Kyslé potraviny ako paradajky a ich vplyv na zdravie

Hľadáte pôvod svojich ťažkostí, choroby, neduhov a neviete prísť na to, kde to začalo? Prečo vás niečo bolí? Prečo sa vám točí hlava? Prečo máte závrate? Prečo sa vám ráno ťažko vstáva? Prečo máte problém večer zaspať? Prečo máte pálenie záhy? Atď atď, prečo, prečo, prečo????

Možno ste už počuli o alkalickej diéte a o nebezpečnom prekyslení organizmu. Obe zdôrazňujú nebezpečenstvo vysokého pH tela, ktoré vedie k rôznym chorobám. Je možné, že je spôsobené nadbytkom kyslých potravín v strave?

Pozrime sa na to, ako kyslé potraviny, ako sú paradajky, ovplyvňujú naše zdravie a čo by sme mali vedieť o acidobázickej rovnováhe.

Prekyslenie organizmu a jeho vplyv na zdravie

Prekyslenie organizmu spôsobuje problémy vo vykonávaní základných životných funkcií, môže byť preto príčinou mnohých porúch. Pre bezproblémové fungovanie organizmu by sa mala hodnota pH ľudského tela pohybovať niekde medzi 7,35-7,45. Hladina pH 7 je neutrálna (ani kyslá, ani zásaditá), takže ľudská krv s ideálnym priemerom hodnoty pH okolo 7,4 je mierne zásaditá.

Ľudský organizmus má k zachovaniu rovnováhy medzi kyselinami a zásadami k dispozícii niekoľko mechanizmov, schopnosti nášho tela zachovať si túto rovnováhu sú však obmedzené. Napríklad pri konzumácii príliš veľkého množstva kyselinotvorných potravín (strava bohatá na bielkoviny) môže dôjsť ku prekysleniu organizmu.

Čo spôsobuje prekyslenie organizmu?

Zástancovia hypotézy o kyslom popole (acid-ash hypothesis) veria, že kyslé potraviny a nápoje drasticky vplývajú na ľudské telo. Veria, že keď sú tieto potraviny spracované metabolickými procesmi, zanechávajú za sebou v tele akýsi popol, ktorý po reakcii s telesnými tekutinami znižuje pH ľudského tela.

Podľa tejto hypotézy potom telo trpí nedostatkom minerálov a to vedie k oslabeniu kostí, osteoporóze a iným chorobám. Preto zástancovia tejto hypotézy podporujú príjem zásaditých potravín.

Aj napriek tomu, že bolo preukázané, že zdravé obličky a dýchacia sústava sú v udržiavaní ľudského pH také efektívne, že strava na pH organizmu nemá takmer žiaden vplyv, telo sa môže prekysliť. Acidóza alebo prekyslenie organizmu je však spôsobená zdravotnými ťažkosťami, ako cukrovka, problémy s obličkami, hnačka, alkoholizmus, zlyhanie pečene, rakovina, problémy so srdcom a ďalšie. Strava s vysokým obsahom tuku k acidóze môže prispieť.

Prejavy prekyslenia organizmu

Prekyslenie organizmu sa prejavuje rýchlym a plytkým dýchaním, bolesťou hlavy, únavou, zníženou chuťou do jedla, rýchlejším búšením srdca a inými príznakmi. Tieto príznaky neznačia len prekyslenie organizmu, a preto, ak niektoré z nich zažívate, je vhodné navštíviť lekára.

Aké je pH ľudského organizmu?

Potraviny a nápoje majú svoje pH, ktorým sa určuje, či sú kyslé, neutrálne alebo zásadité. Ak je ich pH 7, sú neutrálne. Pod 7 sú kyslé a nad 7 sú zásadité. Škála pH je medzi 0 a 14.

Podobne je to aj s pH ľudského tela, ktoré by prirodzene malo byť v hodnotách 7,35 - 7,45.

Rôzne časti ľudského tela majú rôzne pH. Napríklad sliny majú pH 6,5 - 7,5, hrubé črevo sa môže pohybovať medzi 5 - 8 a žalúdok dokonca 1,5 - 6,5, pretože vrchná časť žalúdka je vo všeobecnosti viac zásaditá ako spodná.

Ľudské telo prirodzene udržiava svoju optimálnu hodnotu pH hlavne vďaka aktivite obličiek a dýchaniu.

Kyslé a zásadité potraviny

Slovný pojem kyselinotvornosť alebo zásadotvornosť sa nezhoduje automaticky s chuťou potraviny. Napríklad citrón chutí kyslo, pretože jeho kyslosť spôsobujú organické kyseliny, predovšetkým slabá kyselina citrónová, tá sa však metabolizuje v organizme a podporuje vylučovanie zásaditejšieho moču.

pH potravín nám udáva, či je potravina zásaditá alebo kyslá. Nehovorí nám to však nič o tom, čo sa s potravinou stane v organizme a ako sa zmení.

Naopak, bielkoviny nemajú kyslú chuť, ale metabolicky sa premenia na aminokyseliny. Ak ich je nadbytok a nie sú využité na tvorbu telových bielkovín, odčerpávajú zásadité prvky na svoju neutralizáciu.

Kyselinotvorná potravina podporuje vznik kyselín, zásadotvorná potravina podporuje vznik zásad.

Kyslé potraviny

Medzi kyslé potraviny a nápoje patria hlavne: mliečne výrobky, ryby a morské plody, červené mäso, spracované mäso, sýtené nápoje a nápoje s vysokým obsahom kyseliny fosforečnej (napríklad pivo), omáčky s vysokým obsahom sodíka ako sójová a barbecue omáčka, spracované potraviny, vyprážané jedlá.

Zásadité potraviny

Niektoré zásadité potraviny na zozname majú nižšie pH, teda sú skôr kyslé, ale po spracovaní telom metabolickými procesmi sa menia na zásadité.

Zásadité potraviny môžeme rozdeliť do kategórií ovocie, zelenina a byliny, koreniny a semienka a ostatné potraviny:

• Ovocie: ananás, avokádo, banán, broskyňa, citrón, červený melón, čučoriedky, datľa, grapefruit, hruška, jablko, jahoda, kivi, kokosový orech, limetka, malina, mandarínka, mango, marhuľa, melón kantalup, nektárinka, ostružina, papája, paradajka, pomaranč, ríbezľa, sušená figa, sušené hrozienko, uhorka žltá/melón cukrový, umeboshi slivka, višňa
• Zelenina a byliny: alfalfa/lucerna siata, amarant/láskavec, baklažán, biela reďkovka, brokolica, cesnak, chlorella, cibuľa, čakanka, čerstvá cuketa, dulse, fazuľa navy, hrach, jačmenná tráva/zelený jačmeň, japonský horčicový špenát/komatsuna, jarná cibuľka, kaleráb, kapusta, karfiol, kel, klíčky, kombu, kvaka, listy mangoldu, mrkva, nori, okra, paprika, paštrnák, pažítka, púpava, reďkvička, repa červená, repné listy, rukola, ružičkový kel, sladký zemiak, šalát, špenát, uhorka, zelená fazuľka, zázvor, zeler, žerucha
• Koreniny a semienka: kajenské korenie, karí, ľanové semienko, morská soľ, quinoa, sezam, škorica, tekvicové semienko
• Ostatné zásadité potraviny: avokádový olej, huba (takmer všetky), huba maitake, huba shiitake, káva 100 % arabica s prímesou lesklokorky, kokosový olej, lesklokorka, lieskový orech, ľanový olej, mandľa, proso, stévia, špaldová múka, tamari omáčka, tempeh, tofu, vaječný bielok, včelí peľ

Mýty o kyslých a zásaditých potravinách

Mýtus 1: Potraviny dramaticky ovplyvňujú pH ľudského tela

Ak ste zdravý a nejete vyslovene iba jeden typ jedla, napríklad vyprážané mäso a klobásy každý jeden deň, je nepravdepodobné, že jedlo ovplyvní vaše pH.

Ak si na pH otestujete moč, ten môže byť ovplyvnený, nie však vaše vnútorné pH, teda krv. PH moču sa môže meniť, pretože obličkový systém má za úlohu udržiavať rovnováhu pH v tele.

Mýtus 2: Alkalická strava pomáha bojovať proti rakovine, osteoporóze, cukrovke a iným chorobám. Pomáha aj pri nadváhe.

Ak vďaka zahrnutiu väčšieho počtu zásaditých potravín do stravy schudnete alebo sa vám polepší zdravotný stav, je to skôr len taký vedľajší efekt.

Mnoho zásaditých potravín je zdravých, ako veľa druhov ovocia a zeleniny, a alkalická diéta odporúča obmedziť alebo úplne vylúčiť mäso a mastné vyprážané jedlá.

Domnievať sa však, že vás čisto alkalická strava vylieči zo všetkých chorôb a že okamžite schudnete, nie je správne.

Práve naopak - dlhodobo jednotvárna strava, ktorá nezahŕňa aspoň nejaké potraviny s kyslým pH, môže spôsobiť iné zdravotné problémy. Vaše telo si ich pravdepodobne po čase začne v nejakej forme pýtať, a tak ani schudnutie na váhe nebude udržateľné.

Uistite sa, že do svojej stravy zahrniete „z každého rožku trošku“ a že sa nastavíte na zdravý životný štýl vrátane pravidelného pohybu a kontroly hladiny cukru v krvi.

Ak uvažujete nad diétou alebo zmenou v jedálničku a hlavne ak popritom trpíte zdravotnými ťažkosťami, je vhodné sa najprv poradiť s lekárom.

Mýtus 3: Naši predkovia sa takto stravovali

Kedysi ľudia jedli veľa ovocia a zeleniny, plodov, ktoré nazbierali, a nepoznali múku, sladkosti plné cukru a iné z kyslej skupiny potravín.

Lenže jedli aj veľa mäsa a je dôležité si uvedomiť, že strava našich predkov bola organická. Čo si ulovili a natrhali, to zjedli.

Ich žalúdky boli väčšie a prispôsobené tomu, čo mohli vtedy jesť.

Ak sa teda vo svojom jedálničku po vzore našich predkov zameriate napríklad len na ovocie a zeleninu, mala by byť organická, najlepšie miestna a vypestovaná spoľahlivým farmárom. To platí aj pri iných potravinách.

Mýtus 4: Príjem zásaditých potravín je veľmi jednoduchý

Nielenže čisto zásaditá strava môže škodiť ľudskému telu, ktoré potrebuje pre správnu funkciu kúsok z takmer všetkého, ale aj samotný nákup a príprava na takéto stravovanie vedia byť náročné.

Mali by ste sa uistiť, že pre čo najzdravšiu stravu si vyberiete potraviny z miestnych biozdrojov. Tie je často ťažké nájsť a bývajú aj drahšie.

Čisto alkalická strava prináša aj obmedzenia v podobe jedenia mimo domu. V reštauráciách je ťažké vybrať to správne jedlo, overiť zdroj, odkiaľ pochádza a nevyhnete sa ani rýchlemu občerstveniu na každom kroku.

Samozrejme sa tým ale nenechajte odradiť a, ako bolo spomenuté vyššie, do stravy určite zaraďte ovocie, zeleninu a iné zásadité potraviny, no nezabúdajte na rovnováhu.

Mýtus 5: Kyslé potraviny spôsobujú v tele zápal

Samotné kyslé potraviny nespôsobujú v tele zápal, ale môžu k nemu prispieť.

Ak napríklad trpíte artritídou, kyslé potraviny vám ju môžu zhoršiť. To platí aj pri gastroezofageálnom refluxe (medzi prejavy patrí najčastejšie pálenie záhy).

Paradajky a ich vplyv na zdravie

Paradajky sú jedným z najobľúbenejších druhov zeleniny na celom svete, no málokto si uvedomuje, aké bohatstvo fyziologických účinkov ukrýva ich červená farba. V posledných rokoch sa vedci stále viac zameriavajú na výskum týchto plodov, pretože ich vplyv na ľudské zdravie presahuje to, čo sme si doteraz mysleli.

Fyziologické účinky paradajok predstavujú komplexný systém biochemických procesov, ktoré ovplyvňujú naše telo na bunkovej úrovni. Táto téma si zaslúži pozornosť nielen z vedeckého hľadiska, ale aj z praktického pohľadu každodennej výživy. Základom fyziologických účinkov paradajok je ich jedinečné zloženie bioaktívnych látok.

Lykopén, najdôležitejší karotenoid prítomný v týchto plodoch, predstavuje silný antioxidant, ktorý chráni bunky pred oxidačným stresom. Vitamín C v paradajkách pôsobí synergicky s lykopénom a posilňuje imunitný systém. Jeden stredne veľký paradajka pokrýva približne 20% dennej potreby tohto vitamínu.

Flavonoidy ako quercetin a kaempferol vykazujú protizápalové vlastnosti. Tieto zlúčeniny modulujú aktivitu enzýmov zodpovedných za zápalové procesy a prispievajú k udržaniu zdravého stavu tkanív.

Vplyv na srdcovo-cievny systém

Srdcovo-cievny systém patrí medzi oblasti, kde sa fyziologické účinky paradajok prejavujú najvýraznejšie. Pravidelná konzumácia týchto plodov súvisí so znížením rizika srdcových chorôb a cievnych komplikácií. Lykopén znižuje oxidáciu LDL cholesterolu, čo je kľúčový faktor v prevencii aterosklerózy.

Štúdie ukazujú, že ľudia s vyššou hladinou lykopénu v krvi majú nižšie riziko infarktu myokardu. Protizápalové vlastnosti paradajok prispievajú k ochrane cievnych stien. Chronický zápal je považovaný za jeden z hlavných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení.

Protinádorové vlastnosti

Výskum protinádorových vlastností paradajok odhaľuje fascinujúce mechanizmy bunkovej ochrany. Lykopén vykazuje schopnosť modulovať bunkovú proliferáciu a podporovať apoptózu nádorových buniek. Najvýraznejšie sa protektívne účinky prejavujú pri rakovine prostaty. Muži, ktorí pravidelne konzumujú paradajkové produkty, vykazujú nižšie riziko vzniku tohto ochorenia.

Trávenie a metabolizmus

Trávenie a metabolizmus významne profitujú z pravidelnej konzumácie paradajok. Vysoký obsah vody a vlákniny podporuje správnu peristaltiku čriev a pomáha udržiavať zdravú črevnú mikroflóru. Prebiotické vlastnosti niektorých zložiek v paradajkách podporujú rast prospešných baktérií v čreve. Zdravá črevná mikroflóra je kľúčová nielen pre trávenie, ale aj pre imunitný systém a celkové zdravie.

Paradajky obsahujú prirodzené kyseliny, ktoré môžu podporiť produkciu žalúdočných štiav.

Zrak a nervový systém

Zrak a nervový systém predstavujú oblasti, kde sa fyziologické účinky paradajok prejavujú menej očividne, no o to významnejšie. Lutein a zeaxantín, ďalšie karotenóidy prítomné v paradajkách, sú nevyhnutné pre zdravie makuly.

Neurologické benefity súvisia s protizápalovými a antioxidačnými vlastnosťami. Oxidačný stres je jedným z faktorov neurodegeneratívnych ochorení. Výskumy naznačujú, že lykopén môže prekračovať hematoencefalickú bariéru a priamo chrániť mozgové tkanivo.

Vplyv na pokožku

Koža ako najväčší orgán ľudského tela je vystavená neustálemu oxidačnému stresu z vonkajšieho prostredia. Lykopén pôsobí ako prirodzený ochranný faktor proti UV žiareniu. Hoci nemôže nahradiť opaľovacie krémy, pravidelná konzumácia paradajok môže zvýšiť prirodzenú odolnosť kože voči slnečnému žiareniu.

Vitamín C je nevyhnutný pre syntézu kolagénu, základného proteínu zodpovedného za pevnosť a elasticitu kože. Protizápalové vlastnosti paradajok môžu pomôcť pri liečbe niektorých kožných ochorení.

Ako maximalizovať fyziologické účinky paradajok

Maximalizácia fyziologických účinkov paradajok závisí od správneho spôsobu ich prípravy a konzumácie. Kombinácia s tukami zlepšuje vstrebávanie tukovo rozpustných vitamínov. Olivový olej, avokádo alebo orechy sú ideálnymi partnermi pre paradajky v jedlách zameraných na maximálnu nutričnú hodnotu.

Konzumácia na prázdny žalúdok môže u citlivých jedincov vyvolať žalúdočné problémy.

Interakcie a kontraindikácie

Fyziologické účinky paradajok môžu v určitých prípadoch interagovať s medikáciou alebo vyvolať nežiaduce reakcie u predisponovaných jedincov. Ľudia užívajúci warfarín alebo iné antikoagulanciá by mali byť opatrní pri konzumácii veľkých množstiev paradajok kvôli obsahu vitamínu K.

Oxaláty prítomné v paradajkách môžu prispieť k tvorbe obličkových kameňov u predisponovaných jedincov. Alergie na paradajky sú relatívne zriedkavé, ale môžu sa vyskytnúť. Symptómy zahŕňajú kožné reakcie, problémy s trávením alebo respiračné ťažkosti.

Kvalita a skladovanie paradajok

Kvalita paradajok významně ovplyvňuje ich fyziologické účinky. Plne dozreté plody obsahujú najvyššie koncentrácie bioaktívnych látok. Lokálne pestované paradajky často prevyšujú dovážané v nutričnej hodnote, pretože môžu byť zberané v optimálnom štádiu zrelosti.

Skladovanie pri izbovej teplote zachováva chuť a textúru, zatiaľ čo chladenie môže znížiť obsah niektorých vitamínov. Organické pestovanie môže prispieť k vyššiemu obsahu antioxidantov, hoci rozdiely nie sú vždy výrazné.

Vedecký výskum fyziologických účinkov paradajok pokračuje odhaľovaním nových mechanizmov pôsobenia a potenciálnych terapeutických aplikácií. Personalizovaná výživa predstavuje novú hranicu vo využívaní paradajkových benefitov. Výskum mikrobiómov odhaľuje, ako črevné baktérie ovplyvňujú vstrebávanie a metabolizmus živín z paradajok. Biotechnológie umožňujú vývoj odrôd s vyšším obsahom bioaktívnych látok.

Zdravé ľudské telo nepotrebuje detox, pretože sa čistí samo. Alkalická diéta a zásadité potraviny sľubujú zdravšie telo, zníženie prekyslenia organizmu a schudnutie na váhe.

Aj keď sa tak môže stať, nie je vhodné úplne vylúčiť potraviny s kyslejším pH.

Určite je pre vaše zdravie dobré zamerať sa na zásadité potraviny, ktoré sú podkladom pre alkalickú diétu. Väčšina z nich sú totiž zdravé ovocie a zelenina, aj keď tiež len za predpokladu, že sú vypestované v zdrojoch, ktoré poznáme (tzn. nie chemicky postriekané a „umelé“).

Takisto vám neuškodí ani obmedzenie mäsa a rýchleho občerstvenia.

tags: #kyslé #potraviny #ako #paradajky #vplyv #na

Populárne príspevky:

• Recepty z Husacej Pečene
• Nutričné hodnoty hranoliek
• Ako používať prskavky na tortu
• Dekorácie s kovovými guľami
• Jedenie mäsa - Diskusia