Pestovanie karfiolu a kelu v slovenskej záhrade
V klasickej slovenskej záhradke nikdy nechýbali hlúboviny. Kaleráb, karfiol, kapustu, hlávkový či ružičkový kel vedeli domáce gazdinky využiť na desiatky spôsobov. Rozhodne by sme nemali zabudnúť na brokolicu, ktorá ma azda zo všetkej zeleniny najsilnejší potenciál pre naše zdravie. Dokonca má schopnosti bojovať proti rakovine. I keď táto zelenina nie je veľmi obľúbená medzi deťmi kvôli špecifickému pachu, dajú sa z nej robiť rôzne pochúťky. A navyše: dá sa pestovať takmer po celý rok.
V tomto článku sa spoločne ponoríme do sveta zeleného karfiolu - výnimočného kríženca medzi karfiolom a brokolicou, ktorý nás očarí nielen svojím vzhľadom, ale aj chuťou a výživovými benefitmi. Poradíme si, ako ho správne pestovať, akú potrebuje starostlivosť a čo všetko si z neho môžeme chutne pripraviť.
Karfiol (Brassica oleracea var. botrytis)
Karfiol (Brassica oleracea var. botrytis) je chutná a výživná zelenina, ktorá patrí do čeľade kapustovitých. Táto zelenina je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej univerzálnosti - môže sa variť, piecť, dusená alebo jesť surová. Pestovanie karfiolu však vyžaduje určitú starostlivosť a trpezlivosť, pretože táto plodina je náchylná na teplotné zmeny.
Dávno sú preč časy, keď sa karfiol pestoval ako jemná lahôdková zelenina iba v južnej Európe a brokolica, kel špargľový, bola v našich končinách úplne neznáma. Oddávna patrili a dodnes patria k hodnotným základným zeleninám, bez ktorých sa nezaobíde už ani slovenská kuchyňa. Karfiol i brokolica sú ľahko stráviteľné, ich kuchynská úprava je jednoduchá a rýchla, a aj preto sú také obľúbené. Obsahujú menej vlákniny ako ostatné hlúboviny.
Ružičky sú chutné čerstvé - surové, ale i upravené varením, smažením, pečením, grilovaním, zaváraním.Karfiol (Brassica oleracea convar. var. botrytis) pochádza pôvodne z oblasti Stredomoria, kde sa pestuje celoročne pre mohutné biele zdužnatené súkvetie. Ružičky sa tvoria na krátkej zdužnatenej byli. Tvar ružice je väčšinou typicky plocho-guľovitý a jej hmotnosť býva okolo 0,7 - 1,5 kg. Vegetačné obdobie skorých odrôd je 60 - 100, poloskorých okolo 120, neskorých až 160 - 200 dní. V druhej polovici vegetácie, ak sme ružice nepozbierali, z nich vyrastú byle so žltými kvetmi.
Odrody karfiolu
Existuje mnoho odrôd karfiolu, ktoré sa líšia farbou a časom zberu:
- Biely karfiol - Najbežnejšia odroda, ktorá má snehovo bielu hlávku a jemnú chuť.
- Zelený karfiol (Romanesco) - Tento karfiol má špirálovitú, zelenú hlávku a je známy svojím dekoratívnym vzhľadom a jemne orieškovou chuťou. Možno ste už počuli o zelenom karfiole, ktorý na prvý pohľad pripomína kužeľovité hlavy so svetlozeleným až limetkovým odtieňom. Ide o hybrid medzi klasickým karfiolom a brokolicou, ktorý spája to najlepšie z oboch druhov. Zelený karfiol má jemne sladkastú chuť s náznakom brokolicovej sviežosti. Pri ochutnávaní vás prekvapí jemná sladkosť, ktorá je vyvážená miernou orechovou príchuťou. Okrem chuti vyniká aj estetickým vzhľadom. Zelený karfiol obsahuje viac železa, kyseliny listovej a vitamínov B, C a K ako klasický biely karfiol. Zelený karfiol je skvelý aj ako estetická a výživná príloha.
- Fialový karfiol - Tento druh má krásnu fialovú farbu, ktorá je výsledkom prítomnosti antioxidantov nazývaných antokyány.
- Oranžový karfiol - Tento karfiol má oranžovú farbu vďaka vyššiemu obsahu betakaroténu, čo mu dodáva jemne sladkastú chuť.
Pestovanie karfiolu
Karfiol patrí medzi náročnejšie hlúboviny. Najvyššie úrody dosahuje v mierne teplom a vlhkom prostredí, dôležitá je vysoká vzdušná vlhkosť. Najlepšie je pestovať ho v prvej trati po vyhnojení pôdy maštaľným hnojom, kompostom, pretože má vysoké nároky na obsah humusu. Vhodné sú hlinité pôdy s dobrou zásobou pohotových živín a stopových prvkov, na ktorých nedostatok je citlivý. Nedostatok molybdénu vplýva na tvorbu ružíc, ktoré sa netvoria, hovoríme o „vyslepnutí“ karfiolu. Ak sa aj ružice vytvoria, sú hnedé a horké. Deformujú sa i listy, zmenšujú sa listové čepele. Tento problém sa prejavuje najmä v kyslých pôdach. Rastlinám ho dodáme formou molybdénanu sodného alebo amónneho.
Na pestovanie zeleného karfiolu si vyberme slnečné a teplé miesto s priepustnou pôdou bohatou na živiny. Pred výsadbou odporúčame pôdu na jeseň pohnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú šalát, reďkovka alebo špenát - teda druhy so skorým zberom a krátkou vegetačnou dobou. Vyhnime sa výsadbe po iných hlúbovinách ako kapusta či kaleráb.
Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Dávku fosforečno- draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie.
Karfiol je náročný na živiny, najmä na dusík, fosfor a draslík. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby si zabezpečil dostatočné množstvo živín.
Ak sme na jeseň nehnojili do zásoby fosforom a draslíkom, alebo sme dodali len časť týchto živín, zvyšok doplníme pred výsadbou viaczložkovým hnojivom NPK alebo Cereritom. Karfiol je náročný na molybdén a bór. Pri ich nedostatku je ohrozený vývin rastlín, netvoria sa ružice, alebo sú nekvalitné a hnedé. Túto cennú zeleninu sadíme z priesad od apríla do konca júna, do dobre pripravenej a zavlaženej pôdy.
Karfiol vyžaduje slnečné stanovisko, kvalitnú pôdu bohatú na organickú hmotu a dostatok vlahy počas rastu. Počas vegetácie ocení karfiol prihnojovanie - prvý raz, keď listy zakryjú pôdu, a druhýkrát pri začiatku tvorby ružíc. Karfiol potrebuje pravidelné polievanie, aby si pôda udržala rovnomernú vlhkosť.
1. Predpestovanie v interiéri:
Karfiol je možné začať predpestovať v interiéri približne 6-8 týždňov pred poslednými očakávanými mrazmi. Semená vysievaj do malých nádob s výživnou pôdou a udržuj ich na teplom mieste (18-21 °C), aby podporili klíčenie. Výsev do záhona: Sadenice presádzaj von, keď pominú mrazy a pôda sa zohreje na približne 10 °C.
2. Slnečné miesto a chladnejšie podmienky:
Karfiol preferuje slnečné stanovište, kde má prístup aspoň k 6 hodinám slnečného svetla denne. Zároveň je však citlivý na vysoké teploty, ktoré môžu negatívne ovplyvniť tvorbu hlávok. Pôda bohatá na organické látky: Karfiol obľubuje pôdu bohatú na organické látky a dobre priepustnú. Pred výsadbou do pôdy zapracuj kompost alebo organické hnojivo, aby si zabezpečil dostatok živín pre rastlinu.
3. Rovnomerné zavlažovanie:
Karfiol potrebuje rovnomernú zálievku, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Nedostatok vody môže viesť k zlému vývoju hlávok alebo k tomu, že budú malé a nekvalitné. Mulčovanie: Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť v pôde a chrániť korene pred teplotnými výkyvmi.
Skyprenie pôdy zvyšuje prístup vzduchu ku koreňom a zlepšuje absorpciu vody a živín. Zelený karfiol potrebuje pravidelnú a hlbokú zálievku, najmä v období horúčav. Najvhodnejšie je viaczložkové hnojivo s obsahom dusíka, ktoré aplikujeme v čase tvorby ružíc.
Výsev a výsadba
Osivo skorých odrôd vysievame už od konca januára až do konca marca do debničiek najlepšie v skleníku či teplom parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme do téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Pravidelne zavlažujeme. Približne 10 - 14 dní pred výsadbou von do záhona ich postupne otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Tesne pred výsadbou (1 až 2 dni) ich dôkladne zavlažíme, aby ľahšie prežili výsadbový šok a mali dostatočnú zásobu vody. Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami.
Výsev prebieha v májových až júnových týždňoch priamo na záhon. Používame spon približne 5 x 5 cm. Predpestované priesady sadíme v júni až júli, keď majú 3 - 5 pravých listov.
Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm. Rastlina je totiž v dospelosti mohutná s veľkými obalovými listami. Priesady vysádzame hlbšie, ako boli pestované v nádobách, a takzvane „na vodu“, to znamená, že do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou.
Poloskoré a neskoršie odrody vysievame od konca marca až do júla priamo do záhona. Vysievame redšie, buď do riadku, alebo naširoko. Pri výseve do riadku možno semeno vysievať husto a po vytvorení pravých listov priesady vysadiť na vzdialenosť 50 - 60 × 40 - 50 cm. Pri kvalitných hybridných F1 odrodách, ktoré sú i drahšie (za 50 ks semien v malospotrebiteľskom balení zaplatíme cca 2,50 €), môžeme vysievať i presne, čiže do riadkov od seba vzdialených 50 - 60 cm a v riadku na vzdialenosť 40 - 50 cm.
Ošetrovanie počas vegetácie
Kypríme pôdu okolo rastlín a prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť. Ružice zbierame postupne, ako dozrievajú, lebo sa vyvíjajú nerovnomerne. Priemer by mal byť pri zbere okolo 16 - 25 cm. Odrežeme ju s niekoľkými vnútornými obalovými listami, ktoré ju chránia pred poškodením.
Blanšírovanie
Pri pestovaní bielych odrôd karfiolu je dôležité zakryť hlávky, aby si zachovali bielu farbu a jemnú chuť. Tento proces sa nazýva blanšírovanie. Keď hlávky dosiahnu veľkosť približne 5-7 cm, jemne ohni listy rastliny nad hlávkou a zviaž ich, aby zakryli hlávku pred priamym slnkom. Blanšírovanie by malo trvať 7-14 dní, v závislosti od teploty.
Škodcovia a choroby
Karfiol môže byť napádaný rôznymi škodcami, ako sú vošky, húsenice kapustových motýľov, slimáky a kapustové mušky. Na odplašenie škodcov môžeš vedľa karfiolu vysadiť bylinky, ako sú mäta, tymián alebo levanduľa, ktoré odpudzujú niektorých škodcov.
Karfiol môže byť náchylný na rôzne plesňové ochorenia, ako sú hniloba koreňov, plesne alebo múčnatka. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhýbať sa prepolievaniu pôdy.
Zber a skladovanie
Karfiol je pripravený na zber, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť (približne 15-20 cm) a sú pevné na dotyk. Karfiol je pripravený na zber zvyčajne 70-100 dní po výseve, v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Karfiol môžeš skladovať v chladničke po dobu 1-2 týždňov.
Kel (Brassica oleracea)
Kel je zdravý superhrdina, ktorý sa v posledných desaťročiach stal veľmi obľúbeným. Okrem toho, že je zdravý, veľmi dobre sa pestuje v chladných oblastiach. Kapusta obyčajná kelová (Brassica oleracea var. sabauda) alebo v jednoduchosti kel, je listová, dvojročná zelenina patriaca do čeľade kapustovitých a rodiny Brassica, kam patrí aj kapusta, brokolica, karfiol i kaleráb, pestovaná predovšetkým pre jedlé listy.
Kel je nenáročný na pestovanie a je mrazuvzdorný, takže ho môžete sadiť pomerne skoro na jar, pokiaľ mladé rastlinky ochránite pred prudkým studeným vetrom. Rovnako ako kapusta, jeho listy sú veľmi húževnaté a počas rastu znesie extrémne teploty - horúce aj studené. Jedným z ďalších dôvodov, prečo je kel taký populárny, je to, že má nízky obsah sacharidov a kalórií. Ďalším skvelým dôvodom, prečo by ste ho mali začleniť do svojho jedálnička, je to, že je mimoriadne bohatý na živiny. Kel môžete použiť buď ako šalátovú zeleninu, na zber minilístkov z mladých rastlín, alebo ako zeleninu na varenie.
Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov.
Kel je jedným z najrozšírenejších a najlacnejších druhov zeleniny, a predsa je čímsi mimoriadny: nezvyčajne vysokým obsahom nutričných látok.
Druhy kelu
- Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy. Skoré odrody hlávkového kelu, ako napríklad ‘Prědzvěst‘, majú rady ľahšiu a výhrevnú pôdu. Neskoré odrody ako ‘Vertus 2‘ alebo ‘Blistra F1‘ znesú aj ťažšie pôdy, pokiaľ sú dobre zásobené živinami. Skorý kel sa odporúča pestovať z priesad - osivo sa seje už vo februári a v apríli sa vysádza. Neskoré odrody možno siať priamo na hriadku počas apríla a mája.
- Ružičkový kel (Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C. Tento kel je známy tým, že ružičky možno zberať od jesene až do jari. Vysieva sa v apríli, priesady sa presádzajú v lete. Rastlinám vyhovuje výživná pôda a pravidelná zálievka, hlavne koncom sezóny. V chladnejších oblastiach sa mu darí veľmi dobre. Na prezimovanie však vyberajte neskoré a nízke odrody. Ružičkový kel potrebuje dostatok vlahy. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite. Semená do záhona vysievame v apríli. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona. Čo je pri pestovaní ružičkového kelu dôležité - zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta.
- Kučeravý kel (Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica).
- Okrasný kel je zaujímavosťou a hitom posledných rokov. Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Pestovanie okrasného kelu je v podstate podobné ako pestovanie toho hlávkového. V záhrade má čisto estetickú funkciu. Najlepšie bude vynikať v jesenných výsadbách, vysadiť ich možno aj do kvetináčov. Vzhľadom na to, že očakávame vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádzame okrasný kel neskôr ako jedlé varianty.
Pestovanie kelu
Pestovanie kelu od siatia až po zber
Semená kelu sú široko dostupné v záhradných centrách a od online dodávateľov semien. Kel miluje chladné počasie, takže je najlepšie ho siať vonku od marca do júna do pripravenej pôdy. Jarné sejby poskytnú úrodu listov už od jesene, zatiaľ čo skoré letné sejby poskytujú zimnú a jarnú úrodu. Sadenice predpestované v interiéri môžete vysádzať skoro na jar (4-5 týždňov pred posledným dátumom bez mrazu pre danú pestovateľskú oblasť), akonáhle je pôda spracovateľná, alebo potom až koncom leta. Usadené rastliny dokážu prežiť letné horúčavy, aj keď to pre ne nie je optimálny čas na pestovanie, pokiaľ im doprajete veľa vody (počas najteplejších mesiacov budú potrebovať zalievať denne).
Pustite sa tento rok do pestovania tejto zdravej zeleniny aj vy. Pestovanie kelu nie je nič zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku.
Výsev a výsadba
Semená kelu vysievajte v polovici jari do modulárnych podnosov naplnených viacúčelovým kompostom. Kompost dobre zalejte vodou a do každého modulu vytvorte 1 cm hlboký otvor. Do každého zasejte dve semená a potom zasypte kompostom. Ak obe vyklíčia, odstráňte slabšiu sadeničku. Kel môžete pestovať aj na vyvýšených záhradných záhonoch, ale dbajte na to, aby ste koreňom poskytli dostatok priestoru na zakorenenie. Ak nemáte vyvýšené záhony, môžete kel pestovať vo veľkých kvetináčoch alebo nádobách. Mali by byť aspoň 30 cm hlboké a 30 cm široké a mať na dne aspoň jeden dobrý drenážny otvor.
Mladé sadenice by ste mali presadiť na ich konečné miesto na začiatku leta, alebo by ste ich mali preriediť ďalej na 45 cm od seba, presadením do nových riadkov. Sadenice predpestované v interiéri môžete vysádzať skoro na jar (4-5 týždňov pred posledným dátumom bez mrazu pre danú pestovateľskú oblasť), akonáhle je pôda spracovateľná, alebo potom až koncom leta.
Kel najlepšie rastie na plnom slnku, ale znesie aj polotieň. Rastliny, ktoré dostávajú menej ako 6 hodín slnka denne, nebudú také zavalité alebo listnaté ako tie, ktoré dostávajú dostatok slnka, ale stále budú jedlé! Kel uprednostňuje dobre odvodnenú, bohatú, pevnú pôdu, ale porastie vo väčšine pôdnych typov a podmienok. pH pôdy by malo byť 6,5 až 6,8, aby sa predišlo nádorovke. Pôdu dôkladne odburiňte a nakopte do nej veľa dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu. Pomocou tyče alebo lopatky si urobte plytkú cestičku s hĺbkou 1 cm a ak je suchá, zalejte ju pozdĺž základne. Semená zasejte na tenko pozdĺž cestičky. Ak vysievate viac ako jeden riadok, rozmiestnite ich vo vzdialenosti 15 cm od seba. Po zasiatí semená dobre zavlažujte. Pôda musí zostať vlhká, aby sa zabezpečilo klíčenie. Keď sadenice vyklíčia, najprv ich prerieďte na vzdialenosť 7,5 cm od seba - odstráňte tie slabšie a ponechajte tie najsilnejšie. Sadeničky môžeme použiť ako baby listy do šalátov.
Starostlivosť o rastliny
Usadené rastliny dokážu prežiť letné horúčavy, aj keď to pre ne nie je optimálny čas na pestovanie, pokiaľ im doprajete veľa vody (počas najteplejších mesiacov budú potrebovať zalievať denne). V teplejších mesiacoch budete musieť dávať na kel pozor (väčšinou kvôli škodcom) a možno budete musieť okolo nich vysadiť nejaké väčšie rastliny, aby ste im dopriali trochu tieňa. Akonáhle začne byť chladnejšie, malý dotyk mrazu dodá listom kelu sladšiu chuť. Inými slovami, netrhajte rastliny len preto, že sa blíži zima. Termín zrelosti by mal byť približne 2-3 týždne po prvom jesennom mraze.
Mladé sadenice by ste mali presadiť na ich konečné miesto na začiatku leta, alebo by ste ich mali preriediť ďalej na 45 cm od seba, presadením do nových riadkov. Semená kelu vysievajte v polovici jari do modulárnych podnosov naplnených viacúčelovým kompostom. Kompost dobre zalejte vodou a do každého modulu vytvorte 1 cm hlboký otvor. Do každého zasejte dve semená a potom zasypte kompostom. Ak obe vyklíčia, odstráňte slabšiu sadeničku. Kel môžete pestovať aj na vyvýšených záhradných záhonoch, ale dbajte na to, aby ste koreňom poskytli dostatok priestoru na zakorenenie. Ak nemáte vyvýšené záhony, môžete kel pestovať vo veľkých kvetináčoch alebo nádobách. Mali by byť aspoň 30 cm hlboké a 30 cm široké a mať na dne aspoň jeden dobrý drenážny otvor.
Počas rastu sťahovaním mladé rastliny kelu dobre zalejte. výsadbu podľa popisu vyššie. pôde, aby odolal zimným víchricám. aby sa korene dobre usadili. Kel pravidelne zalievajte, kým silne nevyrastie. Potom by mal potrebovať zalievanie iba počas suchého počasia. Týždenne sú potrebné asi 2,5-5 cm vody. Pôdu sa snažte udržiavať rovnomerne vlhkú, pretože kolísanie vlhkosti spôsobí, že listy stvrdnú a stratia chuť. Snažte sa vyhnúť vrchnému zalievaniu a kel zalejte vždy na úrovni pôdu. Plastová mulčovacia fólia pomáha šetriť vodu, znižuje rast buriny a umožňuje skoršiu výsadbu a zrelosť, najmä pri priesadách. Aplikujte organický mulč, keď teplota stúpne nad 27 °C.
Aplikujte ½ šálky na 3 m radu dusíkatého hnojiva 4 týždne po presadení alebo preriedení, aby ste podporili rýchly rast rastlín. Vysoké odrody by ste mali podoprieť pevnou bambusovou palicou, najmä na exponovaných miestach.
Škodcovia a choroby
Mlynárik repkový - samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody. Kvetárka kapustová - kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú. Slimáky a slizniaky - si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.
Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris) - je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica. Alternáriová škvrnitosť listov (Alternaria brassicicola) - bežná listová choroba plodín rodu Brassica. Huba spôsobuje na listoch najprv malé nekrotické škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae pv. maculicola) - bakteriálny patogén, ktorý spôsobuje vodou nasiaknuté lézie na listoch. Lézie zhnednú a vpadnú, stred lézií zasychá a láme sa, čo vedie k dierkam.
Zber a skladovanie
Trvá približne 50 až 55 dní od výsadby, kým môžete začať zbierať listy kelu. Kel sa zbiera od najstarších vonkajších listov, ktoré sú najbližšie k spodnej časti rastliny, keďže kel rastie zo stredu von. Tým, že najprv zozbierate tieto staršie listy, doprajete rastline, aby zamerala svoju energiu na produkciu množstva nových listov. Postupom času začnú rastliny vyzerať ako mini stromčeky s dlhými holými centrálnymi stonkami. Zlatým pravidlom zberu je nikdy nebrať viac ako tretinu rastliny naraz. Odoberaním príliš veľkého množstva v priebehu jedného týždňa by ste riskovalo zničenie ďalšej produkcie listov. Na vrchole každej rastliny ponechajte aspoň 4 nedotknuté listy.
V podnebí, kde sú časté tuhé mrazy, kel prežije zimu, ak mu doprajete dodatočnú ochranou proti chladu hrubým mulčom, krytmi riadkov alebo plastovými tunelmi. Prezimované rastliny nakoniec na jar zoschnú (vytvoria žlté kvety), čo signalizuje, že je čas ich odstrániť a uvoľniť miesto pre iné plodiny. Listy dôkladne umyte a uložte do plastového vrecka a takto ho môžete skladovať 2-3 týždne pri 0 °C a 95% relatívnej vlhkosti. Stonky môžete zjesť alebo ich vyhodiť - je to na vás.
tags: #kel #karfiol #pestovanie
