Koza z Oravskej Slaniny pre Vtáky: Recept a Regionálne Inšpirácie
Zima je náročné obdobie pre vtáctvo, preto je dôležité im pomáhať. Jedným zo spôsobov, ako im zabezpečiť dostatok potravy, je príprava kozy z oravskej slaniny.
Okrem toho sa pozrieme na rôzne udalosti a tradície v slovenskom regióne, ktoré obohacujú život miestnych komunít.
Recept: Koza z oravskej slaniny pre vtáky
Tento jednoduchý recept pomôže zabezpečiť vtákom výdatný zdroj energie počas chladných zimných mesiacov.
Ingrediencie:
- Oravská slanina (nesolená)
- Špagát alebo pevná niť
- Orechy, semená, sušené ovocie (podľa preferencií vtákov)
Postup:
- Slaninu nakrájame na hrubšie plátky.
- Na každý plátok slaniny poukladáme zmes orechov, semien a sušeného ovocia.
- Plátky slaniny zrolujeme a pevne zviažeme špagátom alebo niťou.
- Hotové kozy zavesíme na stromy alebo kríky v záhrade.
Regionálne udalosti a tradície
Slovenské regióny sú bohaté na rôzne udalosti a tradície, ktoré stoja za zmienku.
Výstava Adventom to začína
Vo Valalikoch sa konal druhý ročník výstavy vianočných dekorácií, ikebán a betlehemov. Nechýbali tvorivé dielne a vystúpenia žiakov a seniorov.
Svetlá, hudba, Mikuláš v Čani
Vianočné mestečko v Čani ponúklo atmosféru plnú punču, sladkostí, hudby a detského smiechu. Nechýbalo divadelné predstavenie, Mikulášsky program a vianočné trhy.
Deň úcty k starším
V obci Čaňa si uctili takmer tisíc seniorov nákupnými poukážkami.
Inšpirácie z gastronómie
Slovenská kuchyňa je plná chutných jedál a regionálnych špecialít. Tu je niekoľko inšpirácií:
Letná terasa Fontána Topoľčany
Letná terasa Fontána v Topoľčanoch ponúka príjemné posedenie, miešané drinky, kvalitné pivo a športové prenosy.
Marhule
Marhule sú obľúbené pre svoju chuť a obsahujú vitamíny, minerály a vlákninu. Môžu sa konzumovať čerstvé, sušené, zavárané alebo použiť do rôznych jedál.
Ak marhule nemáte v záhrade, nezúfajte. Medzi obľúbené miesta na samozber marhúľ patria napríklad Tomášovce, Veľké Ostratice, Borovce alebo Čachtice a ich cena sa pohybuje okolo 1 € za kilo, v závislosti od zrelosti.
Marhule sú vďaka ich sladkej a šťavnatej chuti veľmi obľúbené. Obsahujú karotenoidy a tiež xantofyly, ktoré chránia zrak. Nájdeme v nich vitamín A a vitamín C, draslík a vlákninu. Ani marhuľové jadierka určite nevyhadzujte. Z času na čas si vylúskajte malé horké marhuľové jadro ukryté vo vnútri. Vedci zistili, že látky obsiahnuté v marhuľových jadrách, amygdalíny, údajne pomáhajú v boji s rakovinovými bunkami. Nezjedzte ich ale viac než 5 kusov denne, pretože látka ktorá zabíja nádorové bunky sa vplyvom trávenia mení na malé množstvo kyanidu.
Ak si chcete pochutiť na marhuliach aj v zime, môžete si ich napríklad nasušiť. Stačí ich nakrájať na tenšie plátky, alebo štvrťky a vysušiť. Najrýchlejšie sa vám to podarí v sušičke na ovocie. Sušené marhule síce strácajú sušením vitamín C, ale obsahujú viac železa. V nejednej domácnosti sa chystá každoročne tradičný marhuľový kompót. Marhule na zaváranie sa poriadne umyjú vo väčšom množstve vody spolu s kvapkou octu. Zalejeme ich cukrovým sirupom, ktorý vyrobíme z prevarenej vody a kryštálového cukru v pomere 1 :1. Poháre naplnené marhuľovými polovičkami zalejeme cukrovým sirupom a zatvoríme.
Marhule sa hodia naozaj do tých najrôznejších pokrmov. Raňajkovať sa dajú napríklad nakrájané na malé kúsky v jogurte, v ovocnom šaláte alebo ako súčasť ovsenej kaše. Ak obľubujete mliečnu ryžu, marhule sa k nej úžasne hodia v kombinácii s kokosom. Na desiatu alebo rýchly olovrant použite kľudne prezreté marhule, ktoré skombinujete napríklad s banánom, hrsťou vlašských orechov a jahodami. Ovocné gule plnené marhuľovými polovičkami snáď ani netreba predstavovať. Tento typický letný „prázdninový obed“ pripravuje svojim vnúčatám nejedna babička.
Zemiaky uvaríme v šupke, následne ich ošúpeme a nastrúhame na strúhadle na syr. Pridáme múku, vajce a soľ a vypracujeme nelepivé cesto. Rozvaľkáme ho, narežeme na štvorce a do každého vložíme polovicu marhule. Zabalíme a vytvarujeme gule. Podávame posypané na sucho opraženou strúhankou s cukrom a preliate roztopeným maslom.
Ak nie ste na sladké a oceníte zaujímavé kombinácie chutí, vyskúšajte počas záhradnej grilovačky úplne jednoduché marhuľové slané jednohubky. Polovičky marhúľ obalíme do plátkov oravskej slaniny a grilujeme z každej strany. Z marhúľ si tiež môžete vyrobiť džem alebo výživu, kombinovať ich z inými druhmi ovocia, vyrábať dreň, či zmrzliny.
Reštaurácia Pod Smrekom v Topoľčanoch
Reštaurácia Pod smrekom Topoľčany Vás privíta svojím príjemným domácim prostredím, veľkou kapacitou miest na sedenie a aj letnou terasou na Sládkovičovej ulici v Topoľčanoch.
Príďte si do našej útulnej reštaurácie vychutnať výborné domáce jedlá, grilované a pečené mäsové a bezmäsité jedlá, ale aj chutné denné menu, z ktorého ponuky si zaručene vyberiete.
Vyberte si zo širokej ponuky z nášho jedálneho lístka: špeciality dňa, slovenské jedlá, polievky a predjedlá, jedlá z kuracieho mäsa, jedlá z rýb, jedlá z hovädzieho mäsa, jedlá s bravčového mäsa, bezmäsité jedlá, šaláty, cestoviny a domáce múčniky.
Okrem stáleho výberu jedál z jedálneho lístka Vám ponúkame aj pestré denné menu. Taktiež poskytujeme rozvoz jedál do firiem a celého mesta.
Ak sa chystáte organizovať rodinnú oslavu, stretávku, firemnú akciu či posedenie s väčšou skupinou priateľov, prostredie obľúbenej reštaurácie Pod smrekom v Topoľčanoch je pre Vás to pravé.
Otváracie hodiny:
- Pondelok až štvrtok: 9:00 - 22:00
- Piatok: 9:00 - 21:00
- Sobota: 10:00 - 21:00
- Nedeľa: 11:00 - 19:00
Historické udalosti a osobnosti
História obce Veľká Suchá je bohatá a zaujímavá.
Dejiny obce Veľká Suchá
Prvá kronika obce zhorela pri veľkom požiari. Ďalšia kronika zmizla asi za vojny. Pri zostavení dejín sa opierali o rôzny dostupný materiál, jednak zo susednej obce Pondelok. Mali by sme sa aktívne zaujímať o históriu tej obce, v ktorej sme sa zrodili, v ktorej žijeme, vykonávame si práce svojho povolania, kde nás stretávajú životné radosti i starosti. Rodná dedinka je každému milá a vzácna. Obec Veľká Suchá a Pondelok ležali tesne vedľa seba, sú spoluzbudované. Ich spolu zbudovanosť je taká, že z dvoch majiteľov na jednom dvore jeden patril do obce Veľká Suchá, druhý zasa do obce Pondelok.
V XV. storočí sa neuzavierali manželské zväzky. Po oslobodení nastalo obdobie nových, lepších a spravodlivejších medziľudských vzťahov. Mládeži sa naskytla nebývalá možnosť odborného a politického rastu i možnosti sebarealizácie.
V obci Veľká Suchá vládli zemské rodiny rody: Jákoffy, Jánoky, Jakab, Nolten, Otrokóczi, Tqrqk, Kovács. Praotcom rodiny bol Jakó. Posledným mužským potomkom bol František Jakoffy, kapitán muránskeho hradu, ( zomrel v r. 1639 ). Rodina Janoky de Jánok et Nagyszuha pochádza tiež, ako rodina Jakoffy z pokolenia Hont Pazman. Posledné panské rodiny na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci.
Obec Veľká Suchá vznikla zo zemianskej osady. Jej prvé sídlisko bolo v priestoroch dnešnej parcely Kopánca. Postupne sa roztiahla obec južným smerom do priestorov parcely Gašparka. P.S Obec Veľká Suchá bola založená v r. 1280 ( podľa Paznam. Catalog. V dávnych dobách boli príbytky, hospodárske staviská vystavené z dreva, pokryté slamou, alebo drevenou šindľou. Veľký požiar vypukol vo veľkej Suchej 24.júna 1795, kedy vyhorela celá obec.
V XV. storočí prichádzajú na Slovensko husiti. Je domnienka, že na kopci hrádku malí svoju pozorovateľňu. V jednom cirkevnom zázname z r. 1595 sa spomína veľkosuchánska evanjelická cirkev a jej farár Vavrinec Lošan. Od roku 1630 sa Pondelok stáva farnosťou evanjelickej cirkvi a to zásluhou zemepána Jakoffy Ferencza, ktorý ostal verný reformácií.
Poľnohospodárstvo a remeslá
Pestoval sa jačmeň, ovos, zemiaky, kukurica, krmná repa, tekvice. Najmä konopám sa tu veľmi dobre darilo.
Kŕmidlo pre vtáky
tags: #koza #z #oravskej #slaniny #pre #vtaky


