Pestovanie ružičkového kelu: Podmienky a tipy pre úspešnú úrodu

Kel je zelenina, na ktorú sa tak trochu zabúda. Niekto miluje jeho chuť, iný ju nemusí. Kel kučeravý aj ružičkový možno dopestovať aj v našich záhradách. Dnes sa pozrieme na to, ako úspešne pestovať ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera) a kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala) vo vašej záhrade.

Sú to botanicky príbuzné druhy, ktoré patria medzi hlúboviny do čeľade kapustovité. Sú dvojročné, v prvom roku vytvoria konzumnú časť, v druhom roku kvetnú stonku, kvety, plody a semená. Patria medzi ľahko stráviteľné zeleniny a majú vysokú výživovú hodnotu.

Nároky na pôdu a stanovište

Pestovanie ružičkového kelu je podobné ako pri iných hlúbovinách, vrátane nárokov na pôdu a stanovište. Tu sú kľúčové faktory:

Voda: Vyžadujú dostatok vody, najlepšie z prirodzených zrážok, ktoré by mali byť rovnomerne rozložené. V nižších polohách a v suchších oblastiach ich pestujeme vo vlhkých alebo v pravidelne a výdatne zavlažovaných pôdach.
Vzdušná vlhkosť: Vyhovuje im vyššia vzdušná vlhkosť.
Pôda: Najlepšie sa im darí v hlbokých úrodných pôdach, dôkladne vyhnojených maštaľným hnojom.
Umiestnenie: Znášajú aj polotieň. Pestujú sa v I. alebo aj v II. trati po predplodinách, ako sú šalát, kaleráb, hrášok, skoré zemiaky.

Príprava pôdy

Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Môžeme pridať aj dávku fosforečného a draselného hnojiva (1/3). Na jar záhon plošne urovnáme, rozdrvíme hrudy, zlikvidujeme burinu, zapracujeme štartovaciu dávku dusíkatého hnojiva i druhú tretinu fosforečného a draselného hnojiva.

Starostlivosť počas rastu

Priebežne kypríme pôdu, prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby sa rastlina stabilizovala. Záhon udržiavame bez burín a v lete výdatne zalievame. Sledujeme výskyt chorôb a škodcov, ktoré sú pomerne časté, a podľa potreby rastliny ošetrujeme.

Ružičkový kel: Delikátna pochúťka

Ružičkový kel je jemná pochúťková zelenina. Literárne zdroje uvádzajú, že prvýkrát bol objavený v Belgicku v okolí Bruselu, a tak dostal aj pomenovanie bruselská kapusta. S chuťou kapusty má však spoločný iba názov. Nadzemná časť hlúbu dorastá do výšky 60 až 80 cm.

V pazuchách listových stopiek sa tvoria púčiky - ružičky, doslova „minikelíky“, dlhé 2,5 - 5 cm a s hrúbkou približne 3 cm. Na jednej rastline vyrastá postupne v špirále 20 až 60 kusov. Zberajú sa postupne, ako dorastú do primeranej veľkosti, približne od októbra až do jari. Zberáme ich odlamovaním, odrezávaním, keď dosiahnu veľkosť minimálne 1,5 cm.

Pestovanie ružičkového kelu zo semien

Semená vysievame koncom marca až v apríli do debničiek v skleníku či v parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Približne 10 až 14 dní pred zamýšľanou výsadbou do záhona ich otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Deň až dva dni pred výsadbou ich dôkladne zavlažíme.

Ďalšia starostlivosť o ružičkový kel

Začiatkom leta sa začína predlžovať hlúbik a vyrastajú aj silné modrozelené listy. Úplnú výšku a šírku dosiahne rastlina až v plnom lete. Koncom augusta odstránime rastový vrchol - vrchnú ružicu, aby sme podporili tvorbu ružičiek v pazuchách listov. Neplatí to v prípade nových odrôd, tie nezaštipujeme ani nezrezávame listy na podporu tvorby ružičiek.

Kel kučeravý

Kel kučeravý patrí medzi veľmi staré plodiny. Divé formy rastú na západnom pobreží Európy. Najviac sa pestuje v Nemecku, Dánsku, Holandsku, Anglicku. Je dekoratívny a vysádza sa aj ako okrasný druh po zlikvidovaní letničiek. Existujú dokonca formy dorastajúce do výšky až 3 m.

Je veľmi odolný proti nízkym teplotám. Tvorí veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sa tvorí ružica bublinatých až skučeravených listov. Najčastejšie sa vyskytujú zelené listy s rôznym odtieňom, ale sú aj fialové, modré, striebristé žlté a červenkasté odrody.

Konzumnou časťou sú dekoratívne listy, najlepšie po prvých mrazoch, keď ich chuť zjemnie. Hlavným obdobím spotreby je jeseň a celá zima, keď je nedostatok čerstvej zeleniny zo záhrady. Vydrží na mieste až do jari.

Pestovanie kelu kučeravého

Dá sa pestovať z predpestovaných priesad aj z priamej sejby. Pri vysievaní priamo do záhona zvolíme vzdialenosť medzi radmi 50 - 80 cm, v riadku vysievame redšie alebo presne na vzdialenosť 40 - 50 cm, aby sme nemuseli jednotiť.

Zberáme, keď rastliny vytvoria väčšie listy, alebo až po prvých jesenných mrazíkoch, keď kel získava lepšiu, trochu sladkastú chuť.

Okrasná kapusta pre zimnú záhradu

Zdá sa vám, že v zime vaša záhrada pôsobí prázdno a nevýrazne? Ak hľadáte spôsob, ako dodať záhonom život aj počas chladných mesiacov, okrasná kapusta je ideálnou voľbou. Táto nezvyčajná rastlina dokáže vniesť pestrú paletu farieb na záhony, balkóny i parapety a pritom si bez problémov poradí s mrazom.

Medzi odrody zeleniny, ktoré dobre znášajú nízke teploty, patria cibuľoviny, pór, křen a špargľa. Vďaka tomu, že ich korene a hľuzy sú hlboko v pôde, zvládnu aj mrazivé dni. Avšak skutočným klenotom zimných záhonov je ružičková kapusta, ktorá v chlade doslova rozkvitne svojimi nádhernými farbami. Prečo by ste si teda na záhon nepridali okrasnú kapustu, ktorá sa stane vizuálnym stredobodom vašej zimnej záhrady?

Kúzlo okrasnej kapusty

Okrasná kapusta, ktorá pochádza z Japonska, je výsledkom starostlivého šľachtenia. Môžete si vybrať medzi rôznymi variantmi - od hladkolistých odrôd až po tie s výrazne kučeravými listami. Keď teploty klesnú pod 10 stupňov Celzia, začnú sa listy farbiť do rôznych odtieňov ružovej, červenej alebo bielej. Tento jav robí z okrasnej kapusty výnimočnú rastlinu, ktorá prinesie do záhrady farbu práve vtedy, keď ostatné rastliny strácajú svoju krásu.

Čaro jinovatky na listoch len pridáva na jej estetickej hodnote, čím vytvára nádherné zimné scenérie priamo vo vašej záhrade.

Výber tej pravej sadenice

Pri kúpe sadeníc dbajte na to, aby ste vybrali zdravé rastliny s neporušenými listami. Zamerajte sa na ružice, ktoré sú dobre vyvinuté a neprejavujú známky poškodenia. Nezabudnite tiež skontrolovať koreňový systém. Ak sú korene príliš husté a zapletené, môže to brániť rastu kapusty po presadení na záhon.

Okrasná kapusta sa nádherne dopĺňa s inými zimnými rastlinami, ako sú macešky, vresy či chryzantémy. Spolu vytvoria harmonické farebné kompozície, ktoré oživia každý kút vašej záhrady.

Pestovanie na balkóne alebo parapete

Okrem záhonov je okrasná kapusta skvelou voľbou aj pre pestovanie v nádobách na balkónoch či okenných parapetoch. Ak ju zasadíte do kvetináča alebo truhlíka, nezabudnite na kvalitnú drenážnu vrstvu na dne nádoby, aby sa predišlo hromadeniu vody a následnému hnilobeniu koreňov. V kombinácii s břečtanom, okrasnými trávami alebo chryzantémami vytvorí jedinečný vizuálny zážitok.

Kapusta nielen na ozdobu

Okrasná kapusta nielenže vynikajúco skrášľuje exteriér, ale je aj jedlá. Hoci je listová štruktúra tuhšia ako pri bežnej kapuste, stačí ju dusiť o niečo dlhšie a získate chutnú prílohu alebo súčasť hlavného jedla.

Medzi ďalšie variety, ktoré sa zvyčajne pestujú ako zelenina, patria napr. kapusta obyčajná kelová (kel hlávkový, kel), kapusta obyčajná ružičková (kel ružičkový), kapusta obyčajná kučeravá (kel kučeravý), kapusta obyčajná špargľová (brokolica), kapusta obyčajná kalerábová (kaleráb) a kapusta obyčajná karfiolová (karfiol), ako krmivo pre hospodárske zvieratá sa pestuje kapusta obyčajná kŕmna (Brassica oleracea skupina Ramosa, v starších systémoch Brassica oleracea varieta ramosa) s 50 - 80 cm vysokou rozkonárenou, na báze drevnatou, po celej dĺžke rovnomerne olistenou byľou.

Ďalšími hospodársky významnými druhmi kapusty, ktoré sa pestujú ako krmoviny alebo olejniny, sú napr. kapusta repková (Brassica napus), ktorá sa pestuje vo dvoch odrodách - kapusta repková kvaková (kvaka) a kapusta repková pravá (repka olejka), a kapusta poľná (Brassica rapa, v starších botanických systémoch napr. aj Brassica napus, Sinapis rapa alebo Napus rapa), ku ktorej poddruhom patria napr. kapusta poľná pravá (okrúhlica) a kapusta poľná olejnatá (repica olejnatá).

Ako listová zelenina sa pestujú druhy kapusta pekinská (Brassica pekinensis) s jasnozelenými listami s výrazným širokým stredným rebrom, ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky, a kapusta čínska (Brassica chinensis, čínska kapusta).

Pre čiernohnedé semená, ktoré sa používajú na výrobu kremžskej horčice, sa pestuje kapusta čierna (Brassica nigra) s hornými kopijovitými a dolnými lýrovitými listami a so svietivožltými kvetmi s tmavým žilkovaním, pre svetlohnedé semená, ktoré sa používajú na výrobu tzv.

Na území dnešného Slovenska sa kapusta stala súčasťou agrárnej kultúry v 15. stor. Pre svoju značnú trvanlivosť pri dobrom uskladnení i pre možnosť konzervovania kvasením patrila k základným zložkám potravy na Slovensku, využívala sa však aj ako krmovina (vonkajšie listy a hlúby). V 18. stor. sa z jej pestovania vyberal desiatok. Kapusta sa zo Slovenska aj vyvážala (po Dunaji do južnej oblasti Uhorska).

Jej pestovanie bolo rozšírené najmä na Orave, Kysuciach, na Liptove, v Šariši a v oblasti Nízkych Beskýd, pestovanie letných odrôd najmä na Považí (Krakovany, Trebatice), v okolí Trnavy (Hrnčiarovce), v Košickej kotline a na Východoslovenskej nížine. K tradičnej oblasti intenzívneho pestovania kapusty patrí Záhorie (najmä Stupava). Pestovala sa v záhradách a na úrodných plochách každoročne hnojenej pôdy (zvyčajne pri potokoch, tzv. kapustniská).

Jej výsev alebo výsadba boli spojené s mnohými zvykmi (pitie pálenky, aby dobre rástla, kropenie priesad mliekom, aby bola biela, sadenie so žihľavou). Pri okopávaní sa do kapusty sadili vetvičky z oltárikov Božieho tela a z metiel jánskych ohňov, aby ju nehubil hmyz a húsenice. Celé hlávky sa skladovali v pivniciach alebo sa zakopávali do zeme. Tradičným spôsobom konzervovania bolo kvasenie kapusty naloženej do sudov. Kapusta sa používala na prípravu každodennej stravy, obradových jedál i na liečenie, napr.

S kvalitnými radami a správnou starostlivosťou môžete aj vy pestovať chutný a zdravý ružičkový kel vo vašej záhrade. Nech sa vám darí!

Pestovanie ružičkového kelu [Zvýšenie rastu, rez a zber]

tags: #kapusta #ružičková #pestovanie #podmienky