Keď zomrie posledná ryba: Dôsledky ekologického dlhu a zmeny klímy na Slovensku a vo svete

Slovensko, rovnako ako aj iné krajiny sveta, čoraz viac pociťuje dopady ekologického dlhu a zmeny klímy. Alarmujúce správy o vyčerpaní prírodných zdrojov a extrémnych poveternostných udalostiach poukazujú na potrebu zodpovedného prístupu k životnému prostrediu. V tomto článku sa pozrieme na dôsledky ekologického dlhu, prejavy a príčiny zmeny klímy a možné riešenia pre trvalo udržateľnú budúcnosť.

floods.sk / Slovenský dokumentárny film - Príčiny klimatických zmien a protiopatrenia

Ekologický dlh Slovenska a sveta

Slovensko už žije na ekologický dlh. Minulý rok obyvatelia Slovenska vyčerpali svoje prírodné zdroje 27. mája. Tento rok už o päť dní skôr. Od 22. mája tak žijeme na ekologický dlh. Slovenský „overshoot day“, odkedy začíname žiť „na ekologický dlh“ je 22. Celosvetový „overshoot day“ sa očakáva koncom júla.

Dátum, kedy svet a jednotlivé krajiny začínajú žiť na ekologický dlh zverejňuje každoročne Global Footprint Network (Platforma globálnej ekologickej stopy). A každý rok je správa alarmujúcejšia. V roku 1970 pripadol Deň environmentálneho dlhu na 29. december - Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V roku 2000 už tento deň pripadol na 23. september a minulý rok na 1. august. Vtedy ľudia vyčerpali všetky zdroje, ktoré príroda dokáže počas jedného roka obnoviť. Celosvetový Earth Overshoot Day 2019 oznámi Global Footprint Network 5. júna.

Pri stanovovaní dňa prečerpania prírodných zdrojov sleduje organizácia Global Footprint Network nároky krajín na využitie krajiny a zdrojov na produkciu potravín, od rastlinných cez mäso a ryby, surovín, materiálov a energie, na výstavbu miest, produkciu oxidu uhličitého z fosílnych palív, odlesňovanie a kapacitu zostávajúceho zalesnenia pohlcovať oxid uhličitý.

Intenzívne poľnohospodárstvo či zvyšovanie ťažby lesa sú problémami Slovenska. Podľa Zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa ročne u nás vyťaží 9,4 mil. m3 dreva, pričom za posledné dve dekády narástol objem ťažby skoro dvojnásobne. Envirostratégia upozorňuje na zhoršovanie vlastností pôdy, ktorú ohrozuje množstvo dusičnanov, v poľnohospodárskej krajine chýbajú úpravy na udržanie vody a rozsiahle monokultúry sa podpisujú na úbytku biodiverzity.

„Naše správanie je nezodpovedné voči našim deťom. Dlhodobo využívame zdroje skôr, ako ich príroda dokáže obnoviť, a tak škodíme sami sebe. A hoci tieto témy trápia verejnosť i na Slovensku, politici im stále venujú malú pozornosť. Potvrdil to i prieskum programov politických strán a kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu, ktorý realizovalo WWF Slovensko spolu s SOS/BirdLife Slovensko.

Logo WWF Slovensko

Dôsledky nezodpovedného prístupu k prírode

„Naše správanie nie je len nezodpovedné, ale i nebezpečné. Dôsledkom sú veľké straty pre ekonomiku i pre ľudské zdravie - prejavy extrémneho počasia stáli európsku ekonomiku od roku 1980 už viac ako 450 miliárd eur a v dôsledku znečisteného ovzdušia predčasne v Európe zomrie ročne cez 430-tisíc ľudí*. Lídri Európskej únie musia túto situáciu vnímať ako stav pohotovosti a nastaviť pravidlá pre trvalo udržateľnú budúcnosť Európy. Ani obraz v rámci EÚ nie je homogénny.

Podľa tejto správy obyvatelia Európskej únie síce predstavujú len sedem percent obyvateľov sveta, no vyčerpajú až 20 percent biokapacity planéty. Celá Európska únia tento rok začala žiť na ekologický dlh 10. mája. Ešte horšie je na tom so zodpovedným prístupom k prírodným zdrojom USA, ktoré žijú na ekologický dlh tento rok už od 15.

Extrémne poveternostné udalosti vedú k významným nepriaznivým spoločenským nákladom. Extrémne pripisovanie udalostí (EEA), metodológia, ktorá skúma, ako antropogénne emisie skleníkových plynov zmenili výskyt konkrétnych extrémnych poveternostných udalostí, nám umožňuje kvantifikovať zložku týchto nákladov vyvolanú zmenou klímy. Zistili sme, že USA $$143 miliárd ročne nákladov na extrémne udalosti možno pripísať klimatickým zmenám. Väčšina (63 %) z toho je spôsobená ľudskými stratami na životoch.

Naše výsledky naznačujú, že často citované odhady ekonomických nákladov na zmenu klímy, ku ktorým sa dospelo pomocou integrovaných modelov hodnotenia, môžu byť značne podhodnotené.

Klimatické zmeny a ich prejavy

"Máme tendenciu zamieňať si meteorológiu a klimatológiu". Toto je jav, ktorý opísala Serena Giacomin - klimatologička, meteorologička a prezidentka združenia Italian Climate Network - ktorý nastáva, keď poveternostné podmienky prinášajú do našej krajiny nižšie teploty, ako sú priemerné teploty, čo sa často stáva zámienkou, ktorú mnohí používajú na popieranie, že sa planéta Zem otepľuje mierami, ktoré každý deň sťažujú zmierňovanie účinkov a znižovanie intenzity zmeny klímy.

Podľa odborníkov budú klimatické zmeny do značnej miery pokračovať nekontrolovane. Príležitosť stabilizovať klimatický systém s relatívne malým úsilím bola premeškaná, zaznelo na začiatku 13. kongresu extrémneho počasia v Hamburgu. To znamená, že masívnym zmenám na Zemi sa už nedá vyhnúť.

Klimatické zmeny „teraz vo veľkej miere nastanú nekontrolovane, čo znamená, že masívnym zmenám na našej planéte sa už nedá vyhnúť,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení v stredu na začiatku renomovaného odborného podujatia. Podieľa sa na tom okrem iných aj Nemecká meteorologická služba (DWD) . „Musíme akceptovať, že bude prekročená hranica 1,5 stupňa. „Parížska rámcová dohoda v tomto bode skutočne zlyhala,“ povedal Jochem Marotzke, riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre meteorológiu. „To tiež znamená, že udržať otepľovanie pod hranicou 2 stupňov bude možné len s obrovským úsilím.“ V súčasnosti sme na ceste k 3-stupňovému svetu do konca storočia.

Globálne teplotné anomálie v septembri 2023

Klimatické zmeny a plesňové ochorenia

Plesňové ochorenia sa vo všeobecnosti objavujú na miestach, ktoré tu ešte neboli, a predtým neškodné alebo mierne škodlivé huby sa stávajú pre ľudí smrteľnými. Jedným z pravdepodobných dôvodov tohto zhoršenia plesňovej situácie je podľa vedcov zmena klímy. Zmeny teplôt a zrážok sa rozširujú tam, kde sa vyskytujú huby spôsobujúce choroby; katastrofy vyvolané klímou môžu pomôcť hubám rozptýliť sa a zasiahnuť viac ľudí; a vyššie teploty vytvárajú príležitosti pre huby, aby sa vyvinuli do nebezpečnejších pôvodcov chorôb.

Huby boli dlhú dobu zanedbávanou skupinou patogénov. Začiatkom roku 2000 už výskumníci varovali, že zmena klímy spôsobí, že bakteriálne, vírusové a parazitmi spôsobené infekčné choroby, ako je cholera, horúčka dengue a malária, budú rozšírenejšie. „Ľudia sa však vôbec nezamerali na huby,“ hovorí Arturo Casadevall , mikrobiológ a imunológ z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health. To preto, že donedávna huby človeka veľmi netrápili.

Riešenia a iniciatívy pre trvalo udržateľnú budúcnosť

Lídri EÚ vítajú ich snahu urobiť z Európy do roku 2050 prvý uhlíkovo neutrálny kontinent na svete ako moment „Človek na Mesiaci“. Hrozí však obrovský skok Európy smerom k nulovým čistým emisiám uhlíka, že sa stane zakopnutím v tme, uprostred nárastu pravicového populizmu, v dôsledku ktorého sa čoraz viac Európanov obracia proti zelenej politike?

Do „ klimatickej neutrality“ 1. januára 2050 zostáva 9 590 dní , podľa odpočítavacích hodín Európskej komisie Ester Asin, riaditeľka Úradu pre európsku politiku Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), pre FRANCE 24 povedala , že Green Deal je v kľúčovom bode. Keďže rekordné horúčavy, suchá, záplavy a požiare sužujú Európu čoraz častejšie a intenzívnejšie, Asin povedala, že EÚ by mala urýchliť svoje úsilie o dosiahnutie svojich zelených cieľov, a nie použiť politické brzdy, ako to podľa nej niektoré strany robia.

„Veríme, že teraz, po lete, ktoré sme mali, [a] mnohých letách, ktoré pravdepodobne zažijeme, nie je čas na zastavenie alebo spomalenie. Práve naopak, musíme pokračovať v ceste reforiem. Podľa nového prieskumu Eurobarometra, ktorý bol dnes zverejnený, veľká väčšina Európanov verí, že zmena klímy je vážnym problémom, ktorému svet čelí (93 %) . Viac ako polovica si myslí, že prechod na zelenú ekonomiku by sa mal urýchliť (58 %) vzhľadom na prudký nárast cien energií a obavy z dodávok plynu po ruskej invázii na Ukrajinu.

Z ekonomického hľadiska 73 % Európanov súhlasí s tým, že náklady na škody spôsobené zmenou klímy sú oveľa vyššie ako investície potrebné na ekologický prechod . A tri štvrtiny (75 %) Európanov súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám . Takmer deväť z desiatich občanov EÚ (88 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum a zároveň kompenzovať zostávajúce emisie, aby bola EÚ klimaticky neutrálna do roku 2050.

Takmer deväť z desiatich Európanov (87 %) si myslí, že je dôležité, aby si EÚ stanovila ambiciózne ciele na zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov , a podobný počet (85 %) sa domnieva, že je dôležité, aby si EÚ prijala opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti , napríklad tým, že povzbudí ľudí, aby si zateplili svoje domy, nainštalovali solárne panely alebo kúpiť elektromobily. Sedem z desiatich respondentov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a z hospodárskeho hľadiska prospieť EÚ.

Dve tretiny najväčších svetových spoločností s čistými nulovými cieľmi využívajú „ karbónové kompenzácie“. Poprední svetoví výrobcovia fosílnych palív, výrobcovia automobilov a technologické firmy použili desiatky miliónov uhlíkových kreditov, aby tvrdili, že v posledných rokoch „zrušili“ veľké časti svojich emisií, ukazuje analýza.

Carbon Brief zistil, že len 34 spoločností využilo kredity na kompenzáciu 38 miliónov ton oxidu uhličitého (MtCO2) v rokoch 2020-2022, čo zodpovedá ročným emisiám Etiópie a Kene dohromady. Najlepší používatelia uhlíkových kreditov - jednotky, z ktorých každá predstavuje jednu tonu vylúčeného, zníženého alebo odstráneného CO2 - boli Shell (9,9 milióna kusov), Volkswagen (9,6 milióna) a Chevron (6,0 milióna). Teoreticky kredity predstavujú úspory emisií uskutočnené v mene kupujúceho - zvyčajne podporou obnoviteľnej energie alebo programy na ochranu lesov. BRISANT vysvetľuje, prečo to môže byť za určitých okolností zlé aj pre životné prostredie.

Európska únia spustila v nedeľu prvú fázu prvého systému na svete, ktorý uvalí clá na emisie CO2 na dovážanú oceľ, cement a ďalší tovar, keďže sa snaží zabrániť tomu, aby viac znečisťujúce zahraničné výrobky podkopávali jej ekologický prechod. Blok začne vyberať poplatky za emisie CO2 na hraniciach až v roku 2026. Nedeľa je však začiatkom úvodnej fázy mechanizmu na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM), keď dovozcovia z EÚ budú musieť hlásiť emisie skleníkových plynov vznikajúce pri výrobe dovážaných objemov železa a ocele, hliníka, cementu, elektriny, hnojív a vodík.

Dovozcovia budú musieť od roku 2026 kupovať certifikáty na pokrytie týchto emisií CO2, aby sa zahraniční výrobcovia dostali na rovnakú úroveň s priemyselnými odvetviami EÚ, ktoré musia kupovať povolenia z trhu EÚ s uhlíkom, keď znečisťujú.

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM)

Úloha mladých ľudí v boji proti klimatickým zmenám

V júni skupina mladých ľudí v Montane vyhrala prelomový súdny spor súvisiaci s klimatickými zmenami, keď sudca po prvý raz v Spojených štátoch rozhodol, že to, že štát nezohľadnil klimatické zmeny pri schvaľovaní projektov na fosílne palivá, bolo protiústavné. Súdne spory v oblasti klímy vedené mládežou postupujú vpred aj v iných štátoch - a inde po celom svete . S týmito žalobami, spolu s aktivizmom a protestmi na sociálnych sieťach, Gen Z dáva počuť svoj hlas.

Zodpovednosť každého z nás

„Je dôležité, aby sa jednotlivec stal viac uvedomelým a vykonával efektívne cnostné činy voči prostrediu okolo seba. Isté však je, že akcia jednotlivca je konaním, ktoré dokáže mať dopad, keď sa z neho stane kolektívna akcia. Musíme sa teda pokúsiť, aby sa to stalo. Komunita potom musí byť schopná uskutočniť to, čo je definované ako systémové opatrenie, teda opatrenie, ktoré prichádza zhora a ktoré potom môže jednotlivcovi a komunite umožniť, aby sa efektívne a vo veľkom rozsahu zmenili. Potom sa sami seba pýtame: „Čí je zodpovedný za zmenu?“.

Ak sa globálne teploty zvýšia o 1 stupeň Celzia (C) alebo viac ako sú súčasné úrovne, každý rok budú miliardy ľudí vystavené teplu a vlhkosti tak extrémne, že sa nebudú môcť prirodzene ochladiť, podľa interdisciplinárneho výskumu Penn State College of Zdravie a ľudský rozvoj, Vysoká škola vied Purdue University a Purdue Institute for a Sustainable Future. Výsledky nového článku zverejneného dnes (9. októbra) v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences naznačili, že otepľovanie planéty nad 1,5 °C nad predindustriálne úrovne bude pre ľudské zdravie na celej planéte čoraz ničivejšie.

Keďže dekarbonizácia sa stáva nevyhnutnou pre udržateľnú budúcnosť, módny priemysel podniká kroky na zníženie emisií uhlíka, pričom svetové značky a organizácie vedú cestu. Textilný a odevný priemysel si vybudoval trochu reputácie, pokiaľ ide o jeho environmentálnu stopu. Celý dodávateľský reťazec odvetvia, od výroby surovín až po výrobu, prepravu a likvidáciu, je úzko spojený s procesmi, ktoré emitujú vysoké úrovne uhlíka. To viedlo k alarmujúcej predpovedi, že podľa údajov earth.org sa globálne emisie módneho priemyslu do roku 2030 zvýšia o 50 %.

Keď sa Saudská Arábia zameriava na získavanie polovice svojho energetického mixu z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, kráľovstvo aktívne napreduje s 22,8 gigawattmi projektov obnoviteľnej energie. V rozhovore pre Arab News Muneef Al-Muneef, generálny riaditeľ politiky obnoviteľnej energie na saudskom ministerstve energetiky, objasnil pokračujúci záväzok kráľovstva rozširovať svoje portfólio obnoviteľnej energie. „Práve teraz máme 22,8 GW projektov obnoviteľnej energie v rôznych fázach vývoja; 2,8 GW bude v prevádzke do konca roka,“ povedal Al-Muneef. Ďalej vysvetlil, že čoskoro sa začne výstavba ďalších 4 GW, pričom ďalších 8 GW vstúpi do realizačnej fázy po podpísaní zmlúv o nákupe elektriny pre tieto projekty ministerstvom.

Globálne otepľovanie môže zvýšiť potreby duševného zdravia , ktoré už boli vysoké, pretože úzkosť a depresia a poruchy užívania opiátov dramaticky vzrástli počas pandémie COVID-19. Klimatická úzkosť prevláda najmä medzi mladými dospelými .

Klimatické zmeny už nie sú len témou mnohých konferencií, sú realitou. Zatiaľ čo prívalové dažde postihujú hlavné mesto v Paname, tmavé mraky nad povodím kanála by mali naznačovať rovnakú záplavu na jazere Gatun a vodných nádržiach, ale nespadne ani kvapka a na okolitých brehoch sú viditeľné známky dlhotrvajúceho sucha. Takéto nepredvídateľné poveternostné vzorce vyvolávajú vážne obavy pre správcu Panamského prieplavu (AKT), Dr. Ricaurte Vasqueza, ktorý potrebuje zabezpečiť spoľahlivé a udržateľné služby pre zákazníkov kanála.

AKT museli koncom augusta oznámiť, že počas zvyšku aktuálneho roka a časti roku 2024 zachovajú ponor 13,41 metra a zníži denný počet plavidiel prechádzajúcich cez kanál na 32, z priemerných 36 v roku normálnych okolností. Tranzitná kapacita Neopanamaxu zostane vo veľkej miere nezmenená v priemere 10 tranzitov denne. Nové podmienky rezervácie pomôžu znížiť pretrvávajúce preťaženie.

ESG je spojené s nefinančným reportingom, ktorý za fiškálny rok 2025 budú musieť firmy v EÚ s viac ako 250 zamestnancami, čistým obratom nad 40 mil. EUR alebo s aktívami v súvahe vyššej ako 20 mil. Zostáva totiž už len 340 dní (od 25. 1. 2023) než CSRD smernica, podľa ktorej budete priamo alebo nepriamo vykazovať z viac ako 82 metrík a 1154 dátových bodov, ovplyvní vašu spoločnosť.

„Prechod na rastlinnejšiu stravu je najrýchlejšia a najjednoduchšia implementácia z najúčinnejších vecí, ktoré môžeme urobiť,“ povedal Christian Wagley z Healthy Gulf. Spotreba mäsa predstavuje takmer 60 % všetkých skleníkových plynov z produkcie potravín. Klimatické zmeny si vyžadujú nové druhy stromov pre lesy. Dlhé obdobia sucha škodia pôvodným stromom, a preto sa teraz skúšajú nové druhy - aj v regióne.

Krajina hľadá nové druhy stromov: Klimatické zmeny zanechávajú aj v lesoch v okrese Sigmaringen čoraz väčšie známky poškodenia súvisiaceho s klímou. Preto je premena lesa klimaticky adaptovanými drevinami dôležitou a nevyhnutnou úlohou v lesnom hospodárstve.

Ľudia spôsobujú zmenu klímy . A to znamená, že my ľudia môžeme zmeniť svoju trajektóriu. Zatiaľ čo vlády a podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií vykurovania planét, dôležité sú aj individuálne opatrenia.

Saudskoarabská vláda je pripravená usporiadať týždeň trvajúce klimatické podujatie v hlavnom meste Rijád, ktoré sa začína v nedeľu v spolupráci s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy. Podujatie, na ktorom sa stretnú tvorcovia politiky, firmy zo súkromného sektora, mládežnícki aktivisti a ďalšie kľúčové zainteresované strany v oblasti klimatických zmien a udržateľnosti, sa bude konať na Boulevard Riyadh City .

„Klimatický týždeň MENA“ sa koná pred klimatickou konferenciou OSN COP28 v Dubaji od konca novembra. Udalosť v Saudskej Arábii prichádza v kľúčovom čase, keď väčšina krajín označila stúpajúce teploty za problém a odvtedy sľúbili prijať opatrenia na obmedzenie účinkov globálneho otepľovania na maximálne 1,5 stupňa Celzia v rokoch 2030 až 2050.

Záplavy, búrky, suchá a požiare spôsobené globálnym otepľovaním spôsobili v rokoch 2016 až 2021 vysídlenie 43,1 milióna detí. A to je len začiatok, varuje UNICEF v správe zverejnenej tento piatok (6.10.2023). Čiastočné projekcie podľa UNICEF ukazujú, že záplavy spojené výlučne s vylievajúcimi sa riekami by mohli v nasledujúcich 30 rokoch spôsobiť vysídlenie 96 miliónov detí. V nasledujúcich troch desaťročiach dôjde k vysídleniu viac ako 113 miliónov detí, odhaduje správa UNICEF zverejnená tento piatok, ktorá zohľadňuje riziká záplav riek, cyklónových vetrov a sucha .

Európske lesy v tichosti trpia. Les je vystavený silnému klimatickému stresu. Je to tichá búrka: škody sú značné, aj keď sú menej citeľné ako tie, ktoré za jedinú noc spôsobila historická víchrica. Je to dlhý proces, búrka bez konca v nedohľadne.

Po lete katastrof súvisiacich s klímou je najnovšia správa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy strašným varovaním pre svet. Planéta čelí „rýchlo sa zužujúcemu oknu“, aby odvrátila katastrofické úrovne otepľovania. Predpokladá sa, že Zem sa na prelome storočia oteplí o 2,4 stupňa Celzia - čo je menší nárast, ako sa predpokladalo pred niekoľkými rokmi, no vedci tvrdia, že zemeguľa by nemala prekročiť hranicu 1,5 stupňa.

Naliehavosť znížiť emisie CO₂ je prítomná v rôznych oblastiach vrátane architektúry. Na efektívne dosiahnutie dekarbonizácie architektúry je kľúčové podporovať inovatívne a trvalo udržateľné riešenia, akými sú tie, ktoré propaguje Holcim , ktoré umožňujú znižovanie emisií uhlíka počas celého životného cyklu budov.

Na prelome 21. storočia bola Valley horúčka v Spojených štátoch nejasným plesňovým ochorením s menej ako 3 000 hlásenými prípadmi ročne, väčšinou v Kalifornii a Arizone. O dve desaťročia neskôr prípady údolnej horúčky explodujú, vzrástli viac ako sedemnásobne a rozšírili sa do ďalších štátov. A Valley fever nie je sám. Plesňové choroby sa vo všeobecnosti objavujú na miestach, ktoré tu ešte neboli, a predtým neškodné alebo mierne škodlivé huby sa stávajú pre ľudí smrteľnými. Jedným z pravdepodobných dôvodov tohto zhoršenia plesňovej situácie je podľa vedcov zmena klímy.

Uhlíková stopa alebo uhlíková bilancia je „ jednotkou merania vplyvu ľudskej činnosti na zmenu klímy “, sumarizuje nadácia GoodPlanet . Vyjadruje sa v kilogramoch ekvivalentu CO2 alebo CO2e . Sú to naše emisie skleníkových plynov, a preto jednoznačne zohrávajú úlohu pri zmene klímy. Kontrola vášho energetického režimu je preto prioritou. Voľný čas, domácnosť, oblečenie, konzumácia rýb… tiež majú vplyv a pred kúpou si zaslúžia zváženie.

Singapur oznámil súbor kritérií pre medzinárodné uhlíkové kredity (ICC), aby sa zabezpečila ich vysoká kvalita, ktorú môžu spoločnosti použiť na kompenzáciu svojich zdaniteľných emisií. Ministerstvo udržateľnosti a životného prostredia (MSE) a Národná agentúra životného prostredia ...

tags: #ked #zomrie #posledna #ryba #dosah