Koľko cukrovej repy na 1 kg cukru: Cesta od poľa po stôl

Cukor sa stal neodmysliteľnou súčasťou nášho stolovania a získava sa z domácej cukrovej repy. V minulosti bol spočiatku cukor luxusným artiklom a bežní ľudia sladiaci v tých časoch medom mali k cukru veľmi obmedzený, až žiadny prístup. Cukor sa stal bežnou komoditou v Európe až v polovici 19. storočia a v súčasnosti patrí k základným potravinárskym tovarom.

Na Slovensku a v miernych oblastiach celej Európy sa na výrobu cukru využíva cukrová repa, ktorá sa zaraďuje medzi okopaniny. Pestuje sa jeden rok a jej sejba sa začína vždy na jar.

Pestovanie cukrovej repy má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, je schopné pokryť slovenskú spotrebu cukru výhradne z domácej suroviny a zabezpečiť sebestačnosť v tejto dôležitej komodite. Cukor sa na Slovensku spracováva v dvoch cukrovaroch a môžeme povedať, že je jednou z mála komodít, ktorých proces výroby je od začiatku do konca realizovaný na Slovensku.

Podľa údajov Štatistického úradu SR zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 (tzv. Zelená správa) vzrástla pestovateľská výmera cukrovej repy o 0,9 tis. ha. Produkcia cukrovej repy sa medziročne zvýšila o 7,2 %. Ročne sa na približne 22 000 ha poľnohospodárskej pôdy vypestuje okolo 1,3 mil. ton cukrovej repy. V uplynulom roku to bolo 1,36 mil. ton pri priemernom výnose 62,6 t z 1 ha, čo je nárast o 3,6 %. Vo výrobe bieleho cukru tak dosiahlo Slovensko sebestačnosť viac ako 100 %.

Okrem repy, ktorá sa spracováva v cukrovarníckom priemysle, sa využívajú aj sekundárne produkty spracovania a to vylisované cukrovarnícke rezky ako krmivo alebo na výrobu elektrickej energie, melasa v liehovarníckom a droždiarskom priemysle, saturačný kal ako hnojivo sa vracia späť na polia.

Priekopníkom pestovania cukrovej repy nielen na Slovensku, ale v celom Uhorsku bol prešovský lekárnik J. Samuel Gertinger (1754-1813). Dôkladne naštudoval procesy pestovania v zahraničí a na ich základe začal v roku 1801 pestovať v Prešove cukrovú repu. Osivo cukrovej repy mu dodal nestor slovenského poľnohospodárstva Samuel Tešedík.

Význam draslíka pre kvalitu a úrodu cukrovej repy

Cukrová repa odoberá zo všetkých živín najviac draslíka a tento preberá na seba v rastline významné funkcie pri tvorbe, transporte a ukladaní asimilátov (aktivizuje premenu látok : fotosyntézu, tvorbu cukrov, bielkovín a pod.). Draslík je jeden z rozhodujúcich faktorov pri tvorbe kvalitnej úrody cukrovej repy, pričom netreba zabúdať na fakt, že pri nižšom obsahu draslíka v pôde je pokles obsahu cukru výraznejší, ako pri dostatočnej zásoba tejto živiny. So stúpajúcimi dávkami draselných hnojív sa zvyšuje aj obsah cukru v koreňoch repy, pričom tento efekt sa zosilňuje, ak celá dávka draslíka potrebná pre osevný postup je aplikovaný práve pod cukrovú repu.

Draslík sa v pôde nachádza v rôznych väzbách ako nevýmenný a výmenný a len malá časť z celkového obsahu sa nachádza vo forme vodorozpustného draslíka v pôdnom roztoku, z ktorého je rastlinami prijímaný. Preto sa pri odporúčaní hnojenia cukrovej repy draslíkom musí brať ohľad na druh pôdy. Stredne ťažké pôdy selektívne viažu draslík a obyčajne vykazujú jeho vysoké zásoby, ale práve vplyvom selektívnej sorpcie môže dôjsť k jeho nedostatočnému príjmu.

Jeho vysoká koncentrácia pôsobí na repu toxicky nielen v dôsledku antagonistických vzťahov k vápniku a horčíku, čím potláča ich príjem. Základné hnojenie draslíkom k cukrovej repe sa robí v jeseni. K hnojeniu sa používa draselná soľ.

Výživa cukrovej repy

Súčasná doba je chararakterizovaná nástupom nových , výkonnejších odrôd cukrovej repy, ako aj iných poľnohospodárskych plodín. Súčasne je však vyvíjaný tlak na znižovanie nákladov na ich pestovanie. Nové výkonné odrody cukrovej repy, od ktorých požadujeme vysoké výnosy a cukornatosť, potrebujú dobre zásobené pôdy základnými živinami N, P, K, Ca, Mg, B, S a ďalšími v rámci repného osevného postupu. V prípade ich nižšieho obsahu v pôde, musíme ich doplniť priamo k cukrovej repe.

Podľa pôdnych rozborov, klesá v našich pôdach zásoba základných živín, najmä obsah P, B, a S, menej obsah K, Mg, a Ca. Súvisí to hlavne s vysokými cenami priemyselných hnojív a ekonomickou situáciou u pestovateľov. K znižovaniu zásob základných živín v pôdach prispieva taktiež zmena pestovaných plodín v rámci repného osevného postupu. Husto siate obilniny sú v značnej miere nahradené veľkými konzumentmi živín, ako je slnečnica, repka a kukurica.

Okrem výživy cukrovej repy základnými živinami, je veľmi dôležitá uhlíková bilancia našich pôd. Obsah uhlíka v podobe pôdneho humusu, na väčšine našich pôd klesá. Je to spôsobené vyššou teplotou pôdy čo urýchľuje mineralizáciu humusu a na druhej strane nižším prísunom organickej hmoty do pôdy. Výroba maštaľného hnoja sa znižuje zo znižovaním živočíšnej výroby. Zároveň sa zvyšuje odnos organickej hmoty z polí, čo súvisí z budovaním bioplynových staníc, kúrením slamou a pod. V tomto smere cukrová repa vytvára pri zbere veľké množstvo skrojkov a listov, čo je značný zdroj humusu.

Na pôdach, ktoré ho obsahujú málo, sa veľmi ťažko zakladajú kompletné porasty cukrovej repy. Hrozí hlavne prísušok, na svahoch vodná erózia a ďalšie riziká. V tomto smere je cukrová repa na nízky obsah humusu oveľa citlivejšia ako ostatné plodiny.

Zásady hnojenia cukrovej repy:

Stanovenie zásoby minerálneho dusíku v pôde vo vrstvách 0 - 30 cm a 30 - 60 cm na začiatku marca, než príde k zvýšeniu teploty pôdy.
Dostatočný príjem fosforu pri pestovaní cukrovej repy umožňuje vytvoriť energetické zdroje na biosyntézu sacharidov. Dostatočná fosforerečná výživa už v počiatočnom štádiu pozitívne vplýva na predlžovací rast repy. Pri súčasných geneticky vysoko potenciálnych odrodách je potreba fosforu ca. 60 kg/ha. Okrem organických hnojív sú vhodné všetky druhy fosforečných a viaczložkových hnojív, ktoré majú fosfor vo vodorozpustnej a citrátovo rozpustnej forme.
Cukrová repa je považovaná za draslomilnú rastlinu. Potrebu draslíka treba určiť čo najpresnejšie, lebo draslík vystupuje ako regulátor úrody a významne sa podieľa na tvorbe melasotvorných látok. Pri súčasných geneticky vysoko potenciálnych odrodách je potreba draslíka ca. 140 kg/ha.
Z mikroživín odporúčame najmä bór a mangán. Nedostatok bóru môže poškodiť porasty srdiečkovou hnilobou. Foliárna výživa je ideálna pre doplnenie deficitu jednotlivých mikroelementov. Pri foliárnej výžive je však základným predpokladom udržanie listovej plochy v optimálnom zdravotnom stave.
Optimálna pôdna reakcia sa pohybuje v rozpätí pH 6,5 až 7,2. Krajné rozpätie reakcie je širšie a nemalo by klesnúť pod pH 6,0 a prekročiť hodnotu pH 7,5. Vápniť by sa malo po zbere predplodiny na jeseň ešte pred organickým hnojením, alebo k predplodine.

Proces výroby cukru z cukrovej repy

Cukor, resp. sacharóza sa získava z repy extrakciou vodou. Na samom začiatku sa repa zozbiera a dopraví do cukrovaru, kde sa uskladňuje na repnom dvore. Predtým, než sa s ňou začne pracovať, je potrebné ju očistiť od hliny, kameňov, zeliny a rôznych zvyškov pôdy. Preto sa dopravuje suchou cestou do bubnovej práčky.

Cukrová šťava sa získava z bunkovej šťavy rezkov procesom nazývaným difúzia. Z rezkov sa tak získava šťava, ktorá ide na ďalšie spracovanie - čistenie. Získaná surová difúzna šťava má hnedočiernu až čiernu farbu. Okrem cukru obsahuje aj veľa necukrových látok, a preto sa musí ďalej čistiť.

Úlohou čistenia je dosiahnuť čistejší roztok s vyšším obsahom sacharózy, s nižším obsahom necukorných látok, ktorý bude schopný kryštalizácie. Odborný názov pre čistenie šťavy je epurácia, a prebieha v niekoľkých fázach ktorých výsledkom je získanie saturačných kalov, ktoré sa využívajú v poľnohospodárstve ako hnojivo pre pôdu a prostriedok na jej alkalizáciu.

Po dôkladnom vyčistení sa difúzna šťava stane tzv. ľahkou, pretože má nízku hustou a získa zlatožltú farbu. Takáto šťava sa ďalej zahusťuje odparovaním na tzv. ťažkú šťavu. Na výrobu cukru je potrebné veľké množstvo energie, ktoré je pokryté prevádzkou vlastnej elektrárne. Para vyrobená vo vysokotlakových kotloch slúži na výrobu vlastnej elektriny v turbogenerátoroch. Odpadová para z turbín sa používa ako procesná para (kogenerácia) na ohrev odparky.

Čo je rafinácia surového cukru? Je proces, v ktorom sa cukor ďalej prečisťuje kryštalizáciou. Počas nej sa v 3 stupňoch zbavuje znečisťujúcich látok, až získame cukor s obsahom najmenej 99,7 % sacharózy. Kryštalizáciou získame zmes kryštálov a sirupu.

Z tzv. I. Kryštály sa používajú na výrobu najmä kryštálového cukru a po zomletí práškového cukru. Takisto aj na výrobu napr. kockového cukru. Cukor sa predáva v malých spotrebiteľských baleniach, ale dodáva sa aj vo veľkých baleniach určených pre priemysel.

Po zbere na jeseň sa repa z poľa priváža na spracovanie do cukrovarov AGRANA. Po očistení a narezaní prebieha extrakcia cukru z rezkov. Tým vzniká šťava, ktorá sa zahusťuje a následne kryštalizuje. Vzniknuté kryštály cukru sa nakoniec v odstredivkách oddelia od sirupu. Hotový cukor sa plne automaticky balí do spotrebiteľských balení a ako dôležitá potravina a pochutina sa vydáva na cestu k spotrebiteľovi.

Cukrovar AGRANA

Väčšina fáz tohto procesu sa uskutočňuje priebežne. Cieľom tohto procesu je získanie mikrobiologicky stabilného produktu (kryštálový cukor alebo skladovateľný sirup), ktorý sa dá skladovať za účelom zásobovania počas celého roka (kryštálový cukor) alebo ďalšieho spracovania (sirup).

Zber a skladovanie Po zbere cukrovej repy zhromažďujú pestovatelia pozberanú repu na skládkach cukrovej repy (vonkajšie skládky) alebo ju dopravujú priamo do cukrovaru. Pri preberaní vo fabrickom sklade sa repa odváži a pomocou naklápacích plošín (vozidlo sa vyklopí) sa vyloží. Následne sa pomocou výkyvných a výškovo nastaviteľných pásových dopravníkov repa hromadí na kopy do výšky. Tam ostáva až do spracovania.

Dôležité je vytvoriť pre repu optimálne skladovacie podmienky, pretože v opačnom prípade sa v nej obsah cukru znižuje. Optimálna teplota skladovania je od -3 do 5°. Pri vyššej teplote sa zvyšuje metabolická aktivita, pri nižšej teplote repa zamrzne. Spracovanie zamrznutej repy je síce bezproblémové, repa by však počas skladovania nemala aj rozmrznúť, pretože neskoršie rozmrznutie vedie k rýchlemu rozkladu. Po prvom praní a medziskladovaní v zásobníkoch sa repa napokon privádza na spracovanie.

Ako sa to vyrába: Repný cukor

Samotný proces spracovania cukrovej repy pozostáva z nasledujúcich krokov:

Príprava rezkov Rezačkami sa repa nareže na „rezky“ v tvare prúžkov, ktoré vykazujú obsah cukru medzi 16 až 20 percentami.
Získavanie šťavy Cukor sa z rezkov vylúhuje pomocou horúcej vody (cca 70 stupňov Celzia) v protiprúdovom procese - rezky sa dopravujú proti prúdu vody zdola nahor - (extrakcia). Vzniká surová šťava. Táto obsahuje približne 98 percent cukru obsiahnutého v repe ako aj organické a anorganické látky (takzvané „necukrové látky“) z repy.
Čistenie šťavy Necukrové látky nachádzajúce sa v surovej šťave sa pridaním prírodných látok vápenného mlieka a oxidu uhličitého, ktoré sa vyrábajú vo vlastnej vápenke, viažu a vyzrážajú.
Filtrácia Vyzrážané nerozpustné necukrové látky a vápno sa odfiltrujú vo filtračných zariadeniach. Filtrát sa označuje ako ľaká šťava, zvyšok na filtri je saturačný kal. Tento predstavuje cennú zúrodňujúcu látku, ktorá sa používa na hnojenie pôdy.
Zahusťovanie šťavy Ľahká šťava sa zahusťuje v procese viacstupňového odparovania. Tým vzniká ťažká šťava.
Kryštalizácia Ťažká šťava sa ďalej zahusťuje vo varostrojoch za pôsobenia vákua. Kryštalizácia sa spúšťa pridaním („očkovanie“) jemne zomletého cukru. Ďalším zahusťovaním narastajú kryštály do požadovanej veľkosti zŕn.
Odstreďovanie Kryštály cukru sa oddelia od sirupu odstreďovaním. Odlúčený sirup sa ešte podrobí ďalším dvom stupňom kryštalizácie.
Sušenie cukru Biely cukor sa suší prúdom vzduchu, ochladí sa a uskladní v silách. V rozličných formách, v balení pre domácnosti alebo priemysel, sa ako dôležitá potravina a pochutina vydáva na cestu k spotrebiteľovi.
Melasa Odstredený sirup, ktorý vznikne pri poslednom stupni kryštalizácie sa nazýva melasa. Melasa obsahuje cukor, ktorý už nemôže vykryštalizovať (6 až 9 percent cukru z repy) a rozpustné necukrové látky pochádzajúce z repy.

Zloženie cukrovej repy

Cukrová repa je dvojročná rastlina z čeľade amarantovitých. Rastlina repy pozostáva z repných listov (tieto ostávajú po zbere na repnom poli), hlavy repy (je základňou listov a pri zbere sa odstraňuje) a koreňa repy, resp. buľvy (táto obsahuje cukor). Na svetlých miestach je obsah cukru obzvlášť vysoký, na tmavých nižší. Príbuznými rastlinami cukrovej repy sú repa kŕmna, cvikla a špenát.

V prvom roku rastovej fázy sa vytvára buľva, takzvaná "repa", ktorá sa používa na výrobu cukru. Po prevej vegetačnej fáze je dosiahnuté maximum hromadenia cukru. Spomedzi rastlín obsahujúcich cukor (cukrová repa a cukrová trstina) je cukrová repa s obsahom cukru 16-20% výnosnejšia. Obsah vody u nej dosahuje okolo 75%.

Prírodný repný cukor

Prírodný repný cukor neprechádza chemickou rafináciou a tak na povrchu kryštálov nezostávajú zbytky látok používaných v tejto fáze spracovania. Výroba cukru začína triedením a čistením cukrovej repy a jej rezaním na repné slíže. Tie sa ponoria do horúcej vody a vytvoria sladkú šťavu. Šťava sa v niekoľkých krokoch čistí, filtruje a kryštalizuje. Na konci tohto procesu dostaneme hnedý cukor, ktorý sa ďalej nerafinuje.

tags: #koľko #cukrovej #repy #na #1 #kg