Kto je tento chlieb, bude žiť naveky: Význam Eucharistie a večného života

Ježiš povedal zástupom: „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky."

Ježiš nám hovorí, že on je nový chlieb z neba - nie len na prežitie tela, ale na život duše, večný život. Kto môže prísť k tomuto chlebu? Ježiš odpovedá jasne: „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ (Jn 6,44). Viera nie je náš výkon. Nie je to duchovný rekord, ku ktorému sa prebojujeme vlastnými silami. Viera je ako vietor, ktorý prichádza od Boha. Je to jemné volanie Otca, ktorý nás ticho priťahuje k Synovi.

Jednou z vecí, bez ktorých by sme my ľudia nemohli žiť, je určite jedlo. Myslím, že jedlo je aj niečo, bez čoho by sme si nevedeli predstaviť svoj život. Bratia a sestry, aj dnešný text nám hovorí o chlebe.

Eucharistia - chlieb a víno

Význam slova "každodenný" v modlitbe Otče náš

Pravdepodobne prvé, čo nás napadne je, že prosiť o chlieb sa netreba učiť, to sa modlí každý. Pravdepodobne každá modlitba začína takto: "Bože, postaraj sa o moje každodenné potreby." Žiaľ, u mnohých ľudí to tu aj končí.

Slovo „každodenný“ je slovo, ktoré sa nikde inde v gréckej literatúre nevyskytuje, len v tejto modlitbe. Ešte v ev. Lukáša, ale to sme v tej istej modlitbe. Cirkevný otec Origenes povedal, že to vymysleli pisatelia evanjelií. Samozrejme, že Pán Ježiš hovoril aramejsky a toto slovo tam nepoužil. Preto sme vo vážnom probléme, pretože po grécky sa slovo „každodenný“ nedá celkom presne vyjadriť.

Za dvetisíc rokov sa vyskytli štyri možnosti interpretácie tohto slova:

Chlieb na nasledujúci deň: Niektorí sa nad tým zamýšľajú, ako dnes môžem prosiť o zajtrajší deň? Ježiš totiž v tej istej kázni na vrchu hovorí, že nestarajte sa o zajtrajší deň. Dosť má dnešný deň na svojom trápení. Tí, ktorí hovoria, že je to na zajtra, tak chcú povedať, že ak dnes viem, čo zajtra bude, tak sa nemusím trápiť.
Nadprirodzený chlieb: Z toho gréckeho slova môže vyplývať, že ide o niečo, čo je nadprirodzené. Tí, ktorí zastávajú tento výklad, pripomínajú slová Pána Ježiša, ktorý povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky.“ (Ján 6:50). Takže chlieb života je jasná metafora o tom, že Ježiš je pre nás taká základná potreba pre život večný, ako je potrava pre naše telo. Ježiš je nadprirodzená potrava pre naše bytie. Cirkevní otcovia v tých prvých storočiach kresťanstva väčšinou tento názor aj zastávali, pretože chceli povedať, veď my potrebujeme duchovný chlieb.
Chlieb potrebný pri príchode Krista: Daj nám dnes náš chlieb, ktorý budeme potrebovať vtedy, keď Ty prídeš. Živ nás tak, aby sme obstáli na súde. Dnes potrebujeme vykonať to, čo bude najdôležitejšie, pretože zajtrajšok nevieme či vôbec príde. Dnes nám daj náš večný chlieb.
Každodenná existencia: To je naša každodenná existencia. Daj nám dnes náš chlieb, nutný pre naše fyzické bytie. Svätý Augustín vysvetľuje, že pravdepodobnejšie je chápať tento chlieb aj duchovne aj telesne. Pravda za každým slovom!

Poradie prosieb v modlitbe Otče náš

Je pozoruhodné, že Pán Ježiš, keď nás učí modliť sa, najprv nám vkladá do úst modlitbu o chlieb, až potom nás učí modliť sa o zmierení a o odpustení hriechov. Možno nás to trocha vyruší. Je chlieb dôležitejší ako zmierenie s Bohom?

Boh je schopný a aj to robí, že nám dáva všetko pre našu fyzickú existenciu bez toho, aby sme s Ním boli zmierení. Pán nás učí, že tvoj Otec ti dá chlieb, aj keď si od Neho vzdialený. Boh je lepší ako si myslíme a nepodmieňuje naše bytie tým, že si všetko vybavíme. Reálne chlebu predchádza zmierenie.

Ježiš a pokušenie na púšti

V Biblii máme zaznamenanú udalosť, keď bol Ježiš pokúšaný na púšti. Po štyridsiatich dňoch prišiel hlad. Keby sa vtedy nenajedol, tak zomrie. A vtedy prišiel pokušiteľ Satan a hovorí: „Urob chlieb z tých kameňov.“ A On hovorí: „Nie na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Božích, bude žiť človek.“ Áno, my musíme existovať, aby sme sa mohli modliť, ale práve v tom je to, že v srdci dávame prednosť Božiemu Slovu pred chlebom. Pretože vieme, že chlieb pochádza od Boha.

Skutočná duchovnosť a láska k Otcovi

Napriek tomu, že Slovo Božie má byť na prvom mieste a máme sa zaoberať duchovnými vecami ako dôležitejšími, neznamená to, že máme byť morbídne duchovní. Chorobne spirituálni. Neznamená to, že sa nebudeme nezaoberať bežnými vecami života. Skutočná duchovnosť, skutočná láska k Otcovi, znamená, že každú maličkosť mu viem predložiť a prosiť, aby sa o ňu postaral. A Nová zmluva je plná takýchto výziev. „Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách.“ (Filipanom 4:6).

Pán nás učí: pros o základné potreby, o to, čo naozaj potrebuješ. „Chudoby ani bohatstva mi nedaj, živ ma pokrmom podľa mojej potreby. Aby som sa nenasýtil a nezaprel a nepovedal, kto je Hospodin.“ (Príslovie 30:8-9). Boh vie, koľko potrebujeme pre naše každodenné žitie.

Vedomá závislosť na Otcovi

Ďalšia vec, o ktorej nám hovorí „chlieb náš každodenný“ je, že kresťan má mať vedomú závislosť na Otcovi. Je veľký rozdiel či dávaš do úst to, čo si Bohu v podstate ukradol, alebo či si to dostal preto, lebo si povedal: Môžem si vziať? Boh je majiteľ, a my sme na návšteve. Otec, môžem si vziať každodenný chlieb? A dáš mi ešte aj viac? Daj mi to, keď ráčiš. A tým vyjadrujeme aj vďačnosť.

Spoločenstvo chleba

Spoločenstvo chleba je širšie ako spoločenstvo cirkvi. Ide tu o prajnosť. Nemôžte prosiť o chlieb a závidieť iným. Prosíte: „Daj nám náš chlieb každodenný,“ tak chcete, aby mal celý štát chlieb. Celé ľudstvo. Všetci. Nechceme povedať daj mne a iným nie. Ciprián to pekne vyjadruje: Naša modlitba je verejná a spoločná. Keď sa modlíme, nemodlíme sa za jedného, ale za všetkých ľudí. Spoločenstvo chleba je spoločenstvom všetkých ľudí. Keď prosíš za „nás,“ prosíš Otca za všetkých. Keď počujeme, že je hlad v Južnej Afrike a kde všade na svete milióny ľudí hladujú, rozhodne nemôžme zabudnúť na nich.

Svätý Otec v dnešnú nedeľu ako zvyčajne napoludnie udelil požehnanie z okna Apoštolského paláca. Veriacim, ktorí celkom zaplnili Námestie svätého Petra, hovoril o význame Eucharistie v živote kresťana.

Svätý Otec povedal:

„Eucharistia je Ježiš, ktorý sa dáva celý nám. V Eucharistii sa nebo dotýka zeme. Večný sa stáva pominuteľným. Božie Slovo, ktoré stvorilo svet, sa stáva kúskom chleba. Tento chlieb sa prijíma s úžasom, s pokorou a s horiacim srdcom. Prijať Eucharistiu znamená povedať: Chcem žiť v tebe, Pane. Chcem, aby si vo mne prebýval. Znamená to nechať sa premieňať - nie raz, ale stále znova. Znamená to stať sa tým, čo prijímam. A tak je Eucharistia nielen pokrmom pre večnosť, ale aj ohniskom života tu a teraz. Ježiš sa láme, aby sme aj my vedeli lámať svoj čas, svoju pozornosť, svoje srdce pre iných. Eucharistia je chlieb pre svet - ale len vtedy, keď my sami sa stávame ľuďmi eucharistie.“

Ježiš - Chlieb života

Počas týchto dní Hospodin i Mojžiš museli počúvať sťažnosti a bedákanie vyvoleného národa: ako dobre nám bolo v Egypte, všetko sme tam mali, teraz nemáme nič, aj Boh na nás zabudol, a pod. Izraelci začínajú znovu spomínať a všetko v Egypte sa im z odstupom času javí ružové a dobré, aj keď situácia bola v skutočnosti zlá.

Do tejto kritickej situácie musí Hospodin zasiahnuť - robí to hneď a priamo a to tak, že oslovuje Mojžiša a zasľubuje chlieb z neba. Manna bola záchranou. Keďže izraelský národ blúdil po púšti, možnosti nasýtenia boli minimálne. Tak ako pri východe z Egypta, ako pri prekročení Červeného mora, tak aj teraz sa musí ľud spoliehať výhradne na Hospodina a Jeho dobrú vôľu.

Zaujímavé na tomto príbehu je, že Boh odpovedá na reptanie ľudu svojimi darmi. Ale zároveň dáva Izraelcom najavo, že ich reptanie sa Ho dotýka a zarmucuje Ho. Preto sa dáva svojmu ľudu nanovo poznať a zjavuje im svoju slávu. On vie, že práve teraz to ľud najviac potrebuje, teraz v čase telesnej biedy a duchovnej mdloby, teraz v čase núdze a ťažkostí.

Táto skúška mala dvojakú stránku: jednak sa ľud mal naučiť dôverovať Hospodinu a tak sa odovzdávať do Jeho starostlivosti a jednak sa mal naučiť poslušnosti voči Božím prikázaniam a zákonu. Boh dáva toľko nebeského chleba, aby mali všetci dostatok a nikto netrpel núdzu. No napriek tomu si ľud začal chlieb zbierať do zásoby a uschovávať na ďalšie dni.

V texte z evanjelia Jánovho je manna porovnávaná s Pánom Ježišom, takže aj na Neho by sme mohli aplikovať 3 dôvody, ako pri nebeskom chlebe pre Izraelcov. Teraz však nemusíme používať minulý čas, ako pri manne. Ona mala len dočasný význam a zmysel len pre izraelský národ.

Aj my sme, milí priatelia, na ceste. Každá z našich ciest smeruje k smrti a k večnosti. Sú poznačené radosťou a spokojnosťou, ale aj nedostatkom, bolesťou, starosťami a trápením. Počas tejto cesty často strácame silu a preto sa potrebujeme posilniť. Na rozdiel od Izraelcov, my máme množstvo možností ako to urobiť, ako vyplniť prázdne miesto, ako uhasiť túžbu po spoločenstve s Bohom.

Jedinou správnou možnosťou pre posilnenie a povzbudenie je Ježiš Kristus a Jeho obeť na kríži. Tento život sa dá prežiť aj bez Neho, ale ako chceme prejsť večnosťou bez zachraňujúcej obete Božieho Syna? V tomto živote Boha môžeme ignorovať, ale ako Ho budeme ignorovať na poslednom súde? V tomto živote môžeme niektoré veci zvládnuť sami, ale ako chceme zvíťaziť nad smrťou a diablom bez Krista?

Eucharistický zázrak v Lanciane je vedecky potvrdený

Ježiš Kristus sa kvôli nám obetoval, zostúpil z nebeského trónu, aby sa pre nás stal Spasiteľom, Vykupiteľom a Záchrancom. Aby sme boli uchránení od večnej smrti a prenesení do života. Veď Ježiš je chlieb života. On je živý chlieb a ak z tohto chleba budeme jesť, budeme žiť naveky.

Náš nebeský Otec nás veľmi miluje a práve z tejto svojej lásky poslal na túto zem svojho Syna. A urobil to ešte vtedy, keď sme boli hriešni, aj keď vedel, že budeme hrešiť ďalej. Urobil to, aj keď vedel, že Ho mnohí neprijmú a že budú žiť bez Jeho prítomnosti a záchrany.

Pán Ježiš je však nielen dôkazom Božej lásky a milosti, ale Jeho kríž je aj dôkazom toho, ako veľmi náš hriech Hospodina zraňuje a zarmucuje, ako veľmi sa Ho dotýka. Každý náš hriech, naša zloba, neposlušnosť nášho Boha bolí. No najviac Ho iste trápilo a bolelo to, keď sa pozeral na svojho vlastného Syna, ktorý znášal trest za všetko naše zlo.

Boží Syn je skúškou viery. Ak chceme prijať požehnanie z Jeho obete, ak chceme dosiahnuť večný život, ak chceme zažiť Božiu prítomnosť a prijímať Jeho milosť, musíme splniť podmienku viery a prijímania: len ten, kto verí, má večný život a kto je z tohto chleba - teda Ježiša Krista - bude žiť naveky.

Časté a pravidelné prijímanie Eucharistie je posilou pre prirodzený i nadprirodzený život.

Eucharistia a Večný Život

Ján apoštol na Ježišových slovách poukazuje na význam a potrebu prijímania Eucharistie. Eucharistia je pre kresťana dôležitým pokračovaním krstu. Prví kresťania preto vždy berú účasť na lámaní chleba. Mať účasť na Eucharistii je prejavom kresťanského života.

Keď krst sa chápe ako brána ku kresťanskému životu, tak Eucharistia je potrebná pre udržanie a rast kresťanského života. Eucharistia sa nemôže chápať ako vec či udalosť pre slávnostné chvíle, ale pre všedné dni života. Kresťan čerpá silu v Eucharistii pre svoj život. Eucharistia je dar, ktorý v ňom účinkuje a spôsobuje, že spojenie s Kristom pretrváva.

Eucharistia je neodmysliteľný dar Krista pre upevnenie, rast nášho života, aby sme mohli žiť večne. Eucharistia v človeku spôsobuje, že Ježišov život v nás je cennejší ako čokoľvek iné, čo na zemi môžeme získať skrze Eucharistiu. Potom zvíťazíme i nad každým zlom. Prijímaním Eucharistie rastie v nás viera v Krista.

Eucharistia sa v živote nestráca, dokonca aj keď je nám znova odpustené pri sviatosti zmierenia, keď sme spáchali hriech, nové prijímanie Eucharistie nás obohacuje. Dar Eucharistie dostávame ako liek pre naše ľudské slabosti, posilu do bojov a zápasov, nádej v hodine smrti…

Ježiš priam volá: „Ako mňa poslal živý otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ (Jn 6,57) Chceme hľadať lepší elixír života? Eucharistia je najlepší elixír, ktorý nás ochráni pred večnou záhubou. A nielen nás.

Citát svätého Augustína

Svätý Augustín vysvetľuje, že pravdepodobnejšie je chápať tento chlieb aj duchovne aj telesne. Pretože chlieb je celá naša existencia.

Prijímanie Eucharistie: Láska a Vďačnosť

Boh je schopný a aj to robí, že nám dáva všetko pre našu fyzickú existenciu bez toho, aby sme s Ním boli zmierení. Koľko ste žili bez toho, aby ste ho milovali? Mali ste čo jesť? Inak by ste tu neboli. Pán nás učí, že tvoj Otec ti dá chlieb, aj keď si od Neho vzdialený. Pretože, keby som mal jesť len vtedy, keď si všetko s Ním dám do poriadku, neviem koľko ráz by som sa v živote nejedol. Boh je lepší ako si myslíme a nepodmieňuje naše bytie tým, že si všetko vybavíme. Je to dobre? To by malo vzbudzovať lásku a vďačnosť k Otcovi.

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Svätý Pavol nazýva Eucharistiu aj Cirkev Kristovo telo. Jedno bez druhého nie je možné. Druhý vatikánsky koncil uznáva základnú jednotu, ktorá existuje medzi Cirkvou a Eucharistiou, táto téma je srdcom východného myslenia. Vo svojom dekréte o účinkovaní a živote kňazov Presbyterorum ordinis koncil odkazuje na Eucharistiu ako na „stredobod spoločenstva veriacich“ (čl. 5), a hovorí, že „budovať kresťanské spoločenstvo ... vôbec nie je možné, ak nemá svoje korene a svoj stredobod v slávení najsvätejšej Eucharistie“ (čl. 6).

Eucharistia je sám Ježiš, ktorý sa nám kompletne darúva. Sýtiť sa ním a prebývať v ňom prostredníctvom eucharistického prijímania, ak to robíme s vierou, nám premieňa život, premieňa ho na dar Bohu a bratom. Sýtiť sa tým „Chlebom života“ znamená vstúpiť do súladu s Kristovým srdcom, asimilovať, vstrebať do seba jeho rozhodovanie, jeho myslenie, jeho správanie. Znamená to vstúpiť do dynamiky lásky a stať sa ľuďmi pokoja, ľuďmi odpúšťania, zmierenia, solidárneho delenia sa. Tie isté veci, aké robil Ježiš.

Ježiš uzatvára svoju reč týmito slovami: «Kto je tento chlieb, bude žiť naveky» (Jn 6,58). Áno, žiť v skutočnom spoločenstve s Ježišom na tejto zemi nám už dáva prejsť zo smrti do života. Sviatok „Božieho Tela“ zaviedol pre celú cirkev pápež Urban IV. Už predtým sa tento sviatok slávil od r. 1209 v Lüttichu na výzvu mystičky Juliany z Lüttichu. Bulla Transiturus, ktorou pápež nariaďoval slávenie tohto sviatku, začína slovami: „Keď prišla hodina jeho utrpenia, ustanovil náš Vykupiteľ a Pán Ježiš Kristus pred svojím prechodom z tohto sveta k Otcovi, v predvídaní svojej smrti, počas poslednej večere veľkú a skvelú sviatosť tela a krvi, pri ktorej rozdeľoval svoje telo ako pokrm a svoju krv ako nápoj. Lebo kedykoľvek tento chlieb jeme a z tohto kalicha pijeme, zvestujeme Pánovu smrť. „Bratia, nie je kalich dobrorečenia, nad ktorým dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A Chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?“ Veríme v to isté a tak isto, ako veril sv. Pavol.

tags: #kto #je #tento #chlieb #bude #zit