievaný pomocou bioplynovej stanice, ktorá produkuje elektrickú energiu a teplo z obnoviteľných zdrojov.
- Recyklácia CO2: Skleník využíva oxid uhličitý zo spalín bioplynovej stanice, čím sa znižuje jeho emisia do ovzdušia.
- Zber dažďovej vody: Na zavlažovanie sa využíva dažďová voda, ktorá sa zhromažďuje v lagúne s kapacitou 6 000 m3, čím sa šetrí pitná voda.
- Biologická ochrana: Namiesto chemických pesticídov sa na ochranu rastlín používajú prirodzení nepriatelia škodcov, ako sú čmeliaky, chrobáky a iný hmyz.
Celoročné pestovanie a jeho výhody
Farma Kameničany je jediná na Slovensku, ktorá produkuje paradajky celoročne. Využíva na to pestovateľské svetlá, ktoré umožňujú rastlinám rásť aj v zimných mesiacoch, keď je nedostatok prirodzeného svetla. Vďaka tomu si môžeme vychutnávať slovenské paradajky počas celého roka, nielen v sezóne.
Pestovanie bez pesticídov
Značka Bez pesticídov sa na slovenskom trhu objavila po prvýkrát na začiatku roku 2020, kedy naša Farma Kameničany získala túto prestížnu certifikáciu. Paradajky pestované na tejto farme zaručene neobsahujú zdravie ohrozujúce zvyšky pesticídov rovnako ako napríklad BIO potraviny či detská výživa. Paradajky na farme rastú a zrejú v skleníkoch, kde biologickú ochranu namiesto nebezpečnej chémie zaisťujú prirodzení a predovšetkým prírodní nepriatelia škodcov.
Čo znamená značka Bez pesticídov?
Našim zákazníkom chceme ponúknuť lokálne pestovanú prémiovú zeleninu, ktorá okrem chuti ponúka ďalší mimoriadne dôležitý benefit: nulový obsah zvyškov pesticídov, teda nebezpečných látok, ktorých škodlivý vplyv na ľudské zdravie preukázala celá rada vedeckých štúdií.
Farma Kameničany na Slovensku založila v roku 2018 oddelenie výskumu a vývoja, ktoré vo svojich skleníkoch zaviedlo technológiu pestovanie Bez zvyškov pesticídov. Farma prešla kontrolným auditom a získala prestížny certifikát, ktorý deklaruje, že paradajky rozhodne neobsahujú žiadne zvyšky pesticídov. Táto technológia sa riadi štandardmi španielskej firmy Zerya, ktorá stojí za rozvojom bezreziduálních technológií v rámci Európy. Certifikácia má prísne kritériá a je nutné ju každoročne obhájiť.
Výber odrôd a chuť paradajok z Kameničan
Farma Kameničany sa dôsledne zaoberá výberom odrôd paradajok. Pestujú sa odrody, ktoré sú chutné, voňavé a majú pevnú dužinu. Vďaka tomu majú paradajky z Kameničan intenzívnu chuť, ktorá pripomína paradajky zo záhradky. Okrem toho, paradajky sa zberajú až v plnej zrelosti, čo tiež prispieva k ich výbornej chuti.
Odbytové združenie Ovozela
Mnohí farmári sa však presvedčili, že jedna vec je vyrobiť a druhá predať. Aj preto vstúpila Farma Kameničany do odbytového združenia Ovozela. Pridala sa tak k štyrom ďalším pestovateľom rajčín - Agro GTV Nováky, Salemix Veľké Zlievce, Premier Travel Komárno, Agro Rybia Farma Handlová, ktoré vedie jeho predseda Mgr. „Začali sme s rajčinami, ale verím, že pribudnú aj ďalšie druhy zeleniny. Dnes nájdete rajčiny z Farmy Kameničany v predajniach v rôznom efektnom balení, ktoré sa okrem spomínanej slovenskej vlajočky a slovenských nápisov odlišuje od zahraničnej konkurencie najmä excelentnou chuťou a kvalitou.
Ďalšie slovenské farmy a pestovatelia paradajok
Okrem Farmy Kameničany existujú na Slovensku aj ďalšie farmy, ktoré sa venujú pestovaniu kvalitných paradajok. Medzi ne patrí napríklad Farma Bruty, Farma Veľké Zlievce, Farma Handlová, Farma Nováky a Vitazel.
Farma Bruty
K založeniu farmy nás priviedla najmä láska k domácim produktom. V dedinke Bruty sme sa preto, ako ľudia so skúsenosťami z IT oblasti, spojili s pestovateľmi paradajok a rozhodli sme sa postaviť skleník. Odvtedy myslíme v cykloch. Celý priebeh pestovania je naplánovaný minimálne rok dopredu. Výberu sadeníc venujeme maximum času a samozrejme nasávame informácie, ktoré nám pomáhajú robiť správne rozhodnutia - v snahe zaručiť prvotriednosť. Našim cieľom je poskytnúť slovenskému zákazníkovi čerstvú a kvalitnú slovenskú zeleninu, a to počas celého roka.
Pôda je vyčerpateľná a dá sa znehodnotiť. Každý deň nám nové stavby a fabriky ukrajujú z ornej pôdy. Ide o celosvetový fenomén. S myšlienkami na budúcnosť sme sa zaviazali znásobiť výnos. Aj na malej ploche sa dá vypestovať veľké množstvo plodín bez toho, aby klesala ich kvalita, a to za akéhokoľvek počasia. Práve preto zavádzame do praxe moderné postupy, naše poznatky z IT a naše technické zručnosti. Snažíme sa zatraktívniť a zefektívniť vlastnú prácu, ale aj poľnohospodárstvo ako celok.
Pri pestovaní nám pomáha počítačový softvér, ktorý ovláda chod skleníka. Riadi dodávanie potrebných živín do kokosového substrátu, v ktorom sú rajčiny pestované. Ide o dokonalú náhradu pôdy, ktorá zaistí, že korene nehnijú a nevznikajú na nich plesne. Softvér meria teplotu vzduchu, na základe predpovede počasia riadi otváranie okien a prekrýva sadenice tienidlami, ak je slnko prisilné. Zostatkovú vodu zo závlahy recyklujeme. Miešame tiež dažďovú vodu s vodou zo studne v tom správnom pomere, aby sme dosiahli priaznivé pH pre naše rastliny. O ochranu rastlín sa starajú chrobáky a pavúky, ktoré chováme. Rastliny opeľujú čmeliaky, ktorých sa v jednom skleníku vyskytuje aj 15 000.
Farma Veľké Zlievce
V rámci snahy o zachovanie tradície pestovania paradajok v našom okrese som sa rozhodol pre kúpu skleníka. Hoci máme na farme s pestovaním paradajok práce stále veľa, ako každý pestovateľ, radi zbierame plody svojej práce. Farma vo Veľkých Zlievcoch sa môže pochváliť takmer 30 ročnou pestovateľskou tradíciou. V minulosti sa tu na 3 hektároch pestovali gerbery a 2,2 hektáru slúžilo na pestovanie paradajok. Farma vo svojej dnešnej podobe vznikla v roku 2013. Na ploche 3,3 hektára sa postavili úplne nové vysoké skleníky. V súčasnosti na farme využívame na vykurovanie najmä drevnú štiepku, ale stále nám ostáva ako záložný zdroj plyn. Recyklujeme odpad a prebytočnú vodu zo zavlažovania. Na ochranu rastlín používame len prirodzenú ochranu v podobe hmyzu.
Farma Handlová
Banská voda dlhé roky voľne vytekala z portálu štôlne najstaršej uhoľnej bane - Bane Handlová do vodných tokov. Farma Handlová vznikla v roku 2014, kedy sa banská voda začala využívať na vykurovanie skleníkov. V skleníkoch pestujeme chutné a šťavnaté paradajky a uhorky. Odpadové teplo z banskej vody využívame na vykurovanie skleníkov. Banská voda má stabilnú teplotu počas celého roka, čo je ideálne pre pestovanie zeleniny. Naša zelenina je pestovaná s ohľadom na životné prostredie. Používame biologickú ochranu rastlín a recyklujeme vodu.
Predaj z dvora Farmy Kameničany
Súčasťou našej farmy je aj predajňa s čerstvými paradajkami. Snažíme sa pre Vás vytvárať príjemné prostredie, v ktorom sa budete cítiť dobre a do ktorého sa budete radi vracať. Ďakujeme za vašu priazeň.
Cenník produktov
- Hranáčik, 13,00 EUR / 1 kg
- Hranáčik, MIX 13,30 EUR / 1 kg
Otváracia doba
Pondelok-Štvrtok: 13:00-16:00
Piatok: 13:00-15:00
Sobota-Nedeľa: Zatvorené
Možnosť platby kartou.
Kde sa nachádzame
Farma Kameničany
Kameničany 20001
8 54 Kameničany
Slovensko
Kontakt na predajňu: +421 902 322 322
tags: #kamenicany #rajciny #otvaracie #hodiny
