Potravinová kríza v Severnej Kórei sa prehlbuje

V Severnej Kórei sa po troch rokoch uzavretia krajiny z dôvodu covidu prehĺbila už aj tak kritická potravinová kríza. S príchodom covidu začali v Pchjongjangu chýbať základné suroviny. Je tam veľká potravinová kríza, ale tá už trvá od roku 2020. Zhoršila sa po uzavretí hraníc počas covidu niekedy na konci roku 2020. A teraz to z rétoriky médií vyzerá, že situácia začína byť kritická.

Ako je možné, že zatvorenie hraníc pre covid tak výrazne ovplyvnilo situáciu v Severnej Kórei, kde sú hranice uzavreté dlhodobo? V Severnej Kórei síce sú hranice uzavreté tak, ako si to predstavujeme - teda, že sa nesmie cestovať. Ale hranica s Čínou je veľmi dobre priepustná. Takže čierny obchod s tovarom fungoval veľmi dobre. No prišiel covid a zrazu zakázali dovoz tovaru, aj vlakom. A severokórejský čierny trh sa spoliehal na Čínu, bol na ňu fixovaný. A keď to, na čo sa spoliehaš, nemáš, veľmi rýchlo sa to prejaví. A prejavilo sa to celkom rýchlo aj v Pchjongjangu. To je mesto, kde vždy bolo všetko. S príchodom covidu zrazu, vo veľmi krátkom čase, v Pchjongjangu začali chýbať základné suroviny. Cukor, múka, chýbala napríklad zubná pasta alebo káva, kilogram banánov sa dal zohnať v prepočte za tisíc českých korún (42,66 eura). Odrazu tam nebolo nič. A preto uzavreli väčšinu ambasád vrátane českej, pretože už nemohli zaistiť zamestnancom základné suroviny. A to nehovorím o tom, že by si tam človek chcel kúpiť napríklad crème brulée alebo niečo také. Tie už v Pchjongjangu neboli veľmi skoro.

Režim to už priznal v roku 2021. Kim Čong-un na pléne vystúpil s tým, že sa to musí zmeniť, že si problémy uvedomuje. Zároveň použil aj celkom drsný slovník. Povedal, že poľnohospodári sú leniví, že sú to špiny čierneho trhu. Poľnohospodári si totiž začali nechávať väčšiu časť úrody pre seba, aby s ňou mohli kšeftovať, aby nejako prežili. Toto veľmi kritizoval a hovoril, že z nich musia byť noví Severokórejčania, aby neboli lenivci. To sa zatiaľ nedeje, situácia je podľa mňa ešte horšia, ako bývala. Tie úvodníky sú dôležité, pretože sa čítajú v škole, vždy na začiatku výučby. Od covidu celkom často. Je tam už taká situácia, a to týka aj strednej a vyššej triedy, že to musia nejako pripustiť. A teraz to už pripúšťajú a hľadajú vinníkov.

Teraz to zaobalili tak, že treba modernizovať poľnohospodárstvo, lebo je zastarané. Severokórejčania majú navyše smolu, že sú tam často záplavy alebo veľké suchá. Keď Kim Čong-un nastúpil v roku 2012 do funkcie, snažil sa to zachrániť. Už v tom čase bolo poľnohospodárstvo v troskách. Predtým to bolo tak, že keď niekam prišiel Kim Čong-il, ukázal na ryžové pole a povedal, že tam bude kukurica, tak sa tam musela vysadiť kukurica. Alebo sa úroda zberala, keď mal veľký vodca výročie. A keď máš výročie v apríli, tak sú zemiaky fakt malé. Nie som poľnohospodár, ale úroda v tomto čase nie je dobrá. Od toho ustúpil už v roku 2012, veľmi skoro sa to snažil naštartovať. A naozaj to naštartoval, situácia bola lepšia. Teraz, keď sú uzatvorené hranice v kombinácii s dôsledkami sankcií, sa však problém vrátil. A ukázal sa aj v Pchjongjangu.

Kim Čong-un žije; to sa od minulej jari už mnohokrát preukázalo. Médiá pred pár dňami pripomenuli, že podľa vlaňajšieho odhadu juhokórejských tajných služieb vážil Kim pri svojich 170 centimetroch vyše 140 kilogramov. Dáva preto zmysel, že diktátor chudne pre svoj zdravotný stav - či už zámerne, alebo nie. Podľa tejto špekulácie možno Kim Čong-un schudol aj preto, aby vylepšil svoj obraz v očiach Severokórejčanov.

Nedostatok jedla je v mnohých oblastiach Severnej Kórey smutnou konštantou, ale teraz všetko svedčí o tom, že je ešte horšie. Na začiatku apríla vyhlásil, že krajina čelí „doteraz najhoršej situácii“ a „početným bezprecedentným výzvam“. Nemožno presne vyčísliť, koľko ľudí pri vtedajšom strádaní zahynulo - odhady hovoria až o troch miliónoch. Isté je, že tragédia tých rokov bola nesmierna. „To, že Kim Čong-un hovorí o ťažkostiach a utrpení, nie je nezvyklé, ale tentoraz použil veľmi neúprosný jazyk. A teraz, po dvoch mesiacoch, sa varovanie ozvalo znova. To nie je žiadna novinka; tajfúny a záplavy, ale aj sucho decimovali úrodu už v minulosti. Ale covid? S tým nepočítal nikto. A tvrdá izolácia, do ktorej režim krajinu cez pandémiu uvrhol, nesie svoje nebezpečné ovocie.

Pohraničné kontroly na hraniciach s Čínou, odkiaľ do KĽDR roky prúdil žiadaný kontraband (vrátane vecí základnej potreby), boli sprísnené už po Kim Čong-unovom nástupe. Zo Severnej Kórey navyše musela odísť veľká väčšina zahraničných diplomatov. A čo je pre bežných obyvateľov Severnej Kórey možno ešte zlovestnejšie: KĽDR museli opustiť aj zahraniční humanitárni pracovníci.

Ceny tovaru v Pchjongjangu vystrelili nahor. Fľaštička šampónu sa teraz v tamojších obchodoch predáva aj za 170 eur za kus, kilo banánov vyjde na 40 eur. Severokórejský won stratil na hodnote už dávno, mnohí Severokórejčania nakupujú práve za zahraničné meny, zvyčajne čínsky jüan alebo americký dolár. Samozrejme, nedostatok šampónu alebo banánov nie je práve niečo, čo by človeka ohrozovalo na živote.

Zdroj Daily NK tvrdí, že mnohí bežní obyvatelia Pchjongjangu nedostali štátne prídely už od Dňa slnka - najvýznamnejšieho štátneho sviatku v KĽDR. Ten sa oslavuje 15. „Vládne prídely chýbajú a ceny na trhoch rastú. Dodáva, že podľa jeho správ „čoraz viac chudobných ľudí prežíva tak, že si domov nosia odpadky z jedla a varia si jedlé zvyšky“. A cituje jeden svoj zdroj, ktorý tvrdí, že „od apríla vyrážajú zástupy starých ľudí a detí na Tesong (zalesnený kopec v Pchjongjangu - pozn. Pchjongjang je pritom výkladnou skriňou severokórejského režimu. Tamojšia elita režimu, stranícke kádre a zamestnanci inštitúcií, ako je tajná polícia, vraj prídely od štátu stále dostávajú. Inde v Severnej Kórei, najmä na vidieku, panuje ešte väčší nedostatok - na oficiálnom i čiernom trhu. V provincii Južný Pchjongan zdražel kilogram múky oproti vlaňajšiemu októbru trojnásobne.

Severná Kórea sa v zúfalej snahe osláviť narodeniny vodcu Kim Čong-una obracia na vyhladovaných obyvateľov. Hoci miestni ľudia pomaly nemajú čo do úst položiť, z ich peňaženiek ubúdajú peniaze, ktoré sa míňajú na prípravu narodeninových sladkostí. Tie už desaťročia rozdávajú deťom zvyčajne počas januára, keď severokórejský líder slávi narodeniny. Severná Kórea v súčasnosti trpí hladomorom, aký nezažili zrejme od 90. rokov. Priznal to aj samotný Kim Čong-un, pričom celoštátny narodeninový projekt krízu s nedostatkom potravín iba prehlbuje. Míňajú sa predovšetkým zásoby múky a cukru, ktoré navyše aj extrémne zdraželi, aby pokryli náklady na výrobu sladkostí pre deti. Za jeden deň zdražel kilogram múky z 12-tisíc KPW (severokórejský won) na 30-tisíc, prezradil zdroj pre RFA. RFA udáva zmenu zo zhruba 2,40 amerického dolára na 6 dolárov. „Všetko je to preto, že vláda nariadila každej provincii, aby vyrobila a rozdala sladkosti ako dary deťom od Kim Čong-una na jeho narodeniny 8. januára,“ vysvetlil zdroj. Táto tradícia sa v krajine dodržiava už desaťročia, začal s ňou starý otec súčasného vodcu Kim Il-song.

Súčasná potravinová kríza v Severnej Kórei je aj následkom zatvorenia hraníc s Čínou. Továrne musia vyrobiť všetky sladkosti do 20. decembra. Správy z Pchjongjangu hovoria o desaťnásobne drahšom tovare, vyschnutých prídeloch a varení odpadkov.

Ceny potravín v Severnej Kórei

tags: #kilo #muky #severná #korea

Populárne príspevky:

• Recepty na bezlepkové pečenie
• Kvalitné sushi za nízke ceny v Prahe
• Postup výmeny žiarovky v pizza peci
• Recepty na Koláče
• Recept na slovenský guláš