Slovník nárečia z Dobšinej: Preklad vybraných slov do maďarčiny

Začiatkom marca 2009 som sa dostal ku vzácnej písomnosti: „Wörterbuch der Mundart von Dobschau“ od Júliusa Luxa, t. j. Slovník nárečia z Dobšinej, ktorý je koncipovaný v abecednom poradí a to najprv v spisovnej nemčine a následne preložený do tupschrisch (bulinerčiny) s vysvetlením, kde sa uvedené slová používali.

Mojou snahou v tomto príspevku bude vybrať niektoré zaujímavé slová z tohto slovníka, ktoré v minulosti boli používané v Dobšinej, prípadne ešte aj v súčasnosti sú. Pôjde hlavne o slová, ktoré prešli z tupschrisch do slovenčiny, alebo presnejšie do nárečia v slovenskom jazyku v Dobšinej, a naopak niektoré slová, ktoré prešli z dobšinského nárečia do tupschrisch (bulinerčiny), ďalej bude uvádzané iba tupschrisch. Pokúsim sa hlavne o preklad týchto slov.

Nakoľko je slovník koncipovaný tak, že je v abecednom poradí v nemčine a potom preklad v tupschrisch, z uvedeného dôvodu budem v preklade uvádzať najprv nemecké slovíčko, za týmto tupschrisch, nasledovať bude dobšinské nárečové slovíčko, ktoré sa pokúsim adekvátne preložiť do slovenčiny a prípadne dopísať pri akej príležitosti sa to ktoré slovíčko používalo. V mnohých prípadoch bude chýbať nemecké slovo, pretože v nemčine neexistuje na to adekvátny výraz, rsp., slovíčko v tupschrisch hlavne prevzaté z dobšinského nárečia, by potrebovalo v nemčine viacero zložených slov a bolo by v inom abecednom poradí. Z tohto dôvodu na niektorých miestach bude nemecké slovo chýbať.

Július Lux pochádza z nemecky hovoriacej rodiny z Dobšinej. Narodil sa 20. apríla 1884 v Henckovciach, kde sa krátko predtým presťahoval za prácou jeho otec, banícky predák, aj s rodinou. Ostatné príbuzenstvo zostalo v Dobšinej, a tak Július aj so svojimi dvomi bratmi študovali meštiansku školu v Dobšinej. Potom vyštudovali učiteľský ústav v Lučenci a usadili sa v Maďarsku, kde boli učiteľmi nemčiny. Július sa oženil s Irenou Gömöryovou, ktorá bola taktiež Dobšinčanka. Zomrel v Budapešti, 4. novembra 1957.

(podrobný životopis Júliusa Luxa uverejnil PhDr. Juraj Valiska v Obzore Gemera a Malohontu č.1989/3, str. Dielo Júliusa Luxa je rozsiahle a predstavuje viac ako 150 titulov (knihy, vedecké štúdie, odborné state i novinové články). Július Lux sa sám považoval predovšetkým za jazykovedca a pedagóga, no venoval sa aj historiografii a národpisu Gemera. Najviac sa venoval Dobšinej a jej nemeckému nárečiu.

• Dobschau. Eine deutsche Sprachinsel im Karpatenraum, München, 1959, Südostdeutsche Kulturwerk, VIII, 166 strán, 12 obrázkov.
• Wörterbuch der Mundart von Dobschau (Zips), Marburg, 1961, 206 strán, 2 mapky. (Deutsche Dialektographie 52.).
• Dobsina településviszonyai, In: Föld és Ember, ročník. 1921, str.129-137..
• Dobsina településének és birtoklásának története, In: Turul, roč. 1934.
• Dobsina város népességi statisztikája, In: Magyar Statisztikai Szemle, roč. 1935, čís. 12. str.
• Siedlungsgeschichte und Rechtsverhaltnisse der Stadt Dobschau-Dobsina, In: Ungarisches Jahrbücher, roč.1935, str.
• Westdeutsch-ostmitteldeutsch-bairische Volkstumsmischung in Dobscha-Dobsina, In: Zeitschrift für Mundartforschung (Teuthonista), roč.
• Das Zunstleben in Dobscha, In: Südostdeutsches Archiv, München, 1958, str.

Príklady slov z dobšinského nárečia

Abschöpfen - opšepm - odpšepuj mi - odober mi (napríklad odpšepuj mi - odober mi mastné z polievky, alebo penu z piva.

Alt - olt - olter - starý (V tupschrisch sa ale slovíčko olt používalo aj ako otázka koľko máš rokov.

XXXXXXXX - basta - basta - koniec dosť (Prevzaté pravdepodobne z taliančiny. V nemčine je tomu adekvátne slovo Schlus s trojkovým s na konci.

XXXXXXXX - bleplink - bleplink - srdce, alebo kladivko zvona (Používalo sa však v tom zmysle, že je tupý, hlúpy, zmyslov zbavený, alebo tvrdý ako to kladivko zvona, prípadne aj vtedy, keď bol niekto opitý a motal sa zo strany na stranu ako srdce zvona. Je to viac významové slovo, pretože sa používalo napríklad aj v slovnom spojení :" visí ti tam bleplink a kýve sa " napríklad na odeve nejaká retiazka a podobne.

XXXXXX - bridoš - bridoš - špinavec (Používalo sa vo význame ako nečistý človek, čo sa týka samotnej čistoty, alebo napríklad aj zlého charakteru človeka. Hanlivá nadávka.

Buckel - pukl - pukel - chrbát (V Dobšinej však používaný výraz pukel znamenalo aj to, že napríklad niečo vyčnieva. Napríklad veď ten múr má pukel, t.j.

XXXXXXXX - Burdel - burdel - cigánska chatrč (Používalo sa v Dobšinej na miesto, kde bývali cigáni.

Buschlein - pešl - pišel - lesík (Z uvedeného slova sa zrodil názov dobšinského kopca PIŠEL. Pôvodne sa nazývali dva lesíky nad Dobšinou " Faraspešl - Farársky lesík a Kriezls pešl, t.j. okrúhly lesík.

Dachs - doks - borsug - jazvec (Aj keď v Luxovom slovníku je tupschrisch jazvec uvádzaný ako doks, pamätám že starí bulineri používali slovo borsug.

XXXXXX - dusaen - dusit - škrtiť , hrdúsiť.

XXXXX - fafringä - fafringa - pastierska palica (V Dobšinej sa používalo najmä v spojení ako že roztlčiem ťa na fafringy, t.j. úplne dotlčiem na drobno - mysliac tou palicou.

XXXXX - faga - faga - niečo ako hustá polievka (V Dobšinej sa to ale používalo najmä vo význame skôr ako hanlivý výraz na určité jedlo, že nebolo správnej hustoty, ani chuti, proste len taká faga.

XXXXX - fégulaen - fégulajn - zemiaková kaša zmiešaná s múkou - jedlo. (V tupschrisch je to doslovný preklad v tom zmysle že : " šťastie sa ti otvorí " . V súčasnosti ešte pomerne častý pozdrav dobšinčanov, najmä baníkov.

XXXXX - grabaen - grabat - (Je to doslovne niečo v tom hanlivom slova - zmysle ako bezočivo strkať prsty do nejakého jedla, alebo vecí a z toho si brať.

Grund - grond - grunt - pozemok (V tupschrisch sa používalo aj ako menšie údolie - grendel - po dobšinsky grindel . Také údolie bolo napríklad Titesgrund - údolie do Lányiho Huty, alebo v súčasnosti Grindel - t.j.

XXXXX - Hokadimoka - hokadimoka - pevne pomotané, presplietané, dáva sa príklad v Luxovom slovníku - ako páriace sa žaby.

XXXXX - Kopanitschen - kopanica - kopanica - (V Dobšinej od uvedeného názvu je odvodené aj pomenovanie vŕšku nad ev.

XXXXX - Lapae - lapaj - lapaj (V Luxovom prekladovom slovníku ja to uvedené ako chytač, ale mám za to že v Dobšinej je to skôr myslené ako vychytený zlodej, alebo nezbedník, berúci rôzne veci.

Leisten - laestn - lajstnut .

Morden - moarn - mordovat, zamordovat - vraždiť , zavraždiť. (V Dobšinej sa však používalo slovné spojenie - mordovat se - čo značilo trápiť sa s niečím rsp. namáhať sa s niečím.

Reiben - raebn - rajbat - drhnúť napríklad dlážku.

XXXXX - rinják - rinava , rinave - očná choroba, rsp.

XXXXX - Silberzech - Streberna - V súčasnosti nazývané ako Strieborná. Je to vrch v dobšinskom okolí. Pôvodne Silberzech bolo označenie bane na striebro, práve za Friedwaldom v Dobšinej.

XXXXX - Tintälen - cintále - Názov malého zvončeka na ev. kostole v Dobšinej. V davných dobách zvonil a zvolával ráno žiakov do školy.

XXXXX - Tšurn , gatšurt - čurka - poprcháva. Inakšie v Dobšinej slovo čurka malo aj význam v tom zmysle , že do prameňa vody bola vložená rúrka nazývaná čurka.

XXXXX - Ušdi ! - už ic !

V slovenskom jazyku nájdeme veľký počet slov, ktoré sme prevzali z iných jazykov. Príkladom sú anglicizmy, germanizmy aj bohemizmy, na ktoré sa zameriame dnes. Bohemizmy alebo čechizmy sú české slová (alebo slová prevzaté z češtiny), ktoré bežne používame, hoci nepatria medzi spisovné slovenské slová.

Podobne ako bohemizmy, slová českého pôvodu sú prevzaté z českého jazyka. Rozdiel je však v tom, že slová cudzieho pôvodu sú spisovné. Slovenčina obsahuje mnohé spisovné slová českého pôvodu, napríklad robot, knieža, koleda, tisíc, spôsob a ďalšie. Niektoré z nich používame v pôvodnej českej podobe (robot), iné sme prispôsobili slovenskému pravopisu a výslovnosti (spôsob - způsob).

Dlhé roky spoločnej histórie s Čechmi sa odzrkadlili aj na našom jazyku. Na našom území sa čeština používala od 14. do 18. storočia, čo ovplyvnilo rozvoj slovenskej slovnej zásoby. V 19. a najmä v 20.

Okrem konkrétnych bohemizmov, ktoré u nás fungujú ako nespisovné slová, sa nesprávnosti týkajú aj prípon a predpôn. Slúchatko, špáratko, vodítko ani lehátko v slovenčine nenájdeme. Prípona -tko je zjednodušene považovaná za nespisovnú, no pri niektorých slovách ju nájdeme aj v našom jazyku. Ide o slová, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dievča a ide predovšetkým o zdrobneniny, napríklad dievčatko, dieťatko, bábätko, zvieratko.

V slovenčine sa nepoužívajú prípony -čí (průvodčí - sprievodca), -as (kliďas - pokojný človek) alebo -ek (náměstek - námestník). Miesto českého -ík, -ník býva v slovenčine použitá prípona -ár (kominík - kominár), -ista (varhaník -organista) alebo -ok (rohlík - rožok).

Doporučiť, doporučovať, prehlasovať a doprevádzať tiež možno iba za našou západnou hranicou - na Slovensku sa odporúča, vyhlasuje a sprevádza. Prehlásenie je spisovné jedine vo význame „odhlásiť odniekiaľ a prihlásiť inam“. Tieto české predpony sa zvyknú používať skutočne často, nie sú ale gramaticky správne.

Niektoré slová sú v češtine a slovenčine rovnaké, no majú odlišný význam. Hoci ide o veľmi podobné jazyky, medzi slovenčinou a češtinou existujú dôležité rozdiely. Zamerajme sa na tie, ktoré pri práci s jazykom vyvolávajú najväčšiu neistotu.

České slová mužského rodu ako vzorek, šálek, snímek, požadavek majú v slovenskom jazyku ženský rod vzorka, šálka, snímka, požiadavka. Naopak české feminína typu řada, šála, varianta, hřídel, závrať sú na Slovensku maskulína rad, šál, variant, hriadeľ, závrat. Vplyv češtiny na slovenčinu spôsobil aj časté nesprávne skloňovanie týchto slov, napríklad: Rada v obchode bola dlhá. Snímok som si nechal vyvolať.

Zradné sú aj niektoré slovesné predložkové a bezpredložkové väzby. Výrazy v češtine ako vzít v úvahu, vstoupit v platnost, záviset na něčem po slovensky píšeme vziať do úvahy, vstúpiť do platnosti, závisieť od niečoho. Pozor si dajte aj na používanie predložiek. Česky: voda k pití, za pět minut, lék pro uvolnění.

Rozdiely sú aj v skloňovaní niektorých názvov miest. Zaujímavým príkladom je aj francúzske hlavné mesto Paríž.

Český jazyk ovplyvnil slovenčinu výraznejšie, preberanie slov ale nebolo jednostranné. V češtine dnes nájdeme viaceré bežne používané slová prevzaté zo slovenčiny.

Bohemizmy sa so slovenčinou zrástli tak prirodzene, že ich často ani nevnímame ako cudzie prvky. Hoci im prakticky každý Slovák bez problémov rozumie, ich používanie nie je vhodné v oficiálnej komunikácii, najmä v odborných textoch.

Pre lepšie pochopenie uvádzame tabuľku s príkladmi slov z Dobšinej:

Vplyv jazykov na seba je bežný a neustály proces, ktorý obohacuje slovnú zásobu a kultúru. Je dôležité si uvedomovať tieto vplyvy a ich historické pozadie.

tags: #kel #preklad #do #maďarčiny

Populárne príspevky:

• Veľkonočný veniec: Inšpirácie a návody
• Delikátny steak z tuniaka
• Rýchly slivkový koláč
• Diagnostika problémov s rúrami Bosch
• Rýchly recept na Parížsku Tortu