Kedy sa zberá zelenina: Sprievodca pre záhradkárov
Pestovanie úrody vo vlastnej záhrade je zábava, no keď príde moment zberu a skladovania, niektorí záhradkári stále tápajú. Ovocie, zeleninu aj bylinky treba zbierať opatrne - tak, aby ste nepoškodili plody alebo listy byliniek. Po zbere plodiny očistite od najhrubších nečistôt a pokojne ich ponechajte jemne “špinavé” od hliny, neumývajte ich vodou! Začali by totiž oveľa skôr hniť.
Zo zozbieraných plodov odstráňte choré či porušené listy a korene (zdravé na plode ponechajte) a v prípade, že plody plánujete uskladniť, vytrieďte tie zdravé od tých, ktoré nie sú úplne v poriadku - a tieto aj spotrebujte skôr. Skúsený záhradkár vie presne, kedy ktoré plody dozrievajú.
Udržte zeleninu dlho čerstvú | Tipy na skladovanie produktov
Kedy zbierať ovocie?
Jablká a hrušky
Tieto plody dozrievajú koncom leta až začiatkom jesene - hrušky bývajú vhodné na zber v auguste a septembri, jablká pokojne až v októbri, závisí od odrody a oblasti pestovania. Zrelosť plodov zistíte podľa farby, vône a podľa toho, že vám po ľahkom pootočení stopky plod zostane v ruke.
Slivky
Slivky sú ideálne na zber cca 2 týždne po zmodraní plodov.
Jahody
Jahody sa dajú zbierať už v júni - to však závisí aj od počasia. Najlepší zber jahôd a bobuľového ovocia je ráno, kedy sa vyskytuje menej bodavého hmyzu a plody voňajú silnejšie.
Černice a maliny
Černice a maliny sa zbierajú priebežne počas leta.
Marhule
Marhule začínajú dozrievať v polovici júla a končia zhruba v prvej polovici augusta.
Broskyne
Broskyne majú začiatok zrelosti a zberu v polovici júla a koniec až v polovici septembra - v závislosti od odrody.
Hrozno
Hrozno sa začína zbierať v auguste a končí pokojne aj v polovici jesene - v závislosti od odrody a následného spracovávania, podľa toho či je určené na priamu konzumáciu alebo výrobu vína.
Kedy zbierať zeleninu?
Fazuľa
Fazuľa sa zbiera vtedy, keď je lusk po prehnutí hladko zlomí.
Hrach
Hrach zberáme za suchého počasia v poludňajších hodinách a to vtedy, keď sú struky naliate a plody mäkké.
Šošovica
Šošovica sa zbiera od spodných luskov -ideálny čas je, keď začnú žltnúť.
Mrkva
Mrkva - obľúbená koreňová zelenina, je vhodná na zber v podstate kedykoľvek, závisí od toho, aké veľké plody chcete.
Reďkev
Reďkev zbierame už po 30-40 dňoch od vysadenia, keď majú buľvičky priemer cca 1,5 cm.
Cvikla
Cvikla sa zberá na jeseň, pred prvým mrazom. Zrelosť zistíte podľa toho, že listy strácajú svieži vzhľad.
Kel
Kel - kučeravý aj ružičkový, sú odolné voči prvým mrazom, takže sa s ich zberom nemusíte ponáhľať a zbierať ich podľa potreby.
Šalát
Šalát zberáme v momente, keď jeho listy dosiahnu odporúčanú veľkosť (v závislosti od odrody).
Karfiol
Karfiol je vhodný na zber vtedy, keď jeho ružica dosiahne ideálne rozmery a tvorí pekný celok.
Brokolica
Brokolica sa zberá vtedy, keď sa jej ružica nerozpadáva, tvorí kompaktný celok a nie je v kvete.
Paprika
Paprika dozrieva na rastline postupne, je vhodné nechať ju rásť až do jej úplného vyfarbenia, až v takom prípade budú plody naozaj chutné a šťavnaté (a chilli paprika bude správne pálivá).
Uhorky
Uhorky zberáme v závislosti od finálnej veľkosti plodov danej úrody - nenechávajte uhorky príliš dlho rásť, aby neostali prezreté a nezačali pri zemi hniť.
Rajčiny
Rajčiny zbierame postupne, plody necháme celé vyfarbiť (nie však popraskať) a oberieme vždy tie najzrelejšie.
Dyňa a melón
Dyňa a melón - tieto plody zberáme vtedy, keď stopka usychá a plod vydáva po poklepaní dutý zvuk.
Patizóny a cukety
Patizóny a cukety sa zberajú pri veľkosti plodov cca 10 cm - patizón a cca 25 cm - cuketa.
Zemiaky
Zemiaky sú vhodné na zber vtedy, keď ich listy a stopky žltnú a odumierajú, je to znak zrelosti plodov. Zemiaky sú vtedy pripravené na vykopanie zo zeme.
Zeler
Zeler stopkový zbierame koncom augusta až do polovice novembra, zeler buľvový od začiatku októbra až do polovice novembra.
Cibuľa a cesnak
Cibuľa a cesnak budú zrelé v júni až júli a zistíte to podľa toho, že listy začnú žltnúť a odumierať. Čiže kedy zbierať cibuľu a cesnak?
Pór
Pór sa dá zbierať počas celého leta, až do jesene, jednoducho vždy vtedy, keď ho chcete použiť.
Kedy zbierať bylinky?
Ideálny čas na zber je vtedy, keď bylinky rastú alebo kvitnú - závisí od toho, čo potrebujeme. Bylinky zbierame po padnutí rannej rosy, ktorá z nich zmyje prach. Ak chcete bylinky sušiť, zberajte ich výlučne za slnečného, suchého počasia.
- Kedy zbierať levanduľu?
- Kedy zbierať medovku a mätu?
- Kedy zbierať šalviu?
- Kedy zbierať echinaceu? Keď je v plnom kvete, zberáme kvet aj s kúskom stonky.
- Kedy zbierať repík?
- A kedy zbierať materinu dúšku?
Prehľad najčastejšie pestovaných druhov zeleniny a odporúčané obdobia ich sejby, výsadby a zberu
| Zelenina | Sadenie/Sejba | Zber |
|---|---|---|
| Cibuľa zo sadzačky | Marec až apríl | Júl až august |
| Hrach | Marec až jún | Jún až september |
| Mrkva (skorá) | Marec až jún | Jún až august |
| Mrkva (neskorá) | Marec až jún | September až október |
| Paprika | Predpestovanie: február až marec, Výsadba: máj | Jún až september |
| Paradajka | Predpestovanie: marec, Výsadba: apríl (skleník), máj (hriadka) | Júl až september |
| Reďkovka | Marec až máj, august | Apríl až jún, september |
| Šalát | Marec až júl | Máj až október |
| Uhorky šalátové (poľné) | Máj | Júl až september |
| Uhorky šalátové (skleníkové) | Predpestovanie: apríl, Výsadba: máj | Júl až september |
Sadenie zeleniny je každoročná jarná tradícia mnohých záhradkárov, ktorým záleží na čerstvej, domácej úrode. Jarné sadenie zeleniny je kľúčovým obdobím, kedy sa rozhoduje o tom, ako úspešná bude celá sezóna. Mnohí sa pýtajú: kedy sa sadí zelenina, aby dobre vzchádzala a stihla dozrieť? Termíny sa líšia podľa druhu. Niektoré rastliny potrebujú predpestovanie, iné znesú aj priamu sejbu do pôdy.
Okrem času výsevu je však dôležité vedieť aj to, ktoré zeleniny sa neznášajú. Nesprávne kombinácie v záhone môžu brzdiť rast a znižovať výnos. Naopak, existujú aj výborné kombinácie, tzv. spriatelené rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú (napr. mrkva a cibuľa, šalát a reďkovka). Dobrým plánovaním viete znížiť potrebu postrekov a zvýšiť výnos.
Zber úrody a jej spracovanie
V slovenských sadoch počas leta dozrieva množstvo ovocia a zeleniny. Trhy ale nie sú jediné miesto, kde sa môžeme dostať ku kvalitným a lokálnym produktom. To najlepšie vieme získať aj samozberom u pestovateľov alebo voľným zberom v prírode.
Slovensko má dobré podmienky na pestovanie. Jeho územie sa považuje za veľmi pestré, čo sa týka pôdnych typov aj samotných prírodných podmienok. A rovnako pestrý je aj zoznam plodín, ktoré môžeme na našom území dopestovať. Medzi najlepšie oblasti vo všeobecnosti patrí Podunajská nížina, Juhoslovenská kotlina a Východoslovenská nížina. Okrem veľkých pestovateľov sa darí záhradkárom a dokonca aj ľuďom, ktorí si zeleninu a ovocie pestujú iba na balkóne.
Na Slovensku dopestujeme obilie, kukuricu, prípadne repku. Na juhu vinič. V domácich záhradkách sa darí koreňovej zelenine, paradajkám, paprikám, cuketám, uhorkám, šalátu, bobuľovému ovociu aj jablkám, čerešniam alebo slivkám.
Dobrým spôsobom, ako sa dostať ku kvalitnému ovociu a zelenine sú trhy, samozbery a voľné zbery. Možno nemáte vlastnú záhradku, nepestujete alebo iba chcete rozšíriť zoznam ovocia a zeleniny, ktorú v domácnosti spapáte. Ide o ekonomické (dostupné ceny) a ekologické (lokálnosť produktov) riešenie, pri ktorom získame čerstvé produkty, ktoré majú známy pôvod - sú priamo zo Slovenska - a chuť a kvalitu neporovnateľnú s tými, ktoré sa predávajú vo veľkých reťazcoch. Môžete si doniesť vlastnú nádobu, do ktorej budete ovocie alebo zeleninu zbierať. Tú na začiatku odvážia, aby jej hmotnosť na konci odpočítali a vy ste platili naozaj iba za ovocie alebo zeleninu, ktorú ste v sade nazbierali. Zbierate sami, väčšinou je dovolené skonzumovať neobmedzené množstvo ovocia priamo na mieste počas zberu zdarma.
Ideálny čas na zber je pre každú plodinu iný. A mierne sa mení každý rok - vzhľadom na teplotu a daždivosť. Dané termíny preto berte orientačne. Šikovnú mapu, ktorá zobrazuje najmä miesta samozberu na západnom Slovensku nájdete na stránke Lokálneho trhu. Každý pestovateľ zároveň na svojej stránke informuje o otvorenom samozbere vždy, keď ovocie dozreje.
Oblečte sa do pohodlného oblečenia. Nezabudnite sa natrieť opaľovacím krémom a zobrať si šiltovku alebo klobúk. Ak idete na zber s deťmi, naučte ich plody správne oberať - tak, aby nepoškodili rastlinu.
Okrem ovocie a zeleniny môžete na Slovensku vyraziť aj na samozber levandule. Farmy okrem samozberu často ponúkajú aj hotové výrobky z levandule. Najčastejšie ide o kozmetiku, limonády alebo voňavé dekorácie. Levanduľa sa najčastejšie zbiera v mesiacoch jún a júl. Má krásnu fialovú farbu, ale okrem kytice a prevoňania šatníka má aj liečivé účinky. Pomôže pri nevoľnosti, regeneruje spálenú pokožku, pomôže pri akné alebo s nespavosťou, upokojuje a uľaví aj pri ženských ťažkostiach. Pri varení ju môžete použiť ako bylinku pri hydinových jedlách a rybách. Hodí sa aj ako ozdoba dezertov.
Pri prechádzkach lesom často narazíme na huby, šípky, lesné jahody alebo čučoriedky. Mnohí dokonca do lesa vyrážame s košíkom cielene, aby sme tieto plody nazbierali. A nie je sa čo čudovať, ide o kvalitné ovocie a zeleninu, za ktorú ani netreba platiť.
- lesné čučoriedky - jeden z najbohatších prírodných zdrojov antioxidantov. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C, B, E. Čučoriedky majú pozitívny vplyv na imunitný systém, zníženie cholesterolu, na zrak, srdce, nervový systém a mnoho ďalšieho. Okrem plodov môžeme zbierať aj listy. Najlepšie v čase kvitnutia rastliny - vtedy majú najvyššiu kvalitatívnu hodnotu.
- huby - obsahujú množstvo bielkovín, vlákniny a majú nízky obsah tukov. Huby si pridávame napríklad do praženice alebo vianočnej kapustnice. Hodia sa aj k mäsu na šťave, na pizzu alebo do smotanovej omáčky.
- šípky - najlepší čas na zber šípok je uprostred jesene. Zrelá šípka je tmavočervená (nie príliš hnedá). Na dotyk je pevná. Vysoký obsah vitamínu C robí šípky skvelou prevenciou proti chrípke.
- baza - pri prechladnutí je výborný čaj z kvetov bazy. Plody bazy pomôžu pri bolestiach nervového pôvodu. Čaj si môžeme urobiť nielen z usušených listov, ale aj z kôry.
- lipa - má silný protizápalový účinok. Sušené kvety pomáhajú pri zápaloch dýchacích ciest, angíne alebo chrípke.
- materina dúška - čaj z materinej dúšky pôsobí protizápalovo, má silné dezinfekčné účinky a zmierňuje kašeľ. Rastlina sa často využíva aj v kozmetike.
- pŕhľava - listy sa zbierajú na jar. Pŕhľava pôsobí protizápalovo a dezinfekčne, použiť ju môžeme aj zvonka na popáleniny a ekzémy.
- lesné jahody - lesné jahody hľadajte od mája na okraji lesa. Okrem chutných plodov môžete zbierať aj listy.
- medvedí cesnak - zbiera sa na jar, používa sa v kuchyni ako dochucovadlo, do šalátov, polievok, omáčok alebo cestovín. Môžete ho usušiť alebo zamraziť.
Voľný zber je dobrý nápad a aj zaujímavá rodinná víkendová aktivita. V národných parkoch a na chránených územiach, kde platí tretí a vyšší stupeň ochrany, je zbierane zakázané. V prírode sa správajte rozumne. Nezbierajte veľa. Pre vás sú lesné plody spestrením, pre mnohé zvieratá existenčne dôležitou potravou. Sladké ovocie je pre nich ideálne na vytvorenie dostatočnej tukovej rezervy na zimu. Ide najčastejšie o medveďa hnedého, vtáky a drobné hlodavce. Oberajte citlivo. Mnoho ľudí chce nazbierať všetko, rýchlo a len pre seba. Používajú pri tom pomôcky, ktorými kríčky poškodia a nazbierajú aj množstvo nezrelých plodov - ktoré by mohli dozrieť a byť potravou pre zvieratá. Nezbierajte plody v lese pre účely ich ďalšieho predaja. A ani takéto plody nekupujte.
Nazbierané ovocie vždy dôkladne umyte a až potom konzumujte. Vyhnite sa ochutnávaniu plodín priamo v lese. Na Slovensku sa vzácne vyskytuje ochorenie alveolárna echinokokóza. Ide o parazitárnu infekciu spôsobenú líščou pásomnicou, ktorá sa nachádza v truse chorého zvieraťa. Jej vajíčka sa môžu prichytiť na drobné ovocie ako sú jahody, prípadne čučoriedky, liečivé bylinky alebo huby. Pri zbere húb si doneste vlastný prútený košík (nie igelitovú tašku) a zbierajte iba druhy, ktoré veľmi dobre poznáte a dokážete identifikovať.
Lokálne ovocie je krásne, zrelé a šťavnaté. Jeho pôvod poznáte. Pri samozbere si sami vyberiete kusy ovocia, ktoré sa vám páčia. Zároveň využívate sezónnosť a konzumujete ovocie v čase, kedy prirodzene dozrieva. Z nadbytku môžete vyrobiť džemy, kompóty alebo ovocie zamraziť - poznáte teda aj pôvod a zloženie sekundárnych produktov. Za cenu, ktorá je často výhodnejšia ako vo veľkých reťazcoch.
Spracovanie úrody
Existuje niekoľko možností, ako nazbierané ovocie spracovať a následne skonzumovať. Už naši predkovia vedeli, že ani trošku úrody nemôže vyjsť nazmar. A tak krájali, varili, sušili a zavárali. Dodnes u svojich starých mám nájdete pivnicu alebo komoru, v ktorej sú naukladané zásoby zaváranín, džemov a sušených plodín. A možno sa vám zdá spracovávanie plodín časovo náročné, ide však o veľmi efektívny a finančne výhodný spôsob, vďaka ktorému máte kvalitné, zdravé, chutné ovocie a zeleninu - so známym pôvodom - počas celého roka.
Nazbierané ovocie môžete aj zamraziť. Vydrží tak niekoľko mesiacov a vy ho môžete podľa potreby vyberať a konzumovať. Nazbierané ovocie čo najskôr umyte a očistite (väčšie plody môžete aj odkôstkovať alebo nakrájať na menšie kusy). Následne ho rozdeľte do uzatvárateľných vreciek alebo dózičiek. Vďaka tomu si kedykoľvek vyberiete iba potrebné množstvo ovocia a nebudete musieť pracne oddeľovať pár kúskov zo zamrazenej kopy.
Pri zaváraní musíte dbať na čistotu. Je polovicou úspechu. Všetky pomôcky dôkladne umyte, mimoriadnu pozornosť venujte vrchnákom. Ak máte umývačku riadu, vyčistite ich tam. Uistite sa, že vrchnáky nie sú poškodené. Umyte a očistite aj ovocie a zeleninu. Oddeľte kusy s náznakom hniloby a dajte preč lístky, stopky alebo kôstky. Väčšie kusy ovocia môžete pokrájať, aby sa lepšie vkladali do pohárov. Do pohárov vložte ovocie tak, aby ste ho mohli zaliať nálevom a zavrieť vrchnákom. Netlačte plody dovnútra nasilu. Ovocie prelejte vodou alebo si z cukru a vody urobte sladký nálev. Pridať môžete aj klinčeky, škoricu alebo kúsok citróna. Na sterilizáciu použite veľký hrniec, do ktorého poukladáte poháre a zalejete ich do 1/3 výšky. Sterilizujte 10 - 15 minút pri 85 °C. Na poháre nezabudnite napísať dátum, kedy ste zaváraninu pripravili. Budete tak mať lepší prehľad.
Sušenie patrí medzi najstaršie spôsoby využitia ovocia a zeleniny. Vysušené ovocie si zachováva svoje vitamíny a zároveň dlho vydrží. Vy vďaka tomu získate zdravé snacky, ktoré môžete jesť na cestách, pred televízorom alebo na desiatu. Vysušené ovocie je rýchlym zdrojom energie, hodí sa tak aj na výlety, či turistiku. Nazbierané ovocie alebo zeleninu je potrebné umyť a očistiť. Následne nakrájať na tenké plátky. Jednotlivé kúsky ovocia by mali byť rovnako veľké, aby sušenie prebehlo rovnomerne. Porozkladajte ich tak, aby sa navzájom nedotýkali. Odporúčaná teplota sušenia ja 42 °C, vďaka čomu si ovocie zachová výživné látky a vitamíny. Sušiť môžeme na slnku, v rúre alebo v sušičke ovocia.
Ovocie a bylinky často slúžili aj ako osvieženie v nápojoch. Vyrábali sa z nich domáce sirupy, limonády a sušením aj čaje. Často sa na to používali jahody, čučoriedky, maliny a bylinky. Nechýbali aj zásoby do domácej lekárničky.
Mnohí začínajúci pestovatelia si kladú otázku: Koľko času od výsevu uplynie, kým budeme môcť zbierať plodiny ako sú paradajky, paprika, bylinky či šalát? Vegetačná doba je veľmi dôležitý údaj. Uvádza čas, ktorý rastlina potrebuje od výsevu do zberu. Počíta s optimálnymi podmienkami, pričom berie do úvahy aj nižšie teploty, napríklad pokles takmer k nule na jarných záhonoch, ktoré rast spomalia. Avšak u plodovej zeleniny, ktorú predpestovávame za oknom, neplatí, že čím je teplejšie, tým lepšie. Vyššie teploty sú prínosné v čase klíčenia a rastu semenáčikov, priesadkám však svedčí nižšia ako izbová teplota, aby boli silné a zdravé. U paradajok a ďalších ľuľkovitých rastlín dokonca nočné poklesy teplôt stimulujú násadu kvetov a dozrievanie plodov.
Najskoršej úrody sa dočkáme u listovej zeleniny, najmä u otužilých druhov - jej zber si môžeme dokonca určiť sami a zrezávať ešte mladé lístky. Rastliny ochotne dorastajú, či už ide o šaláty určené k rezu listov, špenát, kôpor alebo rukolu. Aj koreňovú zeleninu možno zberať skôr, než koreň či buľva plne dorastie, ale s rastlinou je koniec. U plodovej zeleniny je väčšinou treba počkať, až budú plody plne dozreté, u ľuľkovitých rastlín (papriky, paradajky, baklažán) sú nezrelé plody navyše nielen chuťovo nedobré, ale dokonca jedovaté.
- Paradajky : V podstate ide o ovocie a nie o zeleninu, no ich pestovanie je na Slovensku tak populárne, že v našom prehľade nemôžu chýbať.
- Papriky : Plody začínajú dozrievať najskôr za 5 mesiacov od výsevu.
- Špenát : Zbiera sa 5 - 6 týždňov po výseve. Špenát je pomerne nenáročný na pôdu, zato chce veľa vlahy a neznáša kyslé ani veterné polohy. Pre jarný zber sa vysieva už v marci.
- Šalát : Odrody určené k rezu listov (s atraktívnymi, červenými alebo sviežo zelenými kučeravými listami) vytvoria listové ružice do mesiaca a pol. Avšak listy môžete postupne zrezávať už skôr, do mesiaca od výsevu. Hlávkový šalát vytvorí hlávky do troch mesiacov.
- Mrkva a karotka : Do plnej veľkosti dorastie mrkva až za 3-4 mesiace od výsevu.
- Pažítka : Listy môžete strihať už po mesiaci od výsevu. Trsy zosilnejú do dvoch až troch mesiacov - potom je možné presadiť ich na vonkajšie záhony a zrezávať v priebehu celého leta i jesene.
- Petržlen : Urastených zelených vňatí sa dočkáte za 3 mesiace od výsevu, petržlenová vňať si s klíčením dáva na čas. Potom však po zrezávaní ochotne dorastá.
- Brokolica : Ku zberu budú mladé brokolice pripravené za 2-3 mesiace - je potrebné ich zberať skôr, než sa ružice rozvijú a pupene sa začnú otvárať.
tags: #kedy #sa #zberá #zelenina
