Pestovanie kapusty: Kompletný sprievodca od výsevu po zber

Milujete hlávkovú kapustu a recepty z nej? Ak áno, čo tak si ju rovno vypestovať u vás doma na záhrade? Ak niektorá zelenina má byť nazývaná superpotravinou, potom je to rozhodne kapusta. Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je jednou z najpestovanejších a najvýznamnejších druhov zeleniny na Slovensku. Táto dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých (Brassicaceae) je cenená pre svoju všestrannosť v kuchyni a vysoký obsah vitamínov a minerálov.

Prečo pestovať kapustu?

Kapusta je zdravá a biologicky veľmi hodnotná zelenina. Okrem vitamínov skupiny B obsahuje hlavne protiskorbutový vitamín C, ktorý sa v kapuste udržuje aj pri a po varení (viazaná forma vitamínu C - askorbigen). Preto je v našich zemepisných šírkach počas zimných mesiacov najlepším zdrojom tohto vitamínu práve kapusta. Okrem vitamínu C kapusta obsahuje aj vitamíny E, K a skupiny B. Z minerálov horčík, draslík a veľa vlákniny. V ľudovom liečiteľstve sa čerstvé listy kapusty prikladali na vyrážky a rany.

Kapusta okrem toho obsahuje protivredový faktor nazývaný vitamín U. Čerstvá šťava vylisovaná z listov bielej kapusty sa odporúča pri liečbe žalúdočných a dvanástnikových vredov. Pri kvasení kapusty mliečnym kvasením vzniká kyselina mliečna, ktorá kapustu nielen konzervuje na dlhší času, ale bola zistená aj jej aktivita na zastavenie rastu nádorových buniek. Pri konzumácii do 300 g denne netreba mať obavu z negatívnych účinkov na štítnu žľazu (tzv. strumigény).

História a zaujímavosti

Kapusta bola známa už v prehistorickej dobe. Kedysi ju volali hlavatica, no tento názov už dávno zanikol. Aj antika poznala kapustu a považovala ju za veľmi prospešnú. M. P. Cato starší (234 až 149 pred n. l.) radil jesť surovú kapustu pred veľkými hostinami a po nich. Tiež radil poľnohospodárom, ako pestovať a okopávať kapustu, a dokonca tvrdil, že „hospodár, ktorý pestuje kapustu, si v záhrade postavil svoju lekáreň“.

Kyslú kapustu však vtedy ešte nepoznali, je to pradávny objav Slovanov asi z čias pred 5. storočím. V 11. storočí bola známa aj v Rusku.

Biologická charakteristika

Kapusta oproti divým druhom má skrátenú, modifikovanú stonku (hlúb), na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy, tvoriace kompaktnú, pevne zvinutú hlávku. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka.

Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.

Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná.

Klasifikácia a odrody

Pestuje sa v dvoch formách: biela hlávková kapusta (alba) a červená hlávková kapusta (rubra). Podľa obdobia rastu poznáme odrody skoré, poloskoré a neskoré, ktoré sú vhodné aj na dlhšie skladovanie. Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.

Kapusta hlávková biela

Skrátená dužinatá byľ (hlúb) je obklopená hladkými sivozelenými listami, zvinutými do pevnej guľatej alebo zahrotenej hlávky. Hlúb môže byť vysoký, stredný alebo nízky. V druhom roku vyrastá rozvetvená, 100 - 150 cm vysoká byľ, ktorá nesie strapcovité súkvetie.

Kvet je bledožltý a plodom je šešuľa. Semeno je guľaté, červenkasto hnedej farby. Čím je semeno tmavšie, tým je zrelšie a zdravšie s vysokým predpokladom dobrej klíčivosti. Úžitková hodnota je 82 - 90 %. V jednom grame sa nachádza 290 - 340 kusov semien. Semená kapusty sa vyznačujú svojou dlhodobou klíčivosťou a udržia si ju 4 - 5 rokov.

Kapusta nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Potrebuje poloťažké humózne hlinito ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou.

Kapusta hlávková červená

Od bielej kapusty hlávkovej sa odlišuje tým, že má červené listy a hlávky tvorí menšie. Má o čosi viac vitamínu C, draslíka, železa ako jej biela príbuzná, účinky na zdravie majú obe rovnaké. Červená kapusta má trochu užšie využitie. Je vhodná najmä ako dusená príloha k mäsu, súčasť šalátov, pečená či sterilizovaná.

Kapusta hlávková KALIBOS

Kapusta hlávková KALIBOS je stredne neskorá odroda špicatej červenej kapusty. Hlávky sú stredne pevné, vajcovitého tvaru s vrcholom do špičky a dorastajú do hmotnosti 2-2,5 kg. Vegetačná doba od výsevu je 135-150 dní a od výsadby priesad 105-120 dní.

Kapustu KALIBOS vysievame do fóliovníka v apríli alebo priamo na pole od apríla do mája. Pri priamom výseve semená jednotíme. Rastliny vyžadujú pestovanie v 1. trati s výživnou pôdou a dostatočnou závlahou, ktorá zabezpečuje optimálny rast a kvalitné hlávky. Kapusta KALIBOS je obľúbená pre svoj atraktívny tvar a výraznú farbu, ktoré ju robia ideálnou voľbou na zdobenie tanierov a prípravu zdravých jedál.

Pestovanie kapusty

Výsadba sa robí obyčajne z predpestovaných priesad, vyžaduje výživnú pôdu - v prvej trati hneď po hnojení. Vegetačné obdobie je podľa odrôd od 100 až do 250 dní.

Zásady pestovania:

• Výber odrody: Uprednostnite známych výrobcov semien kapusty a vyberte si správnu odrodu, ktorá bude vyhovovať vašim klimatickým podmienkam.
• Pôda: Pôda by mala byť dobre odvodnená s neutrálnou až mierne kyslou reakciou.
• Závlaha: Pestovanie kapusty potrebuje dostatok vlahy, ale bez stagnujúcej vody.
• Teplota: Mali by ste si vybrať odrody kapusty odolné voči chladu, ktoré sú dobre prispôsobené podnebiu počas jesene.

Príprava pôdy

Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.

Výsev a výsadba

Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla. Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.

Najprv semená kapusty vysievame do pripravenej pôdy alebo do debničiek na sadenice, kde pri správnej starostlivosti rýchlo vyklíčia. Potom vysadíme hotové sadenice. Semená kapusty sa vysievajú do debničiek alebo skleníkov do hĺbky 1 - 2 cm do vopred navlhčenej pôdy. Po zasiatí je potrebné udržiavať optimálnu teplotu pre klíčenie, ktorá je približne 18 - 20 °C.

Ako správne vysievať a sadiť bielu hlávkovú kapustu do záhrady?

Bielu hlávkovú kapustu môžete pestovať priamym výsevom aj z predpestovaných priesad. Semená vysievajte plytko, približne 1 cm hlboko, do jemnej, kyprenej a mierne vlhkej pôdy. Pre skorý zber je výhodné predpestovať priesady v parenisku alebo v interiéri a do záhrady ich vysádzať až po pominutí silnejších mrazov. Priesady sadíme s dobre vyvinutým koreňovým balom, aby sa rýchlo ujali. Pôda by mala byť úrodná, humózna a mierne vlhká, ideálne po zapravení kompostu. Pred výsadbou je dobré pôdu prekypriť a odstrániť buriny, ktoré by mladým rastlinám konkurovali o vodu a živiny. Po vysadení rastliny výdatne zalejte, aby sa korene dobre spojili s pôdou.

Starostlivosť počas rastu

Počas pestovania kapusty sa odporúča používať dusíkaté hnojivá. Stimulujú tvorbu zelených listov. Kapusta potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Tiež sa oplatí rastliny preriediť, aby mali korene dostatok priestoru na rozvoj. Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda.

Aký spon a stanovište je najvhodnejšie pre bielu hlávkovú kapustu?

Biela hlávková kapusta potrebuje dostatok priestoru, aby vytvorila pevné a veľké hlávky. Najčastejšie sa odporúča spon približne 40-60 × 40-60 cm, podľa skorosti a vzrastnosti odrody. Na príliš zahustenom záhone rastliny horšie rastú, sú náchylnejšie na choroby a hlávky zostávajú menšie. Stanovište by malo byť slnečné, prípadne mierne polotienisté, chránené pred silným vetrom, ktorý môže rastliny vyvracať. Pôda by mala byť hlboko spracovaná, pretože kapusta vytvára mohutný koreňový systém. Najlepšie výsledky dosiahnete na pôdach po predplodinách, ktoré boli dobre hnojené organickou hmotou. Dôležité je tiež dodržiavať striedanie plodín, aby sa znížilo riziko chorôb a škodcov.

Ako sa starať o bielu hlávkovú kapustu počas sezóny?

Počas vegetácie je dôležitá najmä pravidelná zálievka, pretože biela hlávková kapusta je náročná na dostatok vlahy. Pôda by nemala úplne preschnúť, ale ani zostať dlhodobo premokrená, aby korene nezačali hniť. Priebežné okopávanie a pletie burín zlepšuje prevzdušnenie pôdy a obmedzuje konkurenciu o vodu a živiny. Vhodné je aj mierne prihnojovanie, najmä v období intenzívneho rastu listov, napríklad kompostom alebo organickým hnojivom. Pomôcť môže mulčovanie, ktoré udrží vlahu a zníži výskyt burín. Počas sezóny sledujte výskyt škodcov a chorôb, aby ste mohli včas zasiahnuť šetrnými metódami. Dobrá starostlivosť sa odmení pevnými a zdravými hlávkami vhodnými na kuchynské spracovanie.

Čomu sa vyhnúť pri pestovaní bielej hlávkovej kapusty, aby nepraskali hlávky?

Praskanie hlávok je často spôsobené náhlymi výkyvmi vo vodnom režime, keď po období sucha príde veľké množstvo zrážok alebo silná zálievka. Aby ste tomu predišli, snažte sa udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú a vyhnite sa extrémom. Príliš neskorý zber môže tiež zvýšiť riziko praskania, najmä pri skorších odrodách. Dôležité je tiež vyhnúť sa nadmernému dusíkatému hnojeniu, ktoré podporuje rýchly rast a zmäkčuje pletivá. Pri dlhodobo daždivom období môžete zálievku obmedziť a pôdu mierne prekypriť, aby lepšie odvádzala prebytočnú vodu. Niektorí pestovatelia pri hrozbe praskania jemne nadvihnú rastlinu, aby poškodili časť koreňov a spomalili prísun vody. Najspoľahlivejšou ochranou je však vyrovnaná starostlivosť počas celej sezóny.

Zber kapusty

Akonáhle bude vami vypestovaná kapusta pripravená na zber, počkajte na slnečný teplý deň a pustite sa do toho. Skoré odrody môžu byť pripravené na zber už 60 až 80 dní po výsadbe. Celú hlávku vyryte, zbavte hlúbov a prebytočné listy vyhoďte. Ak by v záhone nejaká časť rastliny zostala, bez milosti ju vyryte a zahoďte.

Skladovanie kapusty

Pokiaľ nebudete kapustu po zbere okamžite používať v kuchyni, skladujte ju v teplých suchých miestnostiach, pravidelne ju choďte kontrolovať - a prípadne odstraňovať zlé listy. Druhou obľúbenou možnosťou je naloženie kapusty - kvasená kapusta je skvelým základom pre viacero pokrmov.

Na čo všetko sa dá biela hlávková kapusta z úrody použiť a ako ju uskladniť?

Biela hlávková kapusta je veľmi univerzálna zelenina vhodná na čerstvú konzumáciu, varenie aj kvasenie. Môžete z nej pripravovať šaláty, prívarky, polievky či tradičné jedlá, ako sú plnené kapustné listy. Pri správnej príprave si dlho zachováva krehkosť a vysoký obsah vitamínu C. Pre krátkodobé skladovanie stačí chladná pivnica alebo komora s dobrou cirkuláciou vzduchu. Niektoré odrody bielej hlávkovej kapusty sú vhodné aj na dlhšie uskladnenie pri teplote okolo 0-2 °C a vyššej vlhkosti. Časť úrody sa veľmi často využíva na kyslú kapustu, ktorá je cenená pre svoju chuť aj zdravotné benefity. Správne uskladnené hlávky vám tak môžu slúžiť v kuchyni ešte dlho po skončení sezóny.

Tabuľka: Rozdiely medzi Bielou a Červenou Kapustou

tags: #kapusta #cast #2 #druhy #pestovanie

Populárne príspevky:

• Kompletný jedálny lístok Bernát Pavol Prievidza
• Objavte Lectio Divina
• Recepty na tortu z bielkov
• Recepty na batátové prílohy
• Hmotnosť poschodovej torty