Filmový turizmus na Slovensku: Potenciál a realita
Tomáš Galierik vyštudoval kulturológiu a riadenie turizmu a dnes je špecialistom na filmový turizmus. Už dvadsaťdva rokov mapuje filmové miesta na Slovensku. Je autorom fantasy série pre mladých Linda a kľúč od Andary (2021), ale najmä dvoch encyklopedických kníh o miestach, kde sa nakrúcali domáce alebo zahraničné filmy, resp. filmové scény Filmové miesta (2021) a Filmové miesta 2.
Pôvodne to bol koníček, z ktorého sa napokon vyvinula práca vyžadujúca množstvo času a energie. Celkom na začiatku ho zaujali niektoré filmové miesta vo svete. Viaceré aj osobne navštívil.
„Jednými z prvých takýchto miest, ktoré som navštívil, boli filmové lokality v Tunisku. Výnimočné sú aj v Jordánsku, či už mesto Petra alebo púšť Wadi Rum. Na týchto miestach sa nakrúcal napríklad Marťan, Transformers: Pomsta porazených, alebo Indiana Jones: Posledná krížová výprava,“ spomína na svoje cesty filmový nadšenec. „Veľkým zážitkom je vidieť Popeye Village, dedinku Pepka námorníka na Malte.
Neskôr svoju pozornosť presunul na miesta nakrúcania v Bratislave. „Pre mňa ako filmového fanúšika bolo fascinujúce sa dozvedieť, že George Clooney a Nicole Kidman rozbili niekoľko áut priamo pred Slovenským národným divadlom v Bratislave,“ hovorí autor dvojdielnej publikácie Filmové miesta.
Keď sa z koníčka stal vážny záujem vydať knihu, získavať informácie, overovať si ich a zhromažďovať materiály vôbec nebolo jednoduché. V nejednom prípade dostal dokonca aj zákaz publikovať informácie.
„V minulosti som takmer desaťročie strávil v cestovnej kancelárii a videl som, v koľkých regiónoch sveta dokážu využiť potenciál filmových miest pre propagáciu regiónu a prilákanie návštevníkov. Ešte aj v Tunisku lákajú na miesta, kde sa nakrúcala Angelika. Keď tam prídete, žasnete, ako to využili, aké lákadlo z toho urobili. Pomáha to aj miestnym obyvateľom či už predajom suvenírov alebo cestovným ruchom vôbec. Na Slovensku máme zopár zaujímavých filmových miest a malá časť o turistov nestojí alebo túto príležitosť zatiaľ neuchopila,“ hovorí udivene Tomáš.
„Viaceré regióny hľadajú niečo, čím by prilákali turistov, návštevníkov. Niektoré na to možnosti majú, no nevyužívajú ich.
Filmové miesta v Bratislave majú veľký potenciál pre pritiahnutie turistov.
Pri príprave prvej knihy Filmové miesta však napriek ťažkostiam postupne zhromaždil také množstvo materiálu, že ho musel rozdeliť. Lenže s vydaním prvej knihy to takisto nebolo jednoduché. Veľmi dlho hľadal vydavateľa. Dostával odpovede, že takýto projekt si vyžaduje spoluprácu so Slovenským filmovým ústavom, že je to úzkoprofilová téma a podobne. Vydavateľstvá tejto téme neverili.
Snažil sa ich presvedčiť, nech si to aspoň prečítajú a že film nie je taká úzkoprofilová téma, aby nezaujala ľudí najmä v regiónoch a lokalitách, kde sa nejaké filmové scény nakrúcali. Napokon však vydavateľa predsa len našiel.
„Mal som šťastie, že som našiel vydavateľa, ktorý vydáva knihy a publikácie o Slovensku a mal o takúto tému záujem. Takže nakoniec sa knihu podarilo vydať v naozaj krásnej podobe.
Mapovanie filmových miest a zhromažďovanie materiálov robí dvoma spôsobmi. Niekedy si vyberie nejakú známu lokalitu, napríklad Vysoké Tatry a zisťuje, aké filmy či filmové scény sa tam nakrúcali. Inokedy postupuje opačne: „Pozriem si nejaký film a potom si skúsim overiť, či sú v tých scénach len umelé kulisy v štúdiu, alebo sú to konkrétne miesta, kde sa niektoré scény nakrúcali.
Niekedy aj Slovenský filmový ústav uvedie, kde sa daný film alebo niektoré scény nakrúcali. Inokedy to v rozhovoroch prezradia aj samotní filmári. „No stáva sa, že filmári to dopletú. Napríklad povedia, že nakrúcali na Orave a pritom tam vôbec neboli. Je to častý prípad pri Terchovej a Vrátnej doline, liptovských dedinkách Malé a Veľké Borové, ale aj pri kysuckých obciach.
Pred nástupom internetu bolo zisťovanie informácií oveľa ťažšie. Ale ani dnes to nie je vždy jednoduché, pretože nie všetky filmové sú miesta priznané. „Ak je nejaký film príbehovo zasadený povedzme do Spojených štátov a nejaká malá scéna sa natočí aj u nás, informáciu o tom zvyčajne nenájdete. Takým je napríklad britsko-americký hororový film Dravci (Ravenous, 1999) zasadený do občianskej vojny v Amerike.
„Tento film som videl veľakrát. Je tam scéna, keď po naháňačke skáču zo skaly. Keďže sa celý dej logicky odohráva v Amerike, nikdy mi nenapadlo, že tá skala je Tomášovský výhľad v Slovenskom raji. Až po čase mi to došlo. Dnes je táto informácia dokonca využívaná na vyzdvihnutie hodnoty tohto filmového miesta,“ spomína na ďalšiu zaujímavosť Tomáš.
„Mimochodom Slovenský raj je vďačným miestom pre filmárov. Napríklad aj vo filme Perinbaba a Dva svety, ktorý zatiaľ nebol uvedený v kinách. Tomášovský výhľad bol vďačným miestom aj pre scény v takých filmoch ako Dračie srdce (1996), „Eragon“ (2006) a ďalšie.
Niekedy sa stáva, že jeden a ten istý interiér môžeme vidieť vo viacerých filmoch, len so zmenenými detailmi. „Napríklad interiér Primaciálneho paláca bol už vo viacerých filmoch akoby prezidentským palácom alebo biskupským sídlom. Vidíte tie isté dvere, tie isté typy zdobenia. Filmové miesto sa dá niekedy spoznať aj podľa výhľadu z okna.
Sú to napríklad vo filmoch využité reprezentatívne budovy, niektoré výškové stavby, prípadne zámky alebo kaštiele, ktoré sú v súkromnom vlastníctve. Návštevník sa tam nedostane, preto ten interiér bežne nie je známy. A ktorý zahraničný film ho najviac prekvapil tým, že scény boli nakrúcané aj u nás? „Určite film Blood Red Sky, v preklade Krvavo červené nebo. Je to nemecký hororový thriller nakrútený pred dvomi rokmi. Keď na začiatku filmu lietadlo núdzovo pristáva na letisku, sprievodné titulky chcú diváka presvedčiť, že sa to odohráva na jednej škótskej základni.
Všetky mestá na Slovensku 🇸🇰 – Kompletný prehľad TOP miest!
V prvom diele nájdeme napríklad filmovo výrazne vyťažené Múzeum oravskej dediny v Zuberci, ktoré je pravidelným hostiteľom filmových štábov a aj nedávno sa v ňom nakrúcala nová rozprávka režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Podobne ako Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke prepojené so seriálom Teta, Lietajúcim Cypriánom, filmom Želary alebo Zakliatou jaskyňou. Alebo Múzeum slovenskej dediny v Martine, ktoré sa neodmysliteľne spája s nakrúcaním Jakubiskovej Perinbaby.
Dôležitými miestami prvej knihy sú mnohé známe hrady a zámky. V druhom diele nájdeme napríklad informácie o obci Blatnica, ktorá sa nachádza v Turčianskej kotline. „Práve tam vznikol v roku 1921 vôbec prvý slovenský celovečerný film Jánošík,“ hovorí Tomáš Galierik a pripomína tak, čím je táto obec z hľadiska dejín slovenskej kinematografie zaujímavá. „Autori filmu bratia Siakeľovci nás tak dostali na filmovú mapu sveta. Rolu Aničky po boku Thedora Pištěka hrala členka ochotníckeho divadla Mária Fábryová, ktorá sa tak stala prvou slovenskou filmovou herečkou. Tvorcov, bratov Jaroslava a Daniela Siakeľovcov tento film takmer zruinoval, no nakoniec len vo vtedajšom Československu zarobil 19 miliónov korún. Premietal sa aj v Spojených štátoch v prostredí amerických Slovákov.
Z filmárskeho hľadiska je významný aj Čierny Balog. „Každá ulica, každé miesto je tam spojené s filmom“, hovorí Tomáš a dodáva, že sa tam nakrúcali scény filmov Nevera po slovensky a Pokoj v duši. Železnica v Čiernom Balogu hrá dôležitú úlohu v oboch týchto filmoch.
A aké sú najnovšie filmovačky v našich lokalitách? „Už spomenutá rozprávka režisérky Čengel Solčanskej s názvom Tri zlaté dukáty sa mimo Zuberca nakrúcala aj na Oravskom hrade a pri hrade v Beckove. Na Netflixe sa začala streamovať Zakliata jaskyňa, ktorá sa pred časom nakrúcala v Súľovských skalách, v Domici aj v skanzene na Kysuciach. Pre nás je možno nešťastím, že bez slovenského znenia, čo značne devastuje divácky zážitok.
Viaceré obce sa síce snažia využiť fakt, že v danej lokalite sa nakrúcal nejaký film, resp. Niektorých brzdí obava, či sa napríklad po zverejnení fotografií nedostanú do problémov kvôli autorským práva. „Nevedia, ako na to. Pritom sa stačí obrátiť na producentov či filmovú spoločnosť, pre ktorú je niečo také vždy vítanou reklamou. V takýchto prípadoch sa snažím pomôcť, poradiť,“ hovorí Tomáš o ďalšej svojej skúsenosti pri mapovaní filmových miest. „Neviem si predstaviť, že by nejakej dedinke na Slovensku niekto nedal autorské práva na nejakú fotografiu alebo že by žiadal nejakú neúnosnú platbu. Niekedy len treba chcieť.
„Ľudia sú nadšení, keď odrazu zistia, že v ich obci sa v minulosti nakrúcal nejaký film,“ hovorí Tomáš. „Napríklad na Kysuciach, odkiaľ pochádzam, sa čudovali, keď som im vravel, že sa tam nakrúcal Lietajúci Cyprián. Rovnako ho teší, keď sa mu ozvú neznámi ľudia a poskytnú mu informácie, ktoré by sa inak nedozvedel. „Napríklad keď sa mi niekto ozve, že to a to musím v knihe uviesť, lebo mu o tom rozprával jeho otec, ktorý bol pri nakrúcaní. Je veľa takýchto zaujímavostí a detailov, o ktorých nik nevie, nikde nie sú uvedené a je dobré ich spracovať a zachytiť.
Práve takíto nadšenci Tomášovi už veľakrát pomohli zaujímavými typmi alebo informáciami o nakrúcaní filmových scén. Napríklad o filme Pieseň o sivom holubovi. Je to filmový debut režiséra Stanislava Barabáša, ktorý neskôr emigroval a stal sa úspešným a oceňovaným režisérom. Uvedený film patrí do zlatého fondu slovenskej kinematografie. „Je to smutný film, smutná je aj záverečná scéna, hovorí Tomáš. „Ozval sa mi syn jedného z hercov a ozrejmil mi niektoré detaily, povedal mi zaujímavé informácie, ktoré sa človek bežne nedozvie. Pri vodopáde v Lúčkach sa nakrúcala scéna jednej talianskej rozprávky. Nikde o tom nie je žiadna zmienka a žiadna zaznamenaná informácia. Ozvala sa mu však jedna pani, ktorá bola pri nakrúcaní a upozornila ho na takúto zaujímavosť.
„Je to v podstate neznáma trojhodinová talianska rozprávka. Spojenie s lokalitou a ďalšie filmové dielo, ktoré možno s konkrétnym miestom spojiť, by pritom po čase celkom upadlo do zabudnutia. Takýmto ochotným ľuďom, nadšencom, ktorí mi poskytnú neoceniteľné informácie, mám byť prečo vďačný.
Za tie roky, čo sa Tomáš venuje propagácii a filmovému turizmu, dnes už vidí viaceré zmeny. „V minulosti sme nemali možnosť vidieť otvorené a viditeľné využívanie filmových prepojení a zaujímavostí v článkoch a blogoch štátnych inštitúcií a múzeí. A ani tie existujúce blogy a články neboli bežnou súčasťou vlastnej propagácie.
Význam filmového turizmu je prijímaný aj v profesionálnom filmovom svete. Záujem vysokých škôl a médií je v poslednom čase na inej úrovni. Tému filmového turizmu a rozvoja turizmu na miestach, kde by práve film mohol do značnej miery prispieť k turizmu a cestovnému ruchu, si dnes už začínajú všímať viaceré regióny a organizácie.
V plánoch autora knižnej série Filmové miesta je v budúcnosti rozsiahlejšia encyklopédia svetových filmových miest, na ktorej pracuje už dlhší čas. Tak ako postupne pribúdajú ďalšie filmové diela a seriály, postupne sa mení aj filmový turizmus, ktorý v zahraničí neraz prekonáva všetky očakávania a zásadne sa mení aj vnímanie tohto typu turizmu.
Železnica v Čiernom Balogu hrá dôležitú úlohu vo filmoch Nevera po slovensky a Pokoj v duši.
tags: #krizova #cierny #balog #recept
