Kde sa konala Posledná večera?
Ale kde presne sa táto významná večera konala? A ako bola táto udalosť zobrazená v umení, najmä v slávnom diele Leonarda da Vinci?
Tajomstvá Da Vinciho poslednej večere. Skryté fakty a záhadné teórie.
Historické pozadie Poslednej večere
Ježiš išiel so svojimi priateľmi do Jeruzalema na každoročnú oslavu Paschy. Pascha (Pesach) bola každoročná spomienka na jedlo, ktoré Mojžiš a Boží národ jedli poslednú noc predtým, ako ich Boh vyslobodil z otroctva v Egypte. Počas tejto večere sa podával pečený baránok, nekvasený chlieb a horké byliny. Ježiš sa zišiel s priateľmi, aby jedli pesachovú (veľkonočnú) večeru.Keď prišla hodina, zaujal s učeníkmi miesto pri stole. Tu im Ježiš povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve."
Potom vzal chlieb, dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku."
Ježiš použil jeden z pohárov vína, aby svojim priateľom povedal, že zomrie, a že to bude preto, aby ľuďom mohol Boh odpustiť. Keď to vtedy hovoril, v skutočnosti mu veľmi nerozumeli.
Ježiš vedel, že jeden z jeho priateľov ho zradí. Judáš Iškariotský nebol spokojný s niektorými vecami, ktoré Ježiš vravel a robil. Šiel za kňazmi a súhlasil, že im Ježiša predá. Zaplatili mu tridsať strieborných.
Pietro Perugino - Posledná večera
Umelecké zobrazenia Poslednej večere
Obrazy „Poslednej večere“ boli v 15. storočí často zobrazované stále v nových variantách a stali sa ústrednou témou kresťanskej ikonografie.Leonardo da Vinci a jeho Posledná večera
Vrcholné dielo jedného z najvýznamnejších umelcov Leonarda da Vinciho je považované za najdokonalejšie zobrazenie daného námetu. Objednávateľom sa stal v roku 1494 Lodovico Sforza. Dielo je vynikajúcou ukážkou maliarovho novátorstva a tvorivosti, ale i výpoveďou o jeho zákazníkovi. Na uskutočnenie zvolil nezvyčajnú techniku, ktorá nikdy nestratila zo svojej pôsobivosti.18. 1. - Posledná večera (tal., Il Cenacolo alebo L'Ultima Cena) je obraz, ktorý namaľoval Leonardo daVinci na stenu kostola Santa Maria delle Grazie v Miláne. Namaľovaný je na biblický motív (Ján 13:21); Ježiš oznamuje, že ho jeden z 12 apoštolov zradí.
Leonardo da Vinci - Posledná večera
Santa Maria delle Grazie v Miláne
Santa Maria delle Grazie je slávny kostol a konvent rádu dominikánov v Miláne, je to lokalita svetového dedičstvo UNESCO. FrancescoSforza nariadil postaviť konvent dominikánov v 15. storočí. Hlavným architektom bol Guiniforte Solari, konvent bol dokončený v 1469. Za autora absidy kostola je považovaný známy taliansky renesančný architekt DonatoBramante.Dielo znázorňujúce „Poslednú večeru“ je freskou v milánskom kostole. Umelec začal s realizáciou tejto veľkorozmernej nástennej maľby v roku 1495 a trvalo mu dva roky, kým ju dokončil (rozmery sú štyri metre na výšku a osem metrov na šírku).
Dnes je toto významné dielo vážne poškodené. Čiastočne to je zapríčinené Leonardovým experimentovaním s maliarskymi technikami. Namaľované bolo nie príliš trvanlivou, vlastnoručne vyrobenou temperovou farbou na stenu, ktorá bola pokrytá zložitým podkladom v dvoch vrstvách.
Prvé známky rozkladu sa začali prejavovať ešte za života Leonarda, v 16. storočí sa obrysy strácali a maľbu zakrývali škvrny. K ďalšiemu poškodeniu došlo, keď v roku 1652 boli do steny nainštalované dvere, ktoré zasahovali do nižšej strednej časti obrazu.
Freska bola vážne ohrozená počas druhej svetovej vojny v roku 1943, kedy zničila bomba strechu a jednu stenu kostola.
Maliar znázornil dramatický moment evanjelia, kedy jeden z učeníkov zradil Ježiša, celkom novým spôsobom. Prvý raz od stredoveku v histórii zobrazovania „Poslednej večere“ nesedí Judáš pred stolom, ale za ním.
Zachytáva chvíľu, ako Ježiš hovorí apoštolom, že ho jeden z nich zradí a jeho slová ich zasiahli ako blesk. Maliar dokázal jemným spôsobom vyjadriť nielen vonkajšie prejavy, ale i vnútorné reakcie každého z apoštolov, ktoré sú štúdiou ich charakterov. Všeobecné rozrušenie je stvárnené veľmi premysleným spôsobom.
Vrchol florentskej perspektívy predstavuje začlenenie výjavu do reálneho priestoru. Maľba zaberá celú stenu refektára. Leonardo vytvoril pomocou perspektívy hlbokú miestnosť, ale zároveň poprel dojem priestoru. Dlhý stôl umiestnil krížom cez miestnosť a ani na jednom konci už nezostalo miesto pre stoličky. Učeníci sa tiesnia pri jeho vzdialenejšej strane.
Leonardo zobrazil „Poslednú večeru“ ako scénu usporiadanú podľa pravidiel centrálnej perspektívy. Línie perspektívy sa stretávajú v Kristovom pravom oku, čo samo o sebe zdôrazňuje jeho ústrednú polohu.
Maliar znázorňuje najdramatickejší okamih večere, kedy sa Ježíš Kristus obracia k apoštolom. Majstrovskou kompozíciou je dielo zrozumiteľné i pre ďalšie generácie. V spodnej časti obrazu čelom k pozorovateľovi sa rozprestiera veľký stôl, takže divák stojí priamo oproti Kristovi a apoštolom. Jeho postava je umiestnená v centre kompozície a vyznačuje sa dôstojnou statickosťou a vyrovnanosťou. Toto umiestnenie pomáha zdôrazniť jeho dôležitosť. Úbežník ležiaci na jeho čele stelesňuje nekonečno.
Apoštoli sediaci z jednej strany stola sú sústredení do skupiniek po troch a symetricky rozmiestnení po oboch bokoch Ježiša Krista. Rozdelením do skupín tak zvýšil umelec napätie v už dosť vypätej atmosfére scény. Kládol dôraz na priestorovú hĺbku a tým vyzdvihol postavu Ježiša, ktorého centrálnu pozíciu umocňujú živo gestikulujúci apoštolovia, zoskupení v skupinkách.
Leonardo da Vinci poznal dokonale každú podrobnosť ľudského tela. Mal snahu o zachytenie aj celkom zvláštnych gest a výrazov tváre. Podľa jeho prípravných prác, skíc, kresieb i komentárov jeho súčasníkov vieme, že prehľadával celé Miláno a okolie, aby našiel mimoriadne výrazné typy tvárí, ktoré by mohol použiť pri zobrazovaní učeníkov.
Pri maľovaní sa Leonardo sústredil na okamih, kedy Ježiš usadá so svojimi učeníkmi ku stolu. Takmer všetci prejavujú reakciu na oznámenie blížiacej sa zrady širokou škálou gest, prekvapením a hrôzou.
Uprostred kompozície sedí takmer sám a bez pohybu Ježiš. Jeho symbolické orámovanie tvorí okno vzadu. Kristova ruka je roztvorená do dlane akoby kládla otázku. Všetci apoštolovia sú evidentne pobúrení, okrem Judáša, ktorý sedí nehybný, osamelý, akoby duchom neprítomný. U ostatných panuje zdesenie pohybom, v posunkoch, u iných na perách či v očiach. Z tvárí môžeme ľahko prečítať prekvapenie, hnev, rezignáciu, nedôveru či smútok.
Od Ježiša tretí vľavo (z pohľadu diváka) je Judáš, čo bolo na svoju dobu pomerne odvážne rozhodnutie. Judáš bol totiž tradične zobrazovaný na konci stola ďaleko od Ježiša a ostatných učeníkov. Sedí v tieni a je jediným z apoštolov, ktorý nedáva najavo emocionálnu reakciu. Všetci ostatní apoštolovia sú evidentne pobúrení.
Na ľavom konci stola vstáva zo stoličky rozčúlene Bartolomej. Apoštol Ondrej so zodvihnutými zdvihnutými rukami a dlaňami otočenými smerom k pozorovateľovi vyzerá, akoby zaháňal niečo nepríjemné. Tak ako Filip si priťahuje ruky k prsiam. Peter vstáva a nahnevane pozerá do stredu obrazu. Pred Petrom je zradca Judáš, ktorý sa zdesene zakláňa, ale pravou rukou nahmatáva mešec s peniazmi, odmenu za zradu Krista. Umiestnený je bezprostredne vedľa Jána, ktorý pozerá pred seba a má zložené ruky.
Do lunet nad „Poslednou večerou“ umiestnil Leonardo erby Sforzovej rodiny (skupiny učeníkov odrážajú svojim rozdelením rytmus tvorený tromi lunetami). V strede, pod najväčšou lunetou, je namaľovaná postava Ježiša.
Reštaurovanie a ochrana diela
Dielo bolo veľakrát opravované, reštaurované a premaľovávané. Prvý raz bolo reštaurované v roku 1726 Michelangelom Belottim, ktorý sa ale mylne domnieval, že Leonardo použil iné farby. Jeho zásahom došlo k poškodeniu. V roku 1770 sa do rozsiahleho premaľovania pustil Giuseppe Mozza, ktorý sa nedržal dôsledne Leonardovej koncepcie. V roku 1821 sa pokúsil Stefano Barezzi maľbu sňať, čo je u fresky možné. Leonardo však použil iný postup maľby, ako Barezzi predpokladal. Na odstránenie nedostatkov predošlých zásahov a obnovenie pôvodnej podoby sa zamerali reštaurátori v 90. rokoch 20. storočia.Dielo nachádzajúce sa v milánskom kostole Santa Maria delle Grazie zreštaurovali s vynaložením obrovského úsilia, pričom práce sa skončili v roku 1999. Ich cieľom bolo odstrániť škody na slávnom diele napáchané za pol tisícročia.
Aj keď ľudia pricestujú do Milána, majú veľké problémy dostať sa k Poslednej večeri. Návštevníkom sťažujú situáciu sprísnené opatrenia na ochranu maľby. Každých 15 minút pustia k dielu iba 25 záujemcov, takže ročne si ho obzrie približne 320.000 divákov.
Dnes je Leonardov obraz nepretržite monitorovaný. V miestnosti je konštantná teplota a vzduch je filtrovaný od mikročastíc prachu a nečistôt. Počet návštevníkov je obmedzený. Dielo si môže pozrieť maximálne 1300 ľudí denne.
Ako navštíviť Poslednú večeru
K milánskemu Cenacolu sa dostanete červenou linkou metra M1, stanica Conciliazione (Cenacolo Vinciano), alebo električkou č.18, zastávka Santa Maria delle Grazie. Cenacolo je otvorené denne okrem pondelka od 8.15 do 19.00 (posledný vstup je o 18.45) Prehliadka trvá 15 min. Cena vstupenky je 15 euro. Rezerváciu môžete spraviť aj telefonicky na čísle +39 02 92800360. Vstupenky sa predávajú na dva mesiace dopredu a rýchlo sa rozchytajú, takže sa môže zdať, že návšteva Cenacola je prakticky nemožná. Keď sa vám nepodarí rezervovať vstupenku cez internet ani telefonicky, môžete sa, najlepšie ráno, dostaviť do predajne lístkov pri Cenacole a informovať sa na voľné miesta. Je veľmi pravdepodobné, že pár vstupeniek bude k dispozícii.Symbolika Poslednej večere
O Leonardovi sa vedelo, že je znalcom kabaly a astrológie, preto sa i znalci domnievajú, že v obraze je oveľa viac symboliky, než sa na prvý pohľad zdá. Dvanásť apoštolov predstavuje vraj aj dvanásť znamení.Podľa Dana Browna Peter ukazuje svoj postoj k prítomnosti Márie Magdalény rukou, akoby chcel naznačiť, že je ochotný podrezať jej hrdlo. Na freske je totiž zobrazená ruka, ktorá ako keby nikomu nepatrila. Predpokladá sa, že je Petrova. Tá je pritom zvláštne zvrtnutá. Druhú ruku kladie Peter na plece Jánovi (Márii Magdaléne). Je tiež možné, že Peter a Ján majú priateľský vzťah a v tomto momente hľadajú oporu jeden v druhom - Ján nakláňa hlavu k Petrovi.
Leonardo Da Vinci bol skutočne záhadný umelec, hovorí sa, že bol členom slobodomurárskej lože, alebo že ovládal temné sily.
V pravo na obraze (hebrejské písmo sa číta z prava ) je Šimon (Baran). Jeho osobnosť vyjadruje ohnivý temperament podčiarknutý červeným oblečením. Druhý v poradí je Tadeáš (Býk). Ruka smeruje k srdcu a tak ako aj znamenie Býka, Tadeáš tu reprezentuje pevnosť, stabilitu a istotu. Vzdušné znamenie Blížencov je nepokojné, reprezentuje mladosť a sviežosť a Matúš(Blíženci) iste nie náhodou oblečený do modrého odevu, lebo práve modrá reprezentuje vzduch je tak isto mladý a rozpriahnutými, nepokojnými rukami akoby vyzýval ku komunikácii, čo tak isto k tomuto znameniu prináleží. Filip (Rak) s okrúhlou tvárou celým svojim gestom pripomína ochrancu a Raci sú presne takí. Jakub starší(Lev) ide priamo po ceste, z tváre sa dá vyčítať otvorenosť, ale aj istá suverénnosť. Leonardo ho namaľoval s bohatou hrivou vlasou, s peknou tvárou a iskrivými očami. Tomáš (Panna) na to aby uveril sa musí presvedčiť, podrobiť všetko analýze. Neptún symbolizujúci vieru je v tomto znamení zle aspektovaný, azda preto sa Tomáš musí zmŕtvychvstalého Krista dotknúť prstom. Ján (Váhy) je Kristovým najobľúbenejším žiakom. Má jasnovidecké schopnosti. Váhy vždy musia voliť medzi prísnou spravodlivosťou (Saturn) a milosrdenstvom (Venuša). Peter(Strelec) uchopil nôž. Je impulzívny, ale šľachetný. Často hovorí skôr, než si všetko premyslí. Dokáže byť zbabelý, Krista trikrát zradí. Strelec totiž v sebe skrýva buriča i konformistu. Ondrej (Kozorožec). Na freske, tak ako v poradí zverokruhu je desiaty. Zomrel na kríži v tvare X. Jakub mladší(Vodnár) fyzicky i duchovne pripomína Krista. Je askétom, nepije, neje mäso;, gesto naznačuje ľudskú solidaritu a priateľstvo tak typickú pre pravých Vodnárov. Dvanástym apoštolom na Leonardovom obraze je Bartolomej(Ryby). Táto postava akoby pohľadom i postojom skĺbovala všetkých. Vývoj človeka a teda zverokruhu je ukončený práve Rybami. Ryby predstavujú v rámci životného cyklu agóniu a smrť. Judáš (Škorpión) je znamením biblického hada. Ovláda podvedomie, smrť. Judáš je ambiciózny a chtivý. Škorpión v negatívnom prevedení tak ako Judáš, bodne odzadu.
Tabuľka: Apoštoli na Poslednej večeri a ich charakteristiky
| Apoštol | Znamenie (podľa symboliky) | Charakteristika |
|---|---|---|
| Šimon | Baran | Ohnivý temperament |
| Tadeáš | Býk | Pevnosť, stabilita, istota |
| Matúš | Blíženci | Mladý, svieži, komunikácia |
| Filip | Rak | Ochranca |
| Jakub starší | Lev | Otvorenosť, suverenita |
| Tomáš | Panna | Analýza, potreba presvedčiť sa |
| Ján | Váhy | Jasnovidecké schopnosti, voľba medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom |
| Peter | Strelec | Impulzívny, šľachetný, burič aj konformista |
| Ondrej | Kozorožec | - |
| Jakub mladší | Vodnár | Ľudská solidarita, priateľstvo |
| Bartolomej | Ryby | Skĺbenie všetkých, agónia a smrť |
| Judáš | Škorpión | Podvedomie, smrť, ambiciózny, chtivý |
tags: #kde #bola #posledná #večera #miesto
