Kedy sa predáva fenikel: Sezóna a využitie

Fenikel je nesmierne obľúbený pre jeho rozmanité možnosti použitia. Hľuza fenikla je skutočný multitalent a je neuveriteľne zdravá.

Ako sme už spomínali, táto liečivá rastlina podporuje trávenie, tlmí zápaly a uvoľňuje kŕče. Vďaka tomu dokáže vyliečiť aj nevoľnosť a zvracanie.

Zdravotné benefity feniklu

Fenikel je bohatý najmä na vitamíny K, A, E a tiež na draslík, vápnik a horčík. Obsah vitamínu C je pritom takmer dvakrát taký vysoký ako u pomarančov.

• Vitamín A: Je dôležitý na správne fungovanie a ochranu pokožky, očí a slizníc. Hovorí sa, že nálev z fenikla (studený feniklový čaj) pôsobí na zmiernenie zápalu spojiviek, čo však neznamená, že by človek v takomto prípade nemal zájsť k lekárovi.
• Vitamín E: Je jeden z najdôležitejších ochranných vitamínov, ktorý posilňuje imunitný systém a pôsobí protizápalovo. Rovnaké účinky má aj vitamín C.
• Vitamín K: Je zase nesmierne dôležitý pre zrážanlivosť krvi. Jeho nedostatok môže spôsobiť silné krvácanie, a to aj pri tých najmenších zraneniach.

Táto liečivá rastlina môže pomôcť pri pálení záhy, nadúvaní a problémoch s trávením, pretože éterické oleje zo semienok zmierňujú kŕče a podporujú trávenie. Preto pri podobných problémoch odporúčame piť čaj z fenikla, anízu a rasce.

Tvorbu materského mlieka možno podporiť aj domácimi prostriedkami a fenikel je jedným z nich. Feniklové semienka sú účinné galaktagogum, čo znamená, že podporujú vylučovanie mlieka z mliečnych žliaz.

Artičoka: Ďalšia zdravá rastlina

Artičoka sa trochu podobá na bodliak, keď ju vidíme ležať v regáli so zeleninou. Mnohí sa neodvažujú k tejto dekoratívnej kvetine priblížiť, ale oplatí sa skúsiť to.

Jedlá je dužinatá spodná časť jednotlivých listov artičoky. Chuť je mierne trpká, prípadne trochu horkastá. To síce nesedí každému, ale so správnym dipom to stojí za pokus. Pri mladých artičokách sú obľúbené predovšetkým odrody Violetto, Violetto di Toscana a Tudela .

Vďaka svojmu zloženiu podnecujú artičoky chuť do jedla, podporujú trávenie a znižujú hladinu cholesterolu. Horká látka cynarín, obsiahnutá v artičokách, podporuje metabolizmus a má pozitívny vplyv na žalúdok, pečeň a žlčník.

Doteraz sa ešte nepodarilo vysvetliť, odkiaľ artičoka pôvodne pochádza. Veľa botanikov vychádza z toho, že domovinou tejto rastliny musí byť Arábia, Irán alebo Stredomorie. Divá forma artičoky však musela byť oveľa menšia ako dnes pestované exempláre.

Keďže sa rastlina v mnohých regiónoch kvôli svojmu vzhľadu považovala za jedovatú, dlho ju pestovali na ozdobu kvôli jej pekným fialovým kvetom. Až po objavení jej skvelej chuti mohla artičoka ovládnuť kuchyne celého sveta.

Momentálne sa artičoka pestuje v teplých oblastiach po celom svete. V Európe je pestovanie veľmi rozšírené v krajinách ako Španielsko, Taliansko alebo Francúzsko.

Sezóna a nákup artičok

Artičoka je momentálne v predaji čerstvá po celý rok. V jeseni je však jej hlavná sezóna. Výrobky sú v ponuke do vypredania zásob. Predaj len v obvyklom množstve. Zobrazenia sú len ilustračné.

Gurmáni považujú za delikatesu predovšetkým ešte nerozvinuté puky kvetov. Keď sa rozvinú kvety, artičoky sa stanú veľmi vláknitými, preto sú už nejedlé. V prípade mladých artičok možno jesť celý kvet vrátane stopky. V prípade artičok, ktoré sa dusia celé, možno navyše jesť aj dužinu listov.

Pri nakupovaní vždy dávajte pozor na to, aby boli artičoky na dotyk pružné a aby nikde nemali hnedé alebo suché miesta. Artičoky sú však nielen chutné, ale aj zdravé. Obsahujú veľmi veľa vitamínu A, B a E a tiež vápnik, železo a horčík.

Peľová sezóna a alergie

Peľová sezóna - strašiak všetkých alergikov, nastáva zvyčajne až v jarných mesiacoch. Vplyvom teplej a miernej zimy však tento rok prvé dreviny a kry začali kvitnúť už vo februári.

Keďže ešte stále prebieha aj chrípková sezóna, môže byť ťažké rozpoznať, či vás trápi alergia alebo prechladnutie. Naopak alergická nádcha je špecifická tým, že sa celkovo cítite zdravo, no aj napriek tomu máte upchatý nos či zaslzené oči. Odborne ju nazývame alergická rinitída či senná nádcha.

Môže závažným spôsobom ovplyvniť kvalitu vášho života a jeho každodenné osobné aj pracovné aktivity. Pokiaľ nie je adekvátne liečená, môže rozvinúť ďalšie komplikácie, ako je astma, sinusitída, otitída a iné.

Aj keď alergická rinitída môže javiť ako okrajový medicínsky problém, nie to však správny pohľad. Alergická rinitída je alergická reakcia na alergény - drobné čiastočky roztrúsené vo vzduchu.

Tieto dráždivé látky sú také malé, že ich môžete ľahko vdýchnuť nosom alebo ústami. Pre väčšinu populácie sú tieto alergény neškodné a nevyvolávajú u nej precitlivenú reakciu.

V prípade, že trpíte alergickou rinitídou, alergény indukujú vznik zápalového ochorenia v dýchacích cestách a váš imunitný systém pracuje a vytvára protilátky proti konkrétnym antigénom.

Keď nabudúce prídete do kontaktu s alergénom, tieto protilátky signalizujú vášmu imunitnému systému, aby uvoľnil chemikálie ako histamín do krvného obehu, čo spôsobí reakciu, ktorá vedie k príznakom a symptómom sennej nádchy.

Druhy alergií

Sezónne aj celoročné alergie môžu byť spôsobené mnohými alergénmi. Alergická nádcha sa tradične podľa príčinných alergénov a prevažujúceho výskytu delí na celoročnú a sezónnu.

• Sezónne alergie (polinózy): Vyskytujú sa najviac na jar, v lete a začiatkom jesene, keď kvitnú stromy, buriny a počet peľov je vyšší.
• Celoročné alergie: Sa môžu vyskytnúť po celý rok.

Príznaky sennej nádchy sa môžu objaviť počas celého roka. Sezónne alergie sú horšie na jar, v lete a začiatkom jesene, kedy je v teplom počasí počet peľov vyšší.

Diagnostika a liečba

Základom diagnostiky sennej nádchy je anamnéza, a teda podrobný rozbor ťažkostí pacienta lekárom - alergológom. Súčasťou diagnostiky je fyzikálne vyšetrenie, kde sa hodnotí celkový stav pacienta.

Neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky alergie sú testy na zistenie vyvolávacieho alergénu. Najčastejšie sú používané kožné testy a najmä tzv. prick-vpichový kožný test. Tento bežný test je bezbolestný a presný, no niekomu nepríjemný.

Lekár umiestni malú vzorku rôznych alergénov na vašu pokožku, zvyčajne na predlaktie alebo chrbát. Následne sa pokožka prepichne jemným vpichom ihlou, aby sa alergén dostal pod povrch. Ak ste na testovaný alergén alergický, oblasť začervená, bude svrbivá a podráždená asi 15 až 30 minút.

Na meranie protilátok proti špecifickým alergénom vám môže lekár odobrať vzorku krvi a poslať ju na testovanie do laboratória. Tento krvný test sa nazýva test imunoglobulínu E (IgE). Dokáže odhaliť všetky druhy alergií vrátane potravinových.

Niekedy sú však potrebné ešte ďalšie doplňujúce laboratórne vyšetrenia na posúdenie celkového stavu organizmu2. Zhodnotenie vášho zdravotného stavu, ako aj nastavenie konkrétnej medikamentóznej liečby, patrí do rúk vášho lekára, alergológa.

V terapii alergickej rinitídy sú k dispozícii viaceré liečivá, ktoré pomáhajú zmierniť príznaky sennej nádchy. V praxi sa používajú najmä antihistaminiká, a to buď dostupné na lekársky predpis alebo aj na voľný predaj.

Pri liečbe alergií sa uprednostňujú nesedatívne prípravky tabliet s obsahom antihistaminík s rýchlejším nástupom účinku. Okrem tabletovej formy sú antihistaminiká dostupné aj vo forme očných kvapiek a sprejov do nosa.

Pri používaní dekongestív dlhšiu dobu ako jeden týždeň dochádza k znižovaniu citlivosti cievnych receptorov na tieto liečivá, a to vedie k potrebe stále častejšej aplikácie spreja.

Osvedčiť sa vám môže aj používanie nosových olejov s obsahom rastlinných silíc a vitamínov A a E, alebo minerálnej vody a roztokov morskej vody v sprejovej forme.

Ďalšou možnosťou liečby je alergénová imunoterapia, ktorá pomáha naučiť organizmus tolerovať okolité alergény. Spočíva v podávaní nízkych dávok alergénu, ktorými sa zvyšuje tolerancia organizmu. V priebehu času si váš imunitný systém vytvorí imunitu voči alergénu a prestane naň prehnane reagovať.

Neexistuje spôsob, ako zabrániť sennej nádche, ale zmena životného štýlu vám môže pomôcť žiť s alergiami. Udržuje domáce zvieratá mimo pohovky a postele. Uľavte si od nepríjemných príznakov pomocou voľnopredajných antihistaminík.

Tipy na pestovanie zeleniny v záhrade

Záhrada v starom sade je názov dedinskej záhrady v žilinskom kraji, o ktorú sa stará permakultúrna dizajnérka Iva Štefanidesová s rodinou. Pestuje v nej desiatky druhov kvetín, bylín či zeleniny. Využíva všetko čo jej príroda pod jej ochranou daruje: vytvára nádherné lokálne vence, predáva semená, cibuľky či odkopky. Svoje skúsenosti s pestovaním zhrnula v príspevku na svojom FB profile.

Jej záhradu môžete navštíviť aj osobne - je jedným zo sídel, ktoré ponúkajú komentované prehliadky.V článku popisuje viacročné skúsenosti s pestovaním rôznych druhov zeleniny.

Tekvicoviny

Niektoré z tekvíc, cukety ani patizóny nepredpestujeme. Po zamrznutých (15.5.) sadíme priamo vonku na pripravené stanovisko. Patizóny a cukety vyžadujú pomerne veľkú plochu, ťahavé tekvice si vylezú na čo majú najbližšie (hokaidá zvládnu aj vzdialenosť 8-10m), takže s tým treba počítať.

Milujú veľmi výživnú pôdu, ideálne čerstvo vyhnojenú / vykompostovanú. Majú radi slnko, ale napr. hokaido a patizóny nám bežne rastú v polotieni a nemajú s tým problém. Hokaidá priamo na komposte.

Bohate nám stačia 2 rastliny cukety a 2 rastliny patizónu, aj tak máme uprostred leta čo robiť, aby sme ich spracovali, rozdali, či pojedli. Ak ich necháme dôjsť do semennej zrelosti, čo je stav kedy sú obrovské a šupa poriadne tvrdá, je možné ich uskladniť na zimu.

Všeobecne tekvice, s výnimkou práve cukiet a patizónov, ktoré sú najlepšie mladé, kedy sa jedia aj so šupkou, sú zrelé keď začne stonka pri plode schnúť. Vtedy ich zbierame aj s tou stonkou a uskladňujeme v chladnejšej komore, či pivnici, nie však pod 15 stupňov. Takto to zvládnu do jari určite. Samozrejme treba ich priebežne kontrolovať, či sa niektorá nekazí, aby sme neprišli o všetky. Nemali by sa dotýkať - my vystielame banánové krabice slamou, ale nie je to nutné.

Veľké zimné tekvice: Musk de Provence, Rouge vif d´Etampes, Lumina, Strawbery crown a rapavá Marina di Chiogia mi celkom v našich podmienkach nedôjdu, nevyfarbia sa vonku a nedozrejú do suchých stoniek, preto som ich začala predpestovávať od polovice apríla vnútri a sadiť po zamrznutých už väčšie rastliny priamo na stanovisko. Obrať sa dajú aj nedozreté so stonkou a nechať vyfarbiť na vnútornej parapetnej doske, nemajú však takú dlhú skladovateľnosť, preto je fajn zjesť ich ako prvé. Myslím, že južnejšie časti Slovenska isto mať problém nebudú a môžu vysievať priamo von.

Uhorky

Uhorky zvykneme predpestovať v skleníku, opakovane sa nám však stalo, že mladé plantičky s veľkou chuťou pojedli bezdomovce, takže sme nakoniec niekedy v júni sadili aj priamo na stanovisko. Sú ťahavé, takže majú radi oporu, aj sa ľahšie oberajú. Nám sa veľmi neosvedčilo stanovisko s prudkým slnkom, skôr v tieni iných rastlín. Výborná kombinácia je s kukuricou - aj tekvice ju milujú, ale tie zatienia samé seba svojimi listami.

Pred nimi sadím na stanovisko reďkovky, tie stihnú pekne dorásť, kým je tekvica ešte malá a nechávame ich vykvitnúť kvôli semienkam. Proti slizniakom sa nám aktuálne osvedčilo sadiť väčšie rastliny, tie im už nechutia a keď je veľa priesad, už ani opory sme k nim nedávali. Boli pod egrešmi v kombinácii so zelerom, ktorému sa darilo tiež parádne (vlastne sme taký super rok ešte nemali - sezóna 2025).

Kapustoviny a hlúboviny

Kaleráby, kapustu, kele, brokolicu a karfiol predpestujeme v studenom skleníku (v teplejších oblastiach by som sa nebála dať priamo na stanovisko). U nás sejeme podľa počasia niekedy začiatkom apríla. Po mrazoch putujú na svoje stanoviská. Kele máme aj v kvetinových záhonoch, sú veľmi dekoratívne.

Karfiol nechávame rásť v skleníku (je jemne odclonený od priameho slnka pohyblivým tieňom stromu a ibišu pred skleníkom) a aby ostal pekný kým ho zjeme, občas zviažem horné listy nad hlavou - nezožltne. Vonku sa mu u nás akosi nepáči.

Listová zeleninka

Čakanky sú našou novinkou. V 2020 sme vypestovali prvé červené, biele boli novinkou 2021. Keď mám nejakú novinku (a každý rok skúšame niečo nové), semienka predpestujem vnútri. U nás to pri hrúbke múru 65cm a trojskle s UV filtrom na oknách, nie je pre rastlinky ideál, sú tenké a dosť „vyhúknuté“, po presadení sa však dajú dokopy.

Čakanku som teda predpestovala vnútri a vysadila po zamrznutých v hriadke s kríčkovými paradajkami, bazalkou a kapucínkou. Je to neskoro-jesenná zelenina, počas leta je skôr zelená ako fialová, vyfarbovať sa začne až s prichádzajúcim chladnejším počasím a stráca horkosť, aj keď treba počítať s tým, že ono je to horká zelenina, aj preto ju dobre dotvára napr. hruška, hrozienka a pod. v šalátoch.

Vytvára veľké pevné srdiečka (aj vyše 30 cm), ktoré sú lahodné, jedia sa surové, ale aj pečené, vonkajšie listy sú dosť horké. Ešte teraz ju máme na záhone a postupne jeme - najmä ja som sa prudko zamilovala, chlapi ju skôr akceptujú. Treba však počítať s tým, že vonkajšie listy riadne omrznú, srdiečka sú menšie, treba lúpať okrajové listy, ale puky sa vraj dajú aj uskladniť v bedniach v pivnici - neskúšala som, mám akúsi utkvelú predstavu, že „šalát“ v bedni zvädne (je to samozrejme len môj problém, čakanka vykopaná s koreňom v piesku je OK).

Paradajky, papriky, baklažány, machovka

Divoké paradajky a cherry, ani v našich studenších podmienkach, nemajú problém narásť si samé a pekne dozrieť priamo vonku zo samovýsevu. Práve naopak, musíme ich pretŕhať, aby nám nezarástli všetky hriadky. Cherry paradajkám dávame oporu, ale nezaštipujeme - to vlastne žiadne, divoké si rastú ako sa im zapáči, vytvoria ozaj rozľahlý krík a nevadia im ani prvé mrazíky.

Normálne (veľkostne) paradajky a obrovské predpestujeme vnútri (aj keď sa už aj tie presievajú, nestihli by dozrieť), vysádzame v kombináciách po zamrznutých - obyčajné do hriadok, obrovské do skleníka. Tie by nestíhali v našich podmienkach v takom množstve dozrieť, na juhu by to nemal byť problém. Všetko sú to obrovské statné rastliny a rozdivočejú sa pomerne dosť, ak ich nebudete viazať k oporám (ani Taliani ich na poliach nepriväzujú, ale nechávajú na poli sa plaziť).

U nás má jedna rastlina aj 3-4 palice, čo je taká obrovská, skleníkové sú na povrázkoch. Papriky máme najkrajšie v skleníku - pre dolniakov určite neplatí, tam dozrejú úplne v pohode vonku. Predpestujeme už od konca januára, začiatku februára vnútri a aj keď počas teplého leta dozrejú aj vonku, vždy je to len pár plodov. V skleníku nestíhame zbierať a dorastajú okolo 120 cm, vonku ledva 40-50 cm.

Jedlé trvalky v záhrade

Trvalky nemusíte pestovať len pre okrasu. Mnohé z nich sú prekvapivo chutné, výživné a dajú sa zužitkovať v kuchyni podobne ako zelenina či bylinky. Mnohí záhradkári váhajú, či si môžu dovoliť „ochutnať“ okrasnú rastlinu. Nejde však vždy len o opatrnosť - často za tým stojí nedostatok informácií. Veď kto by vedel len tak odhadnúť, či sú krásne kvety ľaliovky alebo funkie naozaj jedlé?

Pozor: Podobne ako pri hubách platí, že musíte mať istotu, o aký druh ide.

Väčšina spomínaných druhov sa predáva ako okrasné rastliny, čo znamená, že môžu byť ošetrené chemickými postrekmi, ktoré nie sú povolené pre jedlé rastliny. Jedlé trvalky preto pestujte buď z bio-osiva, alebo z vlastných rastlín bez chemického ošetrenia.

tags: #kedy #sa #predáva #fenikel #sezóna

Populárne príspevky:

• Donáška pizza Žilina
• Váš Kaufland
• Zeleninový šalát s opečeným chlebom
• Výroba cestovín Piešťany - minulosť a súčasnosť
• Objavte sladké umenie s dušou