Pestovanie a spracovanie kapusty hlávkovej bielej kruhárenskej

Kapusta hlávková (Brassica oleracea) je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých a patrí medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie zeleniny. Klasická hlávková kapusta je botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne. Používa sa na priamy konzum v čerstvom stave, alebo na konzervovanie. Obsahuje vitamín C, B1, provitamín A a celý rad minerálnych látok, najmä draslík a síru. Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru svojimi antibioticky pôsobiacimi látkami.

V Slovenskej republike je kapusta najpestovanejšou zeleninou a z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle predstavuje dôležitý zdroj vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.).

V minulosti kapusta patrila k základným potravinám, ktoré boli na stole takmer každý deň. Dá sa konzumovať nielen čerstvá, ale aj kvasená. Kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata) patrí medzi hlúboviny a je to dvojročná rastlina.

V prvom roku vytvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúci koreňový systém a nerozkonárenú dužinatú stonku, ktorý sa nazýva hlúb. Čiastočne dužinaté listy sú uložené husto na seba a tvoria pevnú hlávku. Listy môžu byť biele alebo červené, pričom nároky na pestovanie majú rovnaké. V druhom roku vyrastá kvetná stonka s drobnými žltými kvetmi.

V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní kapusty hlávkovej, od výberu odrody až po zber a uskladnenie.

Detail hlávky kapusty

Odrody kapusty hlávkovej

Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov).

Odrody bielej kapusty sa delia na skoré, ktoré sa zberajú od mája do júna a sú určené na priamu spotrebu. Hlávky dosahujú hmotnosť okolo 500 gramov. Hlávky letnej kapusty vážia okolo kilogramu a sú určené na konzumáciu v letných mesiacoch. Stredne skoré a neskoré odrody tvoria väčšie a pevnejšie hlávky, dĺžka vegetačného obdobia je od 150 do 250 dní. Odroda je vhodná na priamu spotrebu aj na skladovanie až do januára.

Niektoré z populárnych odrôd kapusty:

• Skorá kapusta, veľmi úrodná JÚNIUS ÓRIÁS.
• Veľmi skorá hybridná kapusta, odolná k praskaniu.
• Neskorá kapusta, vhodná na kruhárenské spracovanie a na skladovanie.
• Poloskorá odroda červenej kapusty, odolná k praskaniu.
• Odroda je vhodná na priamu spotrebu aj na skladovanie až do januára.
• Veľmi skorá kapusta, na poľné pestovanie.
• Stredne neskorá odroda sploštenej kapusty výbornej na kuchynské spracovanie.
• Poloneskorá kapusta pre kruhárenské spracovanie, vhodná aj na všestranné použitie.
• Skorá hybridná odroda jemnej letnej špicatej kapusty pre zber začiatkom leta. Vegetačná doba od výsadby je 51 ─ 57 dní.
• Veľmi výnosná odroda špicatej kapusty produkujúca veľké hlávky stredne zelenej farby.
• Poloskorá, výnosná, veľmi vitálna kruhárenská kapusta produkujúca veľké hlávky.
• Neskorá kapusta s menšou hlávkou, vhodná na skladovanie.
• Neskorá kapusta, krátko skladovateľná, výnosná.
• Neskorá, výnosná osvedčená odroda kruhárenskéj kapusty.

KAPUSTA HLÁVKOVÁ neskorá Avak F1 je poloneskorá kruhárenska kapusta s univerzálnym použitím. Hlávky sú vhodné aj na priamy konzum a krátkodobé skladovanie. Stredne veľké hlávky dorastajú do hmotnosti 3,8 - 4,5 kg, nepraskajú ani pri pri dlhšom ponechaní na poli . Odroda má veľmi dobrý zdravotný stav. Vegetačné obdobie od výsadby je 115 - 120 dní.

Kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava je odroda určená na priamu spotrebu, kvasenie a zimné uskladnenie. Vytvára veľké, sférické hlávky, ktoré sú ideálne na dlhodobé skladovanie aj spracovanie. Kapustu vysievame v apríli do hĺbky 1-1,5 cm. Po vzídení a spevnení rastlín ich presádzame na záhon v máji až júni. Optimálny rozostup medzi rastlinami je 50-60 cm x 60 cm. Kapusta Kamenná hlava vyžaduje výživnú pôdu a pravidelnú zálievku. Zber prebieha od septembra do októbra, pričom hlávky sú vhodné na dlhodobé skladovanie, kvasenie alebo priamu spotrebu. Kapusta Kamenná hlava patrí medzi tradičné odrody, ktoré sa osvedčili svojou odolnosťou a univerzálnosťou.

Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody kapusty hlávkovej bielej: Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora; a kapusty hlávkovej červenej: Buscaro, Lectro, Primero.

Biologická charakteristika kapusty hlávkovej

Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov.

Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky.

Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak.

Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch.

Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.

Nároky na prostredie a príprava pozemku

Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae).

Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno.

Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy.

Ak je predplodinou ďatelinovina, zaoráva sa po druhej, resp. tretej kosbe, keď vytvorila dostatok hmoty na zelené hnojenie. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.

Pri jarnej úprave urovnáme pozemok smykovaním. Podľa potreby prekypríme a pobránime. Na kyprenie a bránenie je vhodné použiť kombinátor. Veľmi starostlivo musíme pripraviť pôdu pre priamu sejbu kapusty hlávkovej. Na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy.

Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakuje, aby sa zničili klíčiace buriny. Proti burinám možno použiť preemergentné herbicídy. Určené množstvo dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie.

Príprava pôdy pre pestovanie kapusty

Sejba a vysádzanie

Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie.

Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby.

Množstvo osiva, potrebné na predpestovanie sadiva kapusty na 1 ha závisí od techniky predpestovania, vzdialenosti pri vysádzaní a od klíčivosti semien. Pohybuje sa okolo 0,3-0,4 kg. Pri priamej sejbe 1 kg/ha.

Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15-18 °C, minimálna nočná 8-10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50-60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov.

Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4-5 1 vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Po ošetrovaní dbáme na riadne vetranie, znižujeme teplotu, udržiavame primeranú vlhkosť a preventívne ošetrujeme proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.

Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové.

Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.

Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.

Pestovanie kapusty

Kapusta sa pestuje z predpestovaných priesad, ktorých vývin trvá 4 až 5 týždňov. Skoré odrody sa vysádzajú koncom marca z februárových výsevov, letné odrody sa sadia od polovice apríla, neskoré v júni. Pred vysádzaním treba priesady dôkladne poliať. Skoré a letné odrody sa sadia na vzdialenosť 50 x 50 cm, neskoré odrody do sponu 60 x 60 cm až 70 x 70 cm. Zasadiť ich treba až po srdiečko, ktoré sa nesmie dotýkať pôdy.

Stanovište by malo byť vzdušné a otvorené, kde kapusta tak netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Keďže je to plodina prvej trate, pestuje sa na záhone priamo vyhnojenom maštaľným hnojom. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. V ľahších a suchých pôdach kapusta rastie pomaly, hlávky sú malé a mäkké. Kapusta má veľké nároky na vlahu najmä po vysadení a pri tvorbe hlávok. Počas vegetácie záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu.

Výsev a výsadba

Čas kedy zasiať kapustu závisí od toho, aký druh pestujete. Všetky druhy kapusty sa pestujú rovnakým spôsobom, len časy výsevu sa líšia:

• Letné kapusty - sa vysievajú v polovici jari
• Jesenné a zimné druhy - sa vysievajú neskôr na jar
• Jarná kapusta - sa vysieva od druhej polovice leta. Zberá sa v nasledujúcom roku.

Do jamky asi 1 cm hlbokej a asi 15 cm od seba vložte semienko, prikryte ho zeminou a zalejte vodou. Pôdu treba udržiavať vlhkú. Sadenice je nutné preriediť, keď budú mať veľkosť asi 5 cm. jarnú kapustu vysádzajte 25 cm od seba, 30 cm medzi riadkami; letnú kapustu 38 cm od seba, 30 cm medzi riadkami, jesennú kapustu 45 cm od seba, 45 cm medzi riadkami; a zimnú kapustu 45 cm od seba, 60 cm medzi riadkami

S predpestovaním semien možno začať vo februári či marci v skleníku. Výsev spravte do sadbovačov do hĺbky 0,5 cm. Osivo vzchádza asi 1 týždeň pri teplote cca 20 °C. Keď narastú oba klíčne lístky, znižuje sa teplota zhruba na týždeň na 10 °C. Následne sa rastlina pestuje pri teplote 16-20 °C. Tento krok zaručí dobrú kvalitu sadeníc, ktoré majú mať pri presádzaní krátku pevnú stonku a 5-7 pravých lístkov.

Priesady sa vysádzajú na externé slnečné stanovisko približne v polovici mája do sponu aspoň 50 x 50 cm (a viac). Kapusta vyžaduje priepustnú pôdu, dostatočne zásobenú živinami, s pH 6,5-7. Pôda by mala byť dobre pohnojená hnojom z chlieva, mala by obsahovať dostatok dusíka (ale nie príliš - väčšinu dusíka dodá samotný hnoj). Na hnojenie dusíkom sa dá využiť dusíkaté vápno či liadok vápenatý, príp. NPK hnojivo. Dôležité je tiež jesenné vápnenie pôdy.

Rastliny sa relatívne dobre prispôsobujú nízkym teplotám, ale i napriek tomu je lepšie presadené sadenice prekryť netkanou textíliou, ktorá zaistí stabilné teplotné podmienky a zároveň ochráni pred prípadnými škodcami. Túto textíliu môžete rastlinám ponechať až do doby uzatvárania hlávok. Kapusta potrebuje k úspešnému rastu dostatok vlahy, a to nielen v podobe zálievky, ale taktiež v podobe vlhkosti vzduchu. Vhodné sú teda miesta s nižšou teplotou a vyšším množstvom zrážok. Tie je možné nahradiť dostatočnou zálievkou.

Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7. Skoré odrody pestujeme z predpestovanej sadby, neskoré môžeme vysievať tiež priamo na stanovisko. V priebehu vegetácie zaisťujeme pravidelné zásobovanie vodou.

Ako siať a kedy vysádzať Kamennú hlavu pre najlepší výsledok?

Na priesady sejte od februára do apríla, podľa podmienok a regiónu. Presádzajte po otužení, keď pominú silné mrazy a pôda je zohriata. Neskorá kapusta potrebuje dlhšiu vegetáciu, preto neodkladajte termín výsadby. Ideálne stanovište je slnečné a vzdušné s úrodnou, priepustnou pôdou. Teplota pre klíčenie je 15-20 °C, mladé rastliny však krátkodobo zvládnu chlad. Po presadení doprajte výdatnú závlahu na uľahčenie zakorenenia. Skorší výsev aj výsadba podporia vyššiu hmotnosť hláv a lepšie vyfarbenie listov.

Aký spon, zálievka a starostlivosť sú vhodné pre Kamennú hlavu?

Dodržte spon približne 50 × 60 cm, pri silných pôdach a väčších hlávkach aj širší. Sadenice vložte o niečo hlbšie než rástli v multipláte, aby získali stabilitu. Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, najmä počas viazania hláv. Zalievajte ku koreňom, nie na listy, aby ste znížili riziko chorôb. Priebežné plytké okopávanie a mulčovanie zlepšia štruktúru pôdy a zadržia vlahu. Odstraňujte buriny, ktoré odoberajú vodu a živiny. Veterné miesta vyžadujú pevné zakorenenie a občasné prihrnutie pôdy k báze rastlín.

Aká pôda a hnojenie podporia pevné hlávky bez praskania?

Najlepšia je hlinitopiesčitá, humózna pôda s pH približne 6,5-7,2. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a menšiu dávku vyváženého hnojiva. Po zakorenení uprednostnite draslík a vápnik pre pevnosť pletív a lepšiu skladovateľnosť. S dusíkom narábajte opatrne, jeho prebytok zvyšuje riziko praskania. Listové doplnenie mikroprvkov (B, Mo) podporí viazanie hláv. Posledné prihnojovanie ukončite 3-4 týždne pred zberom. Vyvážená výživa spolu s rovnomernou zálievkou prináša ťažké a kompaktné hlavy.

Semená kapusty hlávkovej bielej

Pestovanie kapusty zo semien

Ošetrovanie v období rastu

Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.

Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín.

Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.

Zber a skladovanie

Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Mali by byť suché a dostatočne vyzreté. Ideálny termín zberu sa začína od konca septembra. Pozberajte ich skôr, ako začne mrznúť. Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť.

Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Povrchové listy obschnú a na reznej rane hlúbu sa vytvorí ochranná vrstvička, ktorá sa zasuší a zabráni hnilobným procesom a usychaniu. Až po dostatočnom obschnutí môžete hlávky v skladovacích priestoroch uložiť na seba. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte. Pri skladovaní sa môžu vyskytnúť hubové choroby. Vyhnúť sa im môžete preventívne, a to zberom zdravých, nepopraskaných, nepoškodených, nenamrznutých hlávok.

Kapusta sa zberá za 3-5 mesiacov od výsevu (v závislosti od pestovateľských podmienok a odrody). Doba zberu sa spozná podľa pevnej a dobre rozvinutej hlávky, ktorá sa odrezáva tesne pri zemi. Tento rez dá priestor rastu nových menších hlávok. Zozbieraná kapusta sa rýchlo schladí a uchováva pri teplote 0-1 °C a dostatočnej vlhkosti vzduchu.

Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu. Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.

Kedy zberať a ako skladovať Kamennú hlavu, najmä na kvasenie?

Zberajte, keď sú hlavy pevné, ťažké a plne vyvinuté, no ešte nepraskajú. Režte so skráteným pníkom a ponechajte niekoľko krycích listov. Na uskladnenie vyberajte len zdravé hlavy bez poškodenia a chorôb. Skladujte pri 0-2 °C a vysokej vlhkosti v dobre vetranom priestore. Kamenná hlava je výborná na kvasenie vďaka hustej štruktúre a chuti. Spracujte čo najskôr po zbere, kým je kapusta šťavnatá. Priebežná kontrola zásob predĺži skladovateľnosť a kvalitu počas zimy.

Správne skladovanie kapusty predlžuje jej trvanlivosť

Choroby a škodcovia

K najznámejším škodcom kapusty patrí mlynárik kapustový. Typicky žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami obhrýzajú listy od okrajov a ponechávajú len hlavnú nervatúru listu. Okrem toho výlučkami znečisťujú hlávku kapusty. Chemická ochrana sa odporúča na začiatku liahnutia húseníc druhej generácie, čo je približne v auguste. V menšom poraste stačí vajíčka, ktoré samičky kladú na spodnú stranu listov, rozmliaždiť prstom. Podobne škodí aj mlynárik repový.

Ďalším nepríjemným škodcom je kvetárka kapustová. Je to sivohnedá mucha, ktoré larvy ohlodávajú korene hlúbovín. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú.

Veľké škody v kapuste môžu napáchať skočky. Sú to asi 2-3 mm zväčša čierne chrobáky s veľmi silnými zadnými nohami, preto výborne skáču. Najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách vyhrýzaním malých dierok do listov.

Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia.

Najčastejšie sa stretávame s alternáriovou škvrnitosťou, čo je hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach. Fómová hniloba sa prejavuje vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch. Z bakterióz sa vyskytuje bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých.

Najdôležitejšie je dodržiavať závlahu, výživu a prevenciu proti chorobám a škodcom. Samotné praskanie hláv súvisí so zberovou skorosťou, keď skorá a letná kapusta sú najnáchylnejšie a je potrebné ich včas pozberať.

tags: #kapusta #hlávková #biela #kruhárenská #pestovanie #a

Populárne príspevky:

• Kapustnica v tlakovom hrnci
• Tradičná príprava hrbatého mäsa
• Tradičný recept na jablkovú štrúdľu
• Recept na karamelizovanú kapustu
• Všetko o náhradných dieloch pre mlynček veľkosti 10