Kto zje najviac mäsa na svete? Štatistiky a fakty o konzumácii mäsa
Strava je základným aspektom ľudského života a má priamy vplyv na naše zdravie, životné prostredie a dokonca aj na genetickú výbavu. Tento článok sa pokúsi preskúmať túto otázku a zároveň sa zameria na niektoré dôležité aspekty stravovania, najmä v kontexte konzumácie mäsa.
Mäso: Výživná potravina a potenciálne riziká
Mäso je pre mnohých ľudí dôležitým zdrojom výživy. Produkcia mäsa stúpla za posledných 50 rokov až trojnásobne a v roku 2018 sme celosvetovo vyprodukovali až 340 miliónov ton mäsa ročne. Priemerný Slovák zje za rok 70 kilogramov mäsa, čo je približne 190 g denne. Spotreba medzi rokmi 2016 a 2020 stúpla až o 37 %. Konzumácia na Slovensku je približne 2-krát vyššia ako je celosvetový priemer.
Hoci je mäso výživné, jeho nadmerná konzumácia môže predstavovať zdravotné riziká. Vysoká konzumácia červeného a spracovaného mäsa má dokázaný vplyv na rozvoj rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Spracované mäso, ako sú údeniny, párky, salámy a šunky, by nemalo presiahnuť 50 g denne, čo predstavuje približne jeden párok. Nadmerná konzumácia mäsa a bielych potravín môže viesť k zníženiu príjmu vlákniny a horčíka, ktoré sú dôležité pre zdravie.
Červeného mäsa by sme nemali zjesť viac ako 500 g za týždeň v uvarenom stave, čo je cca 700 g surového mäsa.
Kvalita mäsa a životné prostredie
Kvalita bežne dostupného mäsa je často problematická. Zvieratá sú chované predpripravenými zmesami, väčšinou bez možnosti pohybu a bez pobytu na dennom svetle. To nielenže spôsobuje utrpenie zvieratám, ale aj znižuje výživovú hodnotu mäsa. Ak budete mať niekedy možnosť konzumovať domácu sliepku z voľného výbehu, chovanú pol roka a nie 6 týždňov, uvidíte ten obrovský rozdiel. Zviera býva menšie, s nižším obsahom tuku, ale na druhej strane s vyvinutými pevnými svalmi, šľachami a kĺbmi.
Obrovská produkcia mäsa si vyžaduje veľa priestoru, čo vedie k vypaľovaniu lesov a pralesov. Rastlinné monokultúry sú chránené chemickými postrekmi, ktoré zabíjajú aj prospešný hmyz a narúšajú potravinový reťazec. Pestovanie plodín pre chovné účely, ich transport a metabolizmus zvierat produkujú enormné množstvá skleníkových plynov. V USA bolo v roku 2020 až 11 % skleníkových plynov vyprodukovaných pre poľnohospodárske účely.
V krajinách s najvyššími mierami konzumácie mäsa na obyvateľa je nutné obmedziť mäso až o 70 %. Slovensko síce nepatrí k TOP krajinám, ale oproti celosvetovému priemeru sme vysoko. Zníženie konzumácie mäsa aspoň o polovicu by ocenilo nielen naše životné prostredie, ale aj naše zdravie.
Najviac jeme bravčové, v posledných rokoch však dochádza aj k zvýšenej konzumácie hydiny. Vysoká spotreba bravčového je v celej EÚ. Veľký celosvetový nárast zaznamenala aj spotreba hydiny. Najviac tento druh mäsa využívajú obyvatelia Severnej Ameriky (50 kg na osobu ročne). V EÚ sa zje za rok len polovica tohto množstva - 25 kg na obyvateľa.
Vplyv stravy na mikrobióm a genetiku
Čoraz viac klinických štúdií potvrdzuje nenahraditeľnú rolu pestrého mikrobiómu pre celkové fyzické aj duševné zdravie človeka. Pestrosť druhov baktérií v črevách úzko súvisí s pestrosťou našej stravy. Čím viac druhov potravín konzumujeme, tým lepšie. Nestačí jesť dookola pár druhov zeleniny, prílohy, mäso, mlieko a pár ďalších potravín.
Potrava je jedným z najdôležitejších faktorov prostredia, ktoré dokážu vplývať na naše DNA, čiže na naše gény. Vedná disciplína, ktorá sa touto problematikou zaoberá, sa volá epigenetika. Príkladom je včelia kráľovná a obyčajná včela, ktoré sú geneticky rovnaké, ale líšia sa v strave. Včelia kráľovná je kŕmená včelou kašičkou, ktorá je plná výživných látok schopných aktivovať gény upravujúce fyziológiu a plodnosť.
Moderné farmárstvo pozmeňuje spôsob výživy chovaných zvierat, čo môže vplývať aj na ich genetiku.
Anglická gramatika jednoducho | SOME, ANY, A LOT OF, MUCH, MANY (Quantifiers)
Spotreba mäsa v USA a problém obezity
Ulice, obchody, školy či parky v Spojených štátoch sú plné obéznych ľudí. Štatistiky OECD hovoria jasne: počet obyvateľov USA, ktorí trpia obezitou, sa približuje 35 percentám. To je takmer 80 miliónov Američanov, a ich počet sa od sedemdesiatych rokov strojnásobil. Spôsobujú to veľké porcie, nadbytok tukov, cukrov aj bielej múky v strave.
Podľa nedávneho výskumu amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) priemerný Američan denne skonzumuje jedlo s energetickou hodnotou takmer 2 600 kalórií. To je o 500 kalórií viac než pred 30 rokmi, pričom denný energetický príjem priemerného muža je okolo dvetisíc kalórií (v závislosti od výšky, veku, fyzickej aktivity).
Najnovšie odhadované náklady na zdravotnú starostlivosť o obéznych pacientov predstavujú 210 miliárd dolárov. Ide o 50 miliónov dolárov viac ako v roku 2008. Na porovnanie, ide o pätinu rozpočtu, ktorý je určený pre americké zdravotníctvo. Ročné náklady na zdravotnú starostlivosť obéznych klientov sú v priemere o 1 500 dolárov vyššie ako u Američanov s normálnou váhou.
Obezita siahne do peňaženky. Obézni ľudia platia priemerne za zdravotnú poistku o 22 percent viac ako poistenci bez obezity. Poisťovne sa tak bránia, pretože obézni pacienti častejšie trpia cukrovkou, vysokým tlakom alebo srdcovými chorobami.
Na celom svete zomrie ročne 2,8 milióna ľudí v súvislosti s obezitou a liečba jej následkov oberá zdravotníctvu z rozpočtu sedem percent. Aj keď ľudia tlstnú aj na Slovensku, realite z USA sú vzdialení. Zatiaľ. Podľa dát OECD trpí obezitou ani nie každý piaty Slovák.
Ako sa stravujeme?
Podľa najnovších dát Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré robilo meranie v Bratislavskom kraji, trpí obezitou 17,5 percenta stredoškolákov, v prípade stredoškoláčok do 18 rokov ide o 10,3 percenta. Deti milujú cukor a ten je ukrytý všade. Problémy s nadváhou sa však začínajú už tým, že dieťa vynecháva obedy v škole, pretože mu nechutí. A potom sa nárazovo naje.
Potraviny lekárka rozdeľuje podľa takzvaného glykemického indexu. To znamená, ako rýchlo potravina ovplyvní hladinu cukru v krvi, čím organizmus reaguje vypustením inzulínu. Ak človek vynechá jedlo a príjem potravín nedostatočne dávkuje počas dňa, organizmus sa správa stresovo. "Vyplaví inzulín a robí si zásoby vo forme tuku, pretože nevie, kedy dostane ďalšie jedlo. Následne obrovský výkyv spôsobí akoby vlčí hlad," vysvetľuje lekárka.
Zelenina na rozdiel od sladkostí má nízky glykemický index, čím sa hladina cukru v krvi nerozkýve, ale udržuje hladinu cukru na vyrovnanej úrovni. Je to výhodné pre organizmus, pretože je dostatočne a rovnomerne zásobovaný príjmom energie a nerozhodí celý metabolizmus.
Rady, koľko cukru konzumovať
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby dospelý človek prijímal vo forme cukru len päť percent svojich denných kalórií. Cukor sa v súčasnosti kvôli zlepšeniu chuti pridáva vo veľkom do radu potravín, kde by sme ho možno ani nehľadali. Je súčasťou prakticky všetkých spracovaných jedál, ako sú jogurty, rôzne omáčky, chlieb či kečup. Jedna lyžica kečupu napríklad vyčerpá desatinu odporúčanej dennej dávky a jedna plechovka sladkej limonády ju obsiahne celú.
Pre metabolizmus je to obrovská záťaž, keďže ľudské telo je stavané na sezónny prísun sladkostí v podobe sladkého ovocia, ale nie na 32 kilogramov priemyselne vyrábaného cukru, ktoré zje ročne priemerný Slovák.
A. Béderová tvrdí, že denný príjem potravín by mali tvoriť bielkoviny v objeme asi 12 percent, tuky do 25 percent a zvyšok cukor, kde patria aj dôležitá zelenina a ovocie. "V rámci cukrov existuje podzložka sacharóza, teda čistý cukor a ten by sa mal konzumovať len do 10 percent celkového príjmu potravín," vysvetľuje lekárka.
Ako cukor ovplyvňuje naše zdravie?
Ak sa to s cukrom preženie, výsledkom nemusí byť len pneumatika na bruchu, ale môže mať zásadný vplyv na srdcové ochorenia či niektoré druhy rakovín.
Americká vedkyňa Kimber Stanhope skúmala vplyv cukru na srdcovocievne ochorenia. Pri pokuse skúmaným osobám najprv niekoľko dní podávala stravu s nízkym obsahom pridaných cukrov, a potom niekoľko dní sladené nápoje. Krvné testy dokázali, že pridané cukry v organizme zvyšovali hladinu nebezpečného LDL cholesterolu a ďalších rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenie.
Konzumáciou príliš veľa cukrov si tak podľa nej môže človek preťažiť pečeň fruktózou. Časť z nej sa potom premení na tuk a pomáha vytvoriť LDL cholesterol, ktorý upcháva cievy.
"Cukor ani tuky nie sú úhlavným nepriateľom, ak si človek dostatočne uvedomuje, v akom množstve ich jesť a že jedenie má byť pravidelné, aby sa nespomaľoval metabolizmus," dodala. Základom zdravej výživy je teda dostatočný príjem vyváženej potravy viackrát denne, čo postupne zrýchľuje metabolizmus. Vyprážaný rezeň alebo tabuľka čokolády by tak raz za čas nemali byť problém. Najesť sa ráno je mimoriadne dôležité, lebo práve vtedy začína fungovať metabolizmus.
Zmiasť spotrebiteľa
„Verejnosť je zmätená, čo má vlastne jesť. Vymyli nám mozgy. Je to všetko premyslene konštruované veľkými potravinárskymi firmami. Je to takmer ako vo vojne. A podstatou vojny je pokúsiť sa nás zmiasť, aby vyhrali,“ napísal novinár The New York Times venujúci sa potravinám Mark Bittman.
Chcú sa študenti stravovať rastlinne?
Zelená jedáleň uskutočnila v januári 2022 prieskum stravovania medzi študentmi a zamestnancami vysokých škôl. Primárnym cieľom prieskumu bolo na základe kooperácie s vysokoškolskými študentami, zamestnancami a ďalšími spolupracovníkmi zistiť, koľkí z nich by mali záujem stravovať sa vo vysokoškolských jedálňach v prípade, že by bola podávaná zdravá a rastlinná strava.
Do prieskumu sa zapojilo 1076 respondentov z viacerých univerzít naprieč celým Slovenskom, vrátane: UCM, UNIZA, SZU, TUZVO, UNIPOUKFNR. Prieskumu sa z celkového počtu respondentov zúčastnilo 75 % žien a 25 % mužov.
Najväčšiu skupinu opýtaných, a to 59,4 % tvoria práve konvenční stravníci, teda ľudia, ktorí konzumujú všetko bez obmedzení. Avšak prekvapivo, až 1/5 stravníkov (20,6 %) sa radí k reduktariánom, čiže k ľuďom, ktorí sa snažia konzumáciu mäsa a iných živočíšnych výrobkov výrazne znížiť. Ďalšími potešujúcimi správami boli i napriek nižším počtom nasledujúce tri kategórie, a to: vegetariáni - tí, ktorí nejedia mäso ani ryby (5,9 %), vegáni - tí, ktorí nejedia žiadne živočíšne potraviny (3,9 %) a peskateriáni, ktorí nekonzumujú mäso, ale jedia ryby (3,5%). A napokon ľudia s rôznymi alergiami v našom prieskume tvorili 0,1 %.
Podľa výsledkov prieskumu odpovedalo až 94,8 % z opýtaných, že ich univerzita disponuje vlastnou jedálňou, čo je pozitívna správa. Na druhej strane 1,6 % respondentov sa vyjadrilo práve naopak a 3,4 % respondentov si nie je istých, či takáto možnosť na ich univerzite je.
Študenti, zamestnanci a iní spolupracovníci pôsobiaci na slovenských univerzitách, ktorí majú možnosť stravovať sa v jedálni, tak vo väčšine prípadov i robia. Ide až o 73,2 % respondentov. Denne sa na univerzitách stravuje 24,7 % opýtaných, 3-4 dni v týždni služby jedálne rado využije 26,9 % opýtaných, 1-2x týždenne 18,8 % ľudí a občas konzumuje školskú stravu 25,4 % respondentov.
Koľko mäsa konzumujete denne?
Produkcia mäsa stúpla za posledných 50 rokov až trojnásobne. V roku 2018 sme celosvetovo vyprodukovali až 340 miliónov ton mäsa ročne. Priemerný Slovák zje za rok 70 kilogramov mäsa, čo znamená približne 190 g mäsa každý deň.
Momentálne však ľudstvo vo vyspelých krajinách sveta konzumuje príliš veľa mäsa. V súčasnosti máme dôkazy, že konzumácia mäsa, najmä toho červeného, nám zvyšuje riziko rozvoja viacerých civilizačných chorôb. Mäso je súčasne výživnou potravinou a zároveň príčinou niektorých civilizačných chorôb. Závisí to od kvality, kvantity a formy jeho konzumácie ľuďmi. Mäso, tak ako aj ostatné zložky potravy, treba konzumovať s mierou.
| Rok | Spotreba (kg/osoba) |
|---|---|
| 2016 | X |
| 2020 | Y (o 37% viac ako v roku 2016) |
Pravdepodobne aj u vás na stole niekoľkokrát do týždňa je mäso. Mäsové výrobky sú súčasťou nášho jedálnička od nepamäti. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, koľko životov ako ľudia denne zoberieme, aby sme mali dostatok potravy a nasýtili sa. Priemerná dĺžka života kurčaťa, ktoré je chované kvôli mäsu, je približne 6-týždňov. Pre zaujímavosť, každý deň je v priemere zabitých 202 miliónov kurčiat.
tags: #kto #zje #najviac #mäsa #na #svete
