Helena Suchá-Sojáková: Život a tvorba návrhárky obalov v Chemosvite

Helena Suchá Sojáková patrí medzi činorodé, no málo známe autorky pôsobiace v odbore úžitkovej grafiky. Narodila sa 29. novembra 1938 v Levoči, vyrastala vo Svite a Batizovciach pri Poprade. Viac ako tri desaťročia pracovala ako návrhárka oddelenia Prípravy tlače a farieb pre podnik Chemosvit vo Svite, ktorý bol svojho času jediný (a najväčší) chemický a tlačiarensky podnik v celom Československu.

Rozhovor s Helenou Suchou je o jej práci a pedagogickej činnosti.

Štúdium na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave

V päťdesiatych rokoch študovala Helena Suchá na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Už na základnej škole veľa kreslila a pomáhala svojim spolužiakom s výkresmi, pripravovala nástenky. Dôležitú úlohu pri jej rozhodovaní zohral učiteľ spevu, Peter Korvín, ktorý jej povedal o ŠUP-ke, na ktorú potom spolu s otcom poslali prihlášku.

Dostala sa na grafiku (prof. M. Fikari a J. Chovan), kde študovala spolu s Vladimírom Gažovičom, Júliusom Kollerom, Vladimírom Popovičom, Milanom Veselým či Jozefom Kornúcikom. Napríklad Albín Brunovský bol už štvrták, keď bola Helena prváčka. Pomáhali mu v dielni brúsiť litografické kamene.

Alina Ferdinandy ich učila prvé dva roky modelovanie, Ludwik Korkoš zas priestorovú kresbu. Profesor Jozef Dziaba im vravieval, že keď kedysi chceli správne nakresliť ženský členok, museli ísť k električke, aby ho videli, keď ženy nastupujú.

Po škole sa hlásila na VŠVU, kam ju aj prijali, no nakoniec do ročníka nenastúpila. Ustúpila najmä svojmu mladšiemu bratovi, ktorý chcel študovať na pedagogickom inštitúte v Košiciach. Zamestnala sa na podnikovom riaditeľstve Pozemných stavieb v Poprade, kde robila rôzne „bleskovky“.

Práca v Chemosvite

Na jar roku 1960 nastúpila Helena Suchá do Chemosvitu ako samostatná návrhárka v konfekcii celofánu, kde pracovala až do roku 1993. V ateliéri pracovali najprv iba dvaja - kolega Rudolf Schelling a ona, ktorý prišiel do podniku po skončení vysokej školy z Budapešti.

V začiatkoch sa venovala návrhom obalov potravinárskych produktov, prevažne cukroviniek, ktoré boli realizované na fóliách typu Priesvit. Vizuál obalov rôznorodých druhov produktov dennej potreby navrhovala pre potravinárske podniky Sfinx Holešov, Figaro Bratislava, Deva Trebišov, Stredoslovenské konzervárne a liehovary Liptovský Mikuláš, Frucona Košice, Novofruct Nové Zámky či Harmanecké papierne Harmanec.

Obaly výrobkov boli tlačené na celofán anilínovými farbami a technikou gumotlače. Návrhy museli byť preto veľmi jednoduché a s hrubšou kontúrou, aby mohol tlačiar pri tlači na stroji dodržať sútlač farieb. V čase jej nástupu ešte neexistovali poltóny, len sýte farby. Čiernobiele predlohy robili tušom na kriedový papier, aby vznikol dostatočný kontrast pre fotoreprodukciu. Aby mohli obohatiť škálu písiem, zohnali si nátlačky v košickej tlačiarni a písmo obkresľovali, vystrihovali a lepili na návrhy. Všetko rozkresľovali ručne. Zinkové a gumotlačové štočky sa vyrábali na oddelení chemigrafie. Jednotlivé farby sa na zinkoch prácne rozškrabovali. Až neskôr pracovali aj na presvetľovacích pultíkoch, používali astralón, narábali so špeciálnou širokou červenou páskou zo zahraničia.

Stávalo sa, že boli zákazníci s realizáciou objednávky nespokojní. Ich povinnosťou bolo preto pravidelne chodiť ku strojom, sledovať farby, kvalitu tlače. Len pre príklad - začiatkom osemdesiatych rokov pracovalo na ich oddelení viac ako 100 zamestnancov. Každý mal požiadavky na sadzača, fotografa. Helena si chodila veci zväčšovať a zmenšovať sama.

Podnik Chemosvit bol známy aj tým, že svoje technológie a zariadenia prispôsoboval aktuálnym moderným požiadavkám a výrobnej technike. Zavedením hĺbkotlače sa stal koncom šesťdesiatych rokov dôležitým výrobcom potláčaných obalových fólií v strednej Európe. Chemosvit vyvíjal a následne patentoval rôzne druhy fólií. Najznámejší bol Priesvit, ktorý doplnili ďalšie patentované druhy obalových fólií ako Alusvit, Extrasvit, Sviten, Polyetylén či Lepex. Čo sa týkalo materiálového zloženia boli do výroby okrem celulózy postupne zaradené aj termoplastické polyméry. Tradičné štočky nahradili tie z fotopolymérov a pod.

Prehľad fólií vyrábaných v Chemosvite

Zákazníci prinášali objednávky priamo do podniku. Ak sa však zákazník veľmi ponáhľal, prišiel osobne do ateliéru a povedal, čo potrebuje, prípadne aj to, ako to chce znázorniť. Chemosvit bol dlho monopolným výrobcom fólií a obalovín, zákazníci k nim chodili z celej republiky. Boli dni, keď mala Helena naraz rozpracovaných aj viac ako 5 zákaziek. Všetky museli byť hotové do niekoľkých dní. S odstupom času sama nechápe, ako to mohla všetko sama, iba ručne a tak detailne prepracovať.

Urobila návrh, niekedy dva či tri. S niektorými zákazníkmi bola v kontakte aj súkromne. Veľa vecí vytvorila napríklad pre Harmanecké papierne či českú pernikáreň NOPEK. V rámci súkromného času to mala povolené. Cez podnik išiel len celofán a tatrafán. V takýchto prípadoch však nerobila sadzbu, tú si dosadili sami vo svojom podniku. Takto si trochu privyrobila.

Pri návrhoch pre českých zákazníkov sa obchádzalo schvaľovanie Diela, na ktorého komisie chodievala pravidelne do Košíc. Nemohla si vyberať zákazky. Musela robiť všetko, čo jej dali. Zákazky boli neskôr rozdeľované aj podľa toho, čo kto z nás zamestnancov zvládol. Etiketám sa venovali aj jej mladší kolegovia, na ktorých robili nábor na odbornom učilišti vo Svite alebo na košickej umeleckej priemyslovke.

Pedagogická činnosť

Vo Svite Helena Suchá aj niekoľko rokov externe vyučovala. Na Závodnej škole práce vo Svite, ktorá bola založená ešte v roku 1939, vyučovala študentov v odbore tlačiar najmä v osemdesiatych rokoch. Dávala žiakom voľnosť. Nemuseli kresliť iba zátišia, mohli sa venovať aj logám, témam zo športu a podobne. To, čo si nakreslili a vyryli, spolu s ručnou sadzbou, tlačili počas praxe v podniku. Keď bolo pekne, kreslili na dvore perspektívu známych kockových tehlových domov Baťovej kolónie. Vždy sa snažila pomáhať ľuďom a zaúčať aj mladších kolegov.

Inšpirácia a tvorba

Podnik dbal na to, aby vedeli a videli, čo je nové. Odoberali zahraničné odborné časopisy ako Werbung, Neue Werbung, Graphis, Výtvarný život. Kvôli návrhom pre Figaro bola často v Bratislave, kde si zašla aj na rôzne výstavy. S kolegami boli lietadlom napríklad aj v Düsseldorfe na obalovej výstave Interpack. Do Brna chodievali na výstavy plagátov. No a sledovala tvorbu domácich ilustrátorov.

Produkty s jej grafikou boli dostupné v celom Československu. Nikdy ju nemrzelo, že sa nevrátila späť do Bratislavy či na VŠVU. Nemala by asi takú rodinu, ako má teraz.

Rozhovor vznikol pri príležitosti výstavy Helena Suchá-Sojáková Priesvit tvorbou, ktorá sa konala v priestoroch Artklub Tatranskej galérie v Poprade od 31. októbra do 1. decembra 2019.

tags: #korzar #príloha #víkend #archív

Populárne príspevky:

• Recept na kapustnicu pre najmenších
• Kyslá kapusta: Prečo ju jesť?
• Recept na chlieb v jenskom skle
• Brusnice, jablká a hrušky: Zdravá šťava
• Recept na linecké kolieska s orechmi