Kladenie vajec rýb: Druhy, proces a zaujímavosti

Advent a Vianoce sú obdobie spojené s rybami. So sladkovodnou či morskou rybou sa stretávame pri štedrovečernom stole snáď vo väčšine krajín. Od začiatku kresťanstva je ryba symbol Krista a identifikácie kresťanov. Ryba - po grécky ichthys - je kryptogram so začiatočnými písmenami slov vyznania viery: Iesous Christos, Theou hYos, Soter (Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ). Od polovice 2. storočia sa krst na nástenných maľbách a v katakombách znázorňuje ako rybolov. Ryba je aj starým symbolom plodnosti.

Šupinatá ryba a ikry znamenali bohatstvo - veď aj v súčasnosti koluje medzi ľuďmi povera, že ten, kto si odloží šupinu do peňaženky, bude bohatý. Kresťanstvo v tomto prípade len prevzalo a rozvinulo zvyky predchádzajúcich kultúr grécko-rímskeho sveta a pôstnu prax židovstva. Kým antickí Gréci a Rimania ponímali pôst nábožensky a medicínsky ako akt očistenia, v Starom zákone sa stáva súčasťou modlitby pokánia s vyznaním hriechov. Už prví kresťania dodržiavali pravidelné pôstne dni - v stredu a piatok ako pripomenutie si Judášovej zrady a Kristovej smrti na kríži.

Z týchto pôstnych dní sa od 4. storočia vyvinula tradícia štyridsaťdenného veľkonočného pôstu. Pôstnymi dňami boli aj kántrové dni - išlo o stredu, piatok a sobotu každý štvrťrok v stanovenom týždni. Okrem toho sa veriaci postili v dni pred veľkými sviatkami, napríklad aj v predvečer Štedrého večera. Popri úplných pôstoch existovala aj ďalšia forma pôstu, tzv. pôst zdržanlivosti, pre ktorý platili miernejšie pravidlá - mäsitý pokrm bol síce vylúčený, ale mohli sa jesť mliečne výrobky a vajcia. V rámci pôstu sa zakazovalo nielen konzumovanie mäsa teplokrvných zvierat, ale aj ich produktov - vajec, masti a mliečnych výrobkov.

Určitá forma pôstu sa v stredoveku vzťahovala až na vyše 150 dní. Rozšírenie kresťanstva sa významným a možno rozhodujúcim spôsobom podieľalo na doplnení kultúry mäsa kultúrou rýb. Niektoré rehole vzhľadom na prísne predpisy vôbec nejedli mäso, a preto sa na ich stole nachádzali iba ryby. Aby sa pokryl zvýšený dopyt po rybách, mnohé kláštory disponovali užívacími právami na stojaté alebo tečúce vody v okolí, neskôr mnísi zakladali vlastné rybníky, ktoré poslúžili nielen na obživu komunity, ale aj na predaj rýb.

Obchodovanie s rybami v stredoveku

Rybie trhy, zásobované domácimi majiteľmi rybníkov či kupcami, ktorí dovážali morské ryby, poskytovali možnosť bohatého výberu čerstvých rýb, ktoré nesmeli byť podľa trhových poriadkov staršie ako tri dni, ako aj nasolených, sušených, pečených alebo údených rýb. Kapor, šťuka, mrena, ostriež a úhor sa kupovali vcelku na kusy, pričom vyza, losos a sumec sa predávali naporciované na váhu. Na mieru a počet sa predávali drobné ryby - hrúzy, podustvy, hrebenačky, kolky, mihule atď. Nasolené sa pritom nepredávali len dovážané ryby, ale aj domáce, najmä šťuky a kapry, ktoré sa chovali vo veľkom množstve, lebo sa im darilo v teplých, stojatých vodách chudobnejších na kyslík.

Vďaka severskému rybolovu a novým technikám uchovávania rýb sa stal dôležitou zložkou európskej stravy sleď - haring. V Baltskom a Severnom mori ulovené slede rybári rozdelili podľa veľkosti a kvality, vypitvali ich a odstránili žiabre. Potom ich nasolili a navrstvili do drevených kadí, v ktorých sa prepravovali po celej Európe. Po ceste museli kontrolovať stav rýb a dopĺňať slaný nálev, lebo haringy strácali na objeme. Ceny najmä sladkovodných rýb sa vyrovnali cenám mäsa.

V Kostnickej kronike, ktorá zachytáva jeden z najslávnejších cirkevných koncilov v európskych dejinách - Kostnický (1414 - 1418), jej autor Ulrich z Richentalu zaznamenal aj informácie o predaji rýb - živých, nasolených aj údených. Veľké ryby sa predávali na váhu, malé zase na mieru a do počtu. Za funt jalca alebo šťuky sa platilo 17 fenigov, za funt kapra alebo lieňa okolo 18 fenigov. Z Verony, Lombardie a od jazera Garda dovážali aj smažené ryby, ktoré vraj dlho vydržali a podobali sa na tunajšie ryby, aké sa na jeseň predávajú po 4 fenigy, jedna smažená stála 6 fenigov. Na predaj boli aj žaby a slimáky, tie kupovali Francúzi.

Rybie trhy v Benátkach

Rozmnožovanie bojovníc v akváriu

Bojovnice sú jedným z najkrajších a najfarebnejších druhov rýb, ktorý môžeme mať v našich akváriách. Nielenže sa vyznačujú svojimi výraznými farbami a unikátnymi plutvami, ale aj zaujímavým rozmnožovacím procesom.

Príprava na rozmnožovanie

Kým sa pustíš do odchovu bojovníc, je dôležité zabezpečiť im správne podmienky. Akvárium by malo mať aspoň 20 litrov a vrchný kryt. Bojovnice totiž vytvárajú hniezdo z bubliniek na hladine vody. Pamätaj, že hladina vody v akváriu by mala dosahovať max. 20 (ideálne 15cm). Voda by mala byť mäkká, kyslá a teplota sa má pohybovať medzi 26-28°C. A nesmieme zabudnúť ani na rastliny a skrýše (ideálne sú mandľovníkové listy alebo plávajúce rastliny), ktoré poskytnú miesto pre samičku a ochránia ju pred prípadnou agresivitou samčeka.

Rozpoznávanie pohlavia

Rozpoznávanie pohlavia u bojovníc sa niekedy nezaobíde bez rozporuplných informácii. Štandardne majú samčeky bojovníc výraznejšie farby, dlhšie plutvy a často vytvárajú spomínané penové hniezda. Samičky bojovnice sú menej nápadné, menšie a majú vždy krátke plutvy. Existujú však aj samce napr. typu Plakat, ktoré majú krátke plutvy. Dĺžka plutiev teda nie je 100% znakom pohlavia. Asi najspoľahlivejšie samičku rozpoznáš podľa bielej bodky na brušku "ovipositor", čo je miesto, odkiaľ vychádzajú vajíčka.

Proces párenia

Je fascinujúce sledovať, ako samček bojovnice usilovne vytvára na hladine vody penové hniezdo pre svoje potomstvo. Keď je samica pripravená, predvedú spoločne pôsobivý tanec, počas ktorého ju samček obopne a vytlačí z nej vajíčka. Následne ich oplodní, pozbiera a umiestni do penového hniezda.

Starostlivosť o vajíčka a mláďatá

Po úspešnom vytretí je dôležité dbať na vajíčka a mláďatá. Po oplodnení je najlepšie premiestniť samičku do iného akvária, aby ju samček neohrozil. Mláďatá by mali byť po vyliahnutí kŕmené špeciálnym krmivom určeným pre poter alebo drobnou živou potravou. Ako rastú, je potrebné meniť krmivo na väčšie a výživnejšie.

Samozrejme, rozmnožovanie bojovníc nemusí vždy prebiehať hladko. Môžu sa vyskytnúť problémy ako nedostatočný počet vajíčok alebo kanibalizmus rodičov. Preto je dobré byť pripravený na rôzne situácie a vedieť, ako na ne reagovať.

Starostlivosť o Betta ryby: Všetko, čo potrebujete vedieť

Ako sa množia akváriové rybičky?

Rozmnožovanie rýb v akváriu je jedným z najzaujímavejších a najradostnejších aspektov akvaristiky. Jednotlivé druhy majú rôzne formy rozmnožovania. Existujú ryby, ktoré sa rozmnožujú kladením ikier a ryby, ktoré rodia živé mláďatá.

Rozmnožovanie akváriových rybičiek

Ryby kladúce ikry

Kladenie ikier alebo inak povedané oviparita, je najbežnejšou metódou reprodukcie rýb. Väčšina druhov rýb sa zaraďuje práve do tejto kategórie:

Kladením ikier na povrch - mnoho druhov akváriových rýb kladie ikry na nejaký povrch, čo môže byť napríklad rastlina, kameň, drevo alebo substrát. Tieto ikry sú obvykle k tomuto povrchu prilepené a veľmi malé. Rodičia ich následne starostlivo strážia a udržiavajú primerané podmienky pre ich vývoj.
Hniezda - labyrintky (bojovnice, guramy, kolizy) na rozmnožovanie využívajú penové hniezda, ktoré postaví samček pred začatím dvorenia. Samček uloží do hniezda ikry, kde ich následne oplodní a stará sa o ne, kým sa poter nevyliahne.
Nosenie mláďat v ústach - niektoré druhy akváriových rýb, ako napríklad papuľovce po vytretí nosia ikry v ústach a po mesiaci vypustia vyliahnutý poter.
Rozptýlením ikier po dne - existujú aj ryby, ktoré nevyberajú vhodné miesto pre vývoj svojho potomstva. Samička rozptýli ikry počas toho ako pláva pod dne a následne tými istými miestami prepláva i samček a ikry oplodní.

Ryby rodiace živé mláďatá

Druhou metódou reprodukcie rýb je viviparita. V tomto prípade sa mláďatá vyvíjajú vo vnútri tela samice, ktorá ich následne porodí. Živorodé ryby sa v akvaristike vyskytujú menej. Ide o ryby, ako sú gupky, mečúne alebo molly.

U živorodých rýb existujú dva spôsoby vývoja poteru, pričom rozdiel spočíva v tom, ako embryo prijíma výživu, zatiaľ čo sa vyvíja v tele samičky:

Vývoj poteru v tele samice - všetky živiny vyvíjajúci poter dostáva od samice.
Oplodnenie ikry v tele samice - týmto rybám sa hovorí ovovivaparózne ryby. Ide o to, že k oplodneniu ikier dochádza v tele samičky, kde sa ikra vyvinie. Vývoj poteru prebieha v ikre bez živín od samice. Poter dostáva živiny z výživného žĺtku ikry.

V oboch prípadoch nedochádza k následnej starostlivosti o potomstvo, mladé ryby skôr predstavujú pre dospelých jedincov rýchly zdroj potravy. Mláďatá sú však schopné od prvej chvíle plávať. Živorodky sú schopné množiť sa niekoľkokrát do roka alebo pravidelne, napríklad raz za niekoľko týždňov. Každý druh rýb má svoju jedinečnú formu rozmnožovania, ktorá často odráža ich adaptáciu na prirodzené prostredie.

Rozmnožovanie Skalárov (Pterophyllum scalare)

Skaláre sú populárne tropické sladkovodné akváriové rybky, o ktoré je radosť sa starať, nie sú príliš náročné, a navyše sú považované za jeden z najkrajších druhov tropických rýb, ktoré je možné chovať v domácich podmienkach. Skaláre, ako druh, sú jednými z prvých rýb, ktoré boli transportované z Južnej Ameriky do zvyšku sveta, dokonca v Európe boli prvýkrát okolo roku 1820 a prvýkrát sa v zajatí rozmnožili v USA roku 1930.

Prirodzeným prostredím pre tieto rybky je oblasť Amazonky v Južnej Amerike, Skaláre je možné nájsť v zarastených častiach riek, kde tieto rybky hľadajú ochranu pred väčšími predátormi. Amazonka je známa tým, že je domovom veľkého množstva vegetácie, ktorú tieto rybky využívajú predovšetkým na schovávanie, a preto je rozumné v nádrži so Skalármi pestovať rastliny akými sú napríklad Alternanthera rosaefolia, Echinodorus amazonicus, Echinodorus grandiflorus, Echinodorus schlueteri, Ludwigia helminthorrhiza, Ludwigia inclinata, Vallisneria spiralis, Vallisneria gigantea.

Základné podmienky pre chov Skalárov

Ideálne pH pre tieto rybky sa pohybuje medzi 6,0 a 7,0.
Teplota by mala byť približne 25°C.
Celková tvrdosť by mala byť v rozmedzí 4 až 12°dGH.
Minimálna výška akvária by mala byť 50 cm.
Rastliny sú nutnosťou.

Skaláre vyžadujú veľkú nádrž, aspoň 40 litrov na jedinca, ak možno. Nie je odporúčané chovať Skaláre, ak im nedokážete poskytnúť spomenutý priestor, pretože v opačnom prípade môžu byť dospelé samce voči sebe príliš agresívne predovšetkým vtedy, ak sa v akváriu nachádza samička. Navyše tieto rybky budú plávať aj vertikálne a ich plutvy by zdegenerovali v tom prípade, ak by bola výška akvária nepostačujúca (menej ako 40 centimetrov).

Kŕmenie Skalárov

Tento druh obľubuje vločky oveľa viac ako granulované jedlo alebo pelety, no dbajte na to, aby strava vašich Skalárov bola rôznorodá, a preto im ponúknite na výber z viacerých druhov jedál vrátane mrazených lariev, červov, alebo hmyzu (ak je to možné, preferujte podávanie živej potravy, ale iba z overených zdrojov, ktoré poskytujú zdravú živú potravu, ktorá nebude prenášať choroby a mrazenú rozmrazte pred tým, ako ju rybkám podáte).

Žiabronôžky, larvy komárov, alebo Dafnie sú týmito cichlidami obľúbené rovnako ako novonarodené Gupky, Mečúne, alebo Molinézie - novonarodené jedince týchto druhov budú zjedené, ak ich necháte spolu so Skalármi. Ako občasnú zmenu im ponúknite sušenú stravu, no nerobte z nej primárne jedlo vašich rýb, pretože takáto strava obsahuje menej proteínov a iných dôležitých látok v porovnaní so živou, alebo mrazenou potravou.

Rozmnožovanie Skalárov v akváriu

Skaláre zvyčajne pohlavne dospievajú vo veku 10 až 12 mesiacov, to je doba, kedy samičky kladú vajíčka po prvýkrát. Od tohto momentu sú schopné naklásť vajíčka raz mesačne, no toto tvrdenie musí byť brané s rezervou, keďže sa z času na čas stáva, že potrebujú prestávku po dlhšej dobe, kedy sa každomesačne množia. Zvyčajne sa rozmnožujú počas troch až štyroch mesiacov a potom si doprajú oddych.

Z dôvodu, že určovanie pohlavia u Skalárov je podľa fyzických znakov nemožné, páry sa vytvoria prirodzenou cestou. Vašim Skalárom by ste mali ponúknuť mrazené larvy, malý hmyz (muchy), a červy. V prípade, že sa rybky chystajú na proces rozmnožovania, na spodnej časti bruška sa im vytvorí takzvaná genitálna bradavica, čo je orgán na ukladanie a oplodňovanie vajíčok.

Miesto, kde rybky vajíčka nakladú je kontinuálne čistené už dva až tri dni predtým, ako k samotnému aktu dôjde. A v momente, kedy sa rozmnožovanie fyzicky začne, začne samička klásť vajíčka na rovný povrch, zväčša sa jedná o rastlinu, no občas to môže byť aj kameň, či dokonca filter a samček takto nakladené vajíčka začne oplodňovať. Všetky vajíčka, ktoré nemali to šťastie a neboli oplodnené, sa sfarbia do biela a rodičia ich zvyknú zjesť.

Je ale taktiež možné, že rodičia skonzumujú všetky vajíčka, čo sa stáva hlavne mladým párom, ktoré sa pária po prvýkrát. Je to normálne a pár by to mal prestať robiť po pár ďalších pokusoch. Mladé rybky by sa mali rozplávať do troch až piatich dní a nie je nutné, aby ste ich kŕmili, keďže zo začiatku budú konzumovať žĺtko, s ktorým sa narodia.

Obvykle sa jedná o obdobie do piatich dní, kedy je žĺtko úplne skonzumované a následne je nutné podávať vašim čerstvo rozlplávaným Skalárom žiabronôžky (Artemia salina), Dafnie, alebo mikročervy. Tak mladé rybky musia byť kŕmené aspoň štyrikrát denne do doby, kedy dosiahnu vek troch až štyroch týždňov. Akonáhle dosiahnu dĺžku 3 centimetre, začnite im podávať novonarodené Gupky, samozrejme iba v prípade, že Gupky chováte ako kŕmne rybky.

Zaujímavosti o drsnokožcoch (Chondrichthyes)

Drsnokožce sa niekedy nazývajú aj paryby. Ich koža je pokrytá ostrými, kopijovitými plakoidnými šupinami smerujúcimi dozadu, ktoré majú obdobnú stavbu ako ich zuby. Na dotyk sú veľmi drsné, preto názov drsnokožce. U drsnokožcov sa už vytvárajú čeľuste, ktoré sa vyvinuli z 1. páru žiabrového oblúku. 2. pár žiabrového oblúku zas vytvoril prepojenie čeľustí s tvárovou časťou lebky. 3.-7. pár žiabrových oblúkov si zachováva pôvodnú funkciu a predstavuje oporu žiabrového aparátu v podobe 5 párov žiaber.

Drsnokožce sú poslednou skupinou stavovcov, u ktorej ešte chorda ostáva zachovaná po celý život. Tá síce prechádza celým telom, ale okolo nej sa začínajú vytvárať chrupavkovité stavce, ktoré sú ešte neúplné. Aj zvyšok vnútornej kostry drsnokožcov, vrátane lebky, je tvorený z chrupky (kostné tkanivo, ktoré sa u vyšších stavovcov diferencuje z chrupky, sa u drsnokožcov ešte nevyskytuje, s výnimkou dentínu v zuboch).

Pohybovým ústrojom drsnokožcov sú plutvy. Párové plutvy sú prsné a brušné a nepárové sú chrbtová, análna a chvostová. Zuby drsnokožcov sú ihlanovité alebo ihlicovité, veľmi ostré, a často prítomné v niekoľkých radoch. Ako filtre na zachytávanie drobnej koristi slúžia žiabrové paličky, ktoré zároveň chránia dýchací epitel žiaber pred mechanickým poškodením a pred vniknutím väčších častíc.

Tráviaca sústava je charakteristická črevom, ktoré nie je jasne rozdelené na rôzne časti, ako je to u vyšších stavovcov. Toto črevo je obyčajne jednoduchá trubica, ktorá sa tiahne od žalúdka až k análnemu otvoru. Nachádzajú sa v ňom slepé pylorické výbežky, ktoré vybiehajú tesne za žalúdkom a ich úlohou je spomaľovať priebeh potravy. Zvláštnosťou je taktiež prítomnosť vnútorného špirálovitého záhybu alebo riasy (typhlosolis). Črevo drsnokožcov taktiež obsahuje klky. Všetky tieto štruktúry čreva vo výsledku zvyšujú efektívnosť trávenia živín a ich vstrebávania.

Drsnokožce majú obličky typu opistonefros. Patria medzi ureotelné živočíchy - vylučujú dusíkaté látky z tela vo forme močoviny. Majú spoločný vývod močopohlavnej sústavy, ktorú nazývame kloaka. Súčasťou sústavy, ktorá reguluje hospodárenie s elektrolytmi a slúži na vylučovanie nadbytočných solí, je aj tzv. rektálna žľaza.

Drsnokožce sú dravé živočíchy s výborne vyvinutým zrakom a čuchom. Zo sluchového zmyslu majú dobre vyvinuté vnútorné ucho. Špeciálnym zmyslovým orgánom drsnokožcov sú Lorenciniho ampuly slúžiace na zisťovanie slabého elektrického poľa (patria medzi elektroreceptory), ktoré vysielajú telá rýb a iných živočíchov. Umožňujú vyhľadať korisť aj v tme alebo kalnej vode.

Oplodnenie drsnokožcov je vnútrotelové. Páriace orgány, tzv. pterygopody, vznikli premenou časti brušných plutiev. Samce tieto štruktúry používajú na prenos spermií do tela samice. Drsnokožce sú najčastejšie tzv. vajcoživorodé (ovoviviparia), ale výnimočne sa vyskytujú aj ostatné formy vývinu (vajcorodosť - oviparia, živorodosť - viviparia).

Chiméry (Holocephali) sú starobylé, a v súčasnosti málo druhovo početné, morské drsnokožce s pretiahnutým tvarom tela a charakteristickým bičíkatým chvostom a veľkými, do strany smerujúcimi, prsnými plutvami. Najznámejším zástupcom je chiméra hlavatá (Chimaera monstrosa), ktorá sa vyskytuje v Stredozemnom mori a Atlantickom oceáne, a to až do hĺbky 1,5 km. Dorastať môže až do veľkosti 150 cm, pričom samice sú o niečo väčšie ako samce, čo je charakteristickým znakom pohlavného dimorfizmu všetkých chimér.

Pásožiabrovce (Elasmobranchii) sú typické štíhlym torpédovitým, alebo naopak zhora splošteným tvarom tela. Ich 5 žiabrových štrbín ústi samostatne po bokoch hlavy. Medzi pásožiabrovce patria relatívne veľké živočíchy, najväčšie jedince dosahujú dĺžky až 18 m.

Žraloky (Selachii) sa tvarom tela a plutvami podobajú na ryby zo všetkých skupín drsnokožcov najviac. Žiabrové štrbiny žralokov (5-7 párov) ústia na povrch tela na bočnej strane hlavy. Niektoré druhy majú tŕňové výbežky na chrbtovej plutve, ktorá je navyše často dvojdielna. Takmer všetky majú análnu plutvu. Samce žralokov majú špeciálne orgány na prenos spermií, nazývané gonopódia, ktoré vznikli premenou brušných plutiev.

Žraloky sú výborní plavci a lovci a hoci sa v médiách často zobrazujú ako krutí zabijaci, v skutočnosti si svoju korisť opatrne vyberajú. Niektoré druhy sa dokonca živia malými morskými bezstavovcami alebo filtráciou planktónu. Žraloky, ako dominujúci morskí predátori, dosiahli vrchol svojho rozšírenia a druhovej diverzity počas obdobia karbónu. Podobne, ako u chimér, sa pohlavný dimorfizmus prejavuje väčším telom samíc.

Mnohé druhy žralokov sa dožívajú vysokého veku (až 70 rokov), pričom pohlavnú zrelosť taktiež dosahujú pomerne neskoro (cca od 28. roku života).

Žraloky sa rozdeľujú do viacerých radov na základe počtu žiabrových štrbín, prítomnosťou alebo absenciou niektorých plutiev, ako aj ich morfológiou a umiestnením na tele, tvarom a umiestnením čeľustí, a pod.

Raje (Batoidea) sú charakteristické zhora splošteným telom. Ich žiabrové štrbiny ústia na povrch tela na brušnej strane tela. Majú výrazné hrudné plutvy, ktoré splývajú s bokom tela a vytvárajú typický vlnivý pohyb živočícha. Chýba im análna plutva. Chvostová plutva je redukovaná a na konci tela je často prítomný dlhý bičovitý výbežok. Na rozdiel od žralokov, pre raje je typická oviparia (kladenie vajec).

Raje sa živia hlavne bentickými organizmami (žijúce na morskom dne), ako sú kôrovce, malé ryby, chobotnice a iné mäkkýše. Okrem svojej schopnosti maskovať sa v prostredí môžu niektoré druhy rají používať na obranu bodce alebo produkujú elektrické výboje na omračovanie nepriateľa alebo koristi. Bodec je špeciálnou štruktúrou chvosta, ktorý môže obsahovať jedové žľazy.

tags: #kladenie #vajec #ryby #druhy