Pestovanie paradajok v skleníkoch a vonku
Paradajky sú azda najobľúbenejší druh plodovej zeleniny, ktorú pestuje prakticky každý záhradkár. Aby aj vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť. Ich pestovanie nie je ťažké, no potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. I tak sa však občas vynoria dôležité otázky.
Pozrite si 45 najčastejších otázok o pestovaní paradajok - od výberu odrody až po zber posledných plodov.
Výber odrody a semien
Pri výbere semien paradajok máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.
Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.
Jednou zo známych a obľúbených odrôd je napríklad paradajka Stupická, ktorá je známa vďaka svojej výbornej chuti. Tvar plodov paradajky stupickej je guľovitý, veľkosťou sú skôr drobnejšie, s hmotnosťou do 55 g. Iným príkladom je paradajka Brutus, obrovská odroda kolíkovej paradajky. Je typická veľkými plodmi červenej farby s výrazným rebrovaním na povrchu.
V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g.
Paradajky sa ľahko pestujú zo semien. Vysievajte ich od konca februára do polovice marca, ak budete pestovať plodiny v skleníku, alebo od konca marca do začiatku apríla, ak budú vonku.
Semená potrebujú na klíčenie teplotu cca 18 °C, preto použite vyhrievaný skleník alebo kvetináče umiestnite na teplý parapet a prikryte priehľadným plastovým vreckom, aby sa pod ním udržala vlhkosť.
Kolíkové vs. kríčkové paradajky
Základný rozdiel je charakter rastu, s ktorým následne súvisí odlišná starostlivosť. Zatiaľ čo pri kolíkových paradajkách je naším cieľom zapestovať rastliny s rovnou a nerozvetvenou stonkou, v prípade kríčkových odrôd ju necháme rozvetviť. Kolíkové paradajky sú pomerne vysoké a sadenicu postupne uväzujeme k pevnej a vysokej opore v podobe kolíka alebo špirálovej tyče. V porovnaní s nimi sú kríčkové paradajky o dosť nižšie a oporu nepotrebujú.
Každý pestovateľ preferuje inú skupinu paradajok a každý má na to svoje dôvody. Pre začiatočníkov je jednoduchšie pestovať kríčkové, ktoré sa nepriväzujú a nevyštipujú.
Kolíkové paradajky, charakteristické svojím nepretržitým rastom počas vegetačného obdobia, vyžadujú oporu a ponúkajú bohatú úrodu. Tento článok vás prevedie celým procesom pestovania kolíkových paradajok, od výsevu semien až po zber chutných plodov.
Kolíkové paradajky - sú silné, rýchlo rastúce rastliny, ktoré sú veľmi vysoké a potrebujú vhodne vysoké podpery, v skleníku aj vonku. Keďže rastú vertikálne, zaberajú veľmi málo miesta na zemi. Potrebujú však pravidelnú údržbu - polievanie, hnojenie, viazanie na podpery a odstraňovanie bočných výhonkov.
Kríčkové paradajky - sú prirodzene kompaktnejšie rastliny, skvelé do menších priestorov. Tieto typy môžete pestovať aj v okenných črepníkoch a závesných košoch, pričom stonky sú kaskádovité cez boky. Jedná sa o najjednoduchší typ na pestovanie a okrem zavlažovania a hnojenia vyžadujú len malú údržbu.
Kríčkové paradajky sú kompaktné a ideálne pre veľké terasové kontajnery, žľaby, okenné črepníky a dokonca aj závesné koše.
Kolíkové paradajky dobre rastú vo veľkých nádobách s vysokou palicou na podporu. Kvetináče môžu byť ťažké, preto ich umiestnite na chránené miesto, ideálne oproti slnečnej stene. V skleníku môžete ako oporu použiť bambusovú tyč alebo zvislé povrázky - priviažte ich k streche, aby viseli zvislo dole, a druhý koniec pri výsadbe zahrabte pod koreňový bal.
Predpestovanie sadeníc
Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť.
Domáce pestovanie sadeníc je výhodné z niekoľkých dôvodov. Tým najdôležitejším je azda možnosť vypestovať si odrody, ktoré si sami zvolíte vrátane atraktívnych noviniek či starých odrôd. Tie by ste v podobe predpestovaných sadeníc ani nezohnali. Predpestovanie zo semien sa oplatí tiež v prípade, keď plánujete pestovať väčšie množstvo rastlín, je to finančne výhodnejšie. Naopak, ak plánujete vysadiť len niekoľko rastlín, celkom postačí zaobstarať si hotové zdravé sadeničky v prvej polovici mája.
Zaujímavú a málo známu možnosť predstavujú vrúbľované paradajky, vďaka ktorým sa dočkáte skoršej a bohatej úrody.
S predpestovaním semien môžete začať už vo februári až do apríla. Ideálne je použiť sadbovače, či jiffy tablety. Hĺbka výsevu je 0,5 cm. Doba klíčenia je zvyčajne 1-2 týždne (aj dlhšie). Počas klíčenia je treba udržovať teplo a mať dostatok svetla.
Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.
S výsevom paradajok sa príliš neponáhľajte, najlepším termínom je druhá polovica marca. Ešte aj z aprílových výsevov, keď je už oveľa viac svetla, sa dočkáte dobrej úrody. Semienka vysievajte v pravidelných rozstupoch do kvetináča alebo výsevnej nádoby do výsevného substrátu do hĺbky približne 3 mm.
Výsevnú nádobu umiestnite najlepšie na vnútorný okenný parapet alebo na iné svetlé miesto, kde sa bude teplota pohybovať okolo 25 °C.
Len čo paradajky vytvoria jeden alebo dva pravé listy, je najlepší čas na ich presadenie - pikírovanie do plastových či rašelinových kvetináčov. Mladé rastlinky vysaďte pokojne približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli. Pri pikírovaní použite čerstvý substrát určený na výsev a množenie.
Po niekoľkých týždňoch, keď budú mať sadenice pár pravých listov, presaďte ich do samostatných kvetináčov. Každú sadenicu jednotlivo nadvihnite, napr. pomocou vidličky, a držte ju skôr za list než za jemnú stonku. Ak je sadenica príliš dlhá, presaďte ju hlbšie, aby bol prvý pár listov tesne nad povrchom zeminy. Držte ich na svetlom mieste s teplotou najmenej 16 °C a pravidelne zalievajte. Asi po mesiaci by mali byť pripravené na výsadbu do veľkých nádob alebo pestovateľských vriec v skleníku či vonku, prípadne do zeme.
Výsadba paradajok
Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnená, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme.
Pre vonkajšiu výsadbu paradajok je ideálna druhá polovica mája, teda obdobie po „zamrznutých“. V teplom roku môžete aj trochu zariskovať a niekoľko sadeníc vysadiť aj koncom apríla.
Zdravé a silné sadenice môžete do skleníka alebo fóliovníka vysadiť buď koncom apríla, alebo na začiatku mája. Steny z fólie, polykarbonátu alebo zo skla mladé rastliny ochránia pred nepriazňou počasia, ktoré býva v tomto období ešte stále vrtkavé.
Paradajky sú všeobecne teplomilné plodiny, ktorým chránené podmienky v skleníku alebo vo fóliovníku vyhovujú. Navyše tu nie sú vystavené opakovaným dažďom, čiže zmáčaniu listov, čo môže viesť k rozvoju hubových chorôb. Pri niektorých odrodách sa môžete stretnúť s údajom, že sa hodia „len“ na poľné pestovanie.
Asi po mesiaci by mali byť pripravené na výsadbu do veľkých nádob alebo pestovateľských vreciach v skleníku či vonku, prípadne do zeme.
Paradajkám sa darí v bohatej, voľne priepustnej, ale vlhkosť zadržiavajúcej pôde, preto pred výsadbou pridajte veľa záhradného kompostu.
Vyberte si svoje najteplejšie a najslnečnejšie miesto chránené pred vetrom. Rastliny umiestnite 45-60 cm od seba, v závislosti od ich prípadnej veľkosti - skontrolujte presné rozstupy na balíčku semien.
Pri kolíkových paradajkách vložte pevný kolík alebo tyč vedľa rastliny a voľne priviažte hlavnú stonku.
Vyhnite sa pestovaniu paradajok na tom istom záhone v po sebe nasledujúcich rokoch, aby ste zabránili hromadeniu chorôb v pôde.
Pri sadeniciach paradajok sa odporúča zahĺbená alebo šikmá výsadba približne o tretinu hlbšie, než boli pôvodne pestované, prípadne po prvé listy. Zo stonky totiž vyrastú nové korene, ktoré sa pripoja k zásobovaniu rastliny živinami aj vodou. Sadenice je možné vysadiť aj naležato.
Rozstupy závisia od pestovateľských podmienok i od vlastností danej odrody. Všeobecne sa pri kríčkových odrodách odporúča rozstup 50 × 60 cm, pri kolíkových 50 × 95 cm.
Oporu v podobe kolíka alebo tyče je ideálne dať k paradajkám hneď pri výsadbe a stonku k nej postupne uväzovať.
Príprava substrátu
Odporúčame používať špeciálny substrát na rajčiny a papriky, a to vždy sparený. Zeminu je možné prepariť napr.
Aklimatizácia sadeníc
Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Výsadba do záhrady
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Paradajky nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou túto rastlinu ničia. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.
Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Pestovanie v nádobách
Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovici mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Starostlivosť o rastliny
Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú.
Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky. Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov.
Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.
Listy spodných poschodí postupne slabnú a žltnú, je teda výhodné ich postupne, ako rastlina rastie, odstrihávať. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie, čo je dôležité predovšetkým pri mäsitých odrodách s gigantickými plodmi.
Vhodným susedom pre paradajky je zeler, petržlen či bazalka. Súvislé a jedlé pokrytie pôdy pod rajčinami sa podarí vytvoriť májovým výsevom novozélandského špenátu.
Mulčovanie záhona s paradajkami je výhodné nielen z dôvodu obmedzenia klíčenia burín, ale aj pre zníženie potreby zálievky. Dobrou voľbou zvlášť v chladnejších oblastiach je hnedá alebo čierna netkaná textília, pretože pôdu aj ohrieva. Naopak, svetlé organické mulče v podaní drevitej vlny či slamy dokážu brániť prehrievaniu koreňového systému. Prednosťou organických mulčov je ich postupné rozkladanie a obohacovanie pôdy o živiny. Avšak pozor, v prípade drevitej vlny i slamy počítajte s nutnosťou prihnojenia pôdy dusíkatým hnojivom. Pri ich rozklade totiž dochádza k dočasnej spotrebe dusíka baktériami. Textíliu je nutné na záhon umiestniť pred výsadbou, prírodný mulč rozmiestnite až po výsadbe. Počítajte s tým, že ho bude nutné do konca sezóny priebežne dopĺňať.
Zalamovanie - zaštipovanie rajčín
Zavlažovanie a hnojenie
Zálievka má byť výdatná. Je lepšie pôdu zaliať poriadnou dávkou vody, aby sa dostala hlbšie do pôdy, ako ju každý deň len ľahko zmočiť.
Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Takto rajčiak prinútime k tomu aby energiu nasmeroval do produkcie plodov namiesto nových vetiev a listov. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami. Rajčiakom tiež prospieva ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme.
Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody.
Paradajky patria medzi plodiny prvej trate, vyžadujú vysoký pomer rýchlo prístupných živín. Najlepšie je jesenné hnojenie hnojom alebo jarné zlepšenie pôdy kompostom.
Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať.
Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Behom rastu plodov je dôležitá pravidelná závlaha a dostatočný prísun živín.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Dôležitá je predovšetkým prevencia. Paradajky nepestujte na rovnakom mieste a ani blízko zemiakov. Dodržte odporúčané rozstupy a pri kolíkových odrodách vylamujte zálistky, tak ostane porast vzdušný.
Čo robiť, ak spozorujem pleseň zemiakovú? Dôležitý je čo najskorší zásah, choroba dokáže už za niekoľko dní zničiť veľké množstvo rastlín. Chemické postreky chorobu dokážu zastaviť, používajte ich podľa návodu. Dnes už sú dostupné aj prípravky s obsahom priaznivých baktérií či húb, ktoré patogén buď ničia, alebo mu bránia sa ďalej rozvíjať, napríklad Alginure, prípadne tiež Altella či Novaferm Sirius. Účinné sú aj prostriedky na báze bylinných výluhov, tie používajte najmä preventívne.
Bohužiaľ, v posledných rokoch sa u nás šíri nebezpečný škodca - bzdocha zeleninová (Nezara viridula). Je veľmi podobná našej, pre záhradu neškodnej bzdoche zelenej. Škodí cicaním a má niekoľko generácií do roka, pričom každá je škodlivá. Keďže výskyt môže byť masívny, použite proti nim prírodný postrek NeemAzal T/S, z chemických je vhodný napríklad Karate Zeon 5CS.
Paradajky sú jednou z najobľúbenejších plodín, ktoré sa pestujú v záhradách aj na balkónoch. Pri pestovaní však môžu byť náchylné na škodcov, ako sú vošky, roztoče a molice, a choroby, ako je pleseň a vírusové infekcie. Paradajky dobre rastú v kombinácii s rastlinami, ktoré odpudzujú škodcov. Výsadba bazalky, nechtíka a cesnaku v blízkosti paradajok pomáha odpudzovať vošky a roztoče. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a praslička, sú účinné prírodné metódy na ochranu paradajok pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a posilňujú prirodzenú odolnosť rastlín.
Repeated planting in the same place is not recommended for any vegetable. The soil is unilaterally depleted. Therefore, it is appropriate to alternate growing beds and return the plant to the same place only after a few years. The second serious risk of repeated cultivation is diseases and pests.
Na prvý pohľad jej pestovanie nie je nejako náročné.
Riešenie problémov
Plody väčšinou praskajú pri nárazovej zálievke alebo náhlom a výdatnom daždi po období sucha. Vtedy praskne akákoľvek odroda. Je však pravda, že niektoré odrody sú proti praskaniu odolnejšie, napríklad ‘Tica’, ‘Trixi’, ‘Divoké červené’, ‘Bejbino’, ‘Torino’, ‘Parto’ a ‘Tipo’.
Zvyčajne ide o fyziologickú poruchu, ktorá sa vyskytuje vplyvom stresových podmienok pri pestovaní, napríklad vo vysokých horúčavách. Tieto časti paradajok stačí vykrojiť a zvyšok inak zdravého plodu skonzumovať. Niektoré odrody sú na to náchylnejšie.
Čierne prepadnuté škvrny na spodnej časti plodu zvyčajne znamenajú nedostatok vápnika v pôde. Pri výskyte pôdu aktuálne vyhnojte hnojivom s vysokým podielom vápnika. Dobrým riešením je tiež zálievka pôdy s prídavkom drevného popola.
Niekedy sa listy krútia z dôvodu nedostatku vody alebo pri výkyvoch teplôt. Keď sa však krútia smerom nahor a sú aj deformované, môže ísť o napadnutie parazitom stolbur.
Skleník aj fóliovník je nutné vetrať, aby sa znížilo riziko rozvoja plesní a aby sa zároveň opeľovali kvety. Možno práve nedostatočné opelenie môže za zníženú tvorbu plodov.
Zber úrody a skladovanie
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu.
Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto.
Paradajky sú pomerne rýchlo sa kaziace plody, preto je dôležité ich správne skladovať, aby si zachovali čo najdlhšie čerstvosť.
- Pri izbovej teplote: Nezrelé rajčiny je najlepšie skladovať pri izbovej teplote. Chladnička zastaví (a niekedy neutralizuje) proces zrenia, zatiaľ čo izbová teplota (alebo horúca) urýchli zrenie. Nezrelé zelené paradajky nechajte, stonkou dolu, v papierovom vrecku alebo v lepenkovej škatuli v jednej vrstve. Umiestnite ich na chladnom mieste, až kým sa nesfarbia. Dokonale zrelé paradajky by mali byť uchovávané pri izbovej teplote ďaleko od slnečného svetla. Uistite sa, že sú v jednej vrstve, nedotýkajú sa navzájom a sú stonkou nahor. Skonzumujte ich počas niekoľkých dní.
- V chladničke: Prezreté paradajky, ktoré sú jemné na dotyk s veľmi červenou dužinou, sa najlepšie udržujú v chladničke. Studený vzduch nenechá rajčiaky viac dozrievať a mali by ste ich spotrebovať do troch dní.
Využitie paradajok
Hoci sa dajú sušiť takmer všetky odrody, najlepšie sa sušia hlavne mäsité odrody s hutnou dužinou a menším obsahom vody.
Plody je nutné zbaviť stopiek, umyť, zľahka osušiť, nakrájať na polovičky alebo väčšie plody na plátky hrubé približne 1,5 cm.
Každá odroda - farebná, ale aj červená - sa odlišuje nielen chuťou, ale aj obsahom vody a hustotou dužiny, čo sa tiež podpisuje na chuťovom pôžitku. Zatiaľ čo žlté paradajky vám môžu pripadať viac sladké, zelené skôr kyslejšie.
Hoci kečup vyrobíte takmer zo všetkých odrôd, na tento účel sa najlepšie hodia plody z kríčkových odrôd. Výborná je napríklad odroda ‘Šejk’, ktorá v plodoch obsahuje vysoký podiel lykopénu, teda červeného farbiva.
tags: #kde #sa #pestujú #rajčiny #v #skleníkoch
