Ktorá Ryba Má Otvor na Hlave?

Ryby (Osteichtyes, Pisces) sú výlučne vodné stavovce. Veda o rybách sa nazýva ichtyológia (gr. ichthys = ryba; logos = veda). Patria medzi najstaršie žijúce stavovce. Prvé rybám podobné predstavovce sa začali vyvíjať približne pred 500 miliónmi rokov a dnešné formy rýb sa diferencovali asi pred 100-200 miliónmi rokov. Počas dlhého historického vývoja osídlili prakticky všetky vody zemského povrchu a výborne sa prispôsobili vodnému prostrediu či už tvarom, alebo stavbou a funkciou vnútorných orgánov.

Ryby (Osteichtyes, Pisces) sú taxón (trieda, podstupeň) čeľustnatcov zo stupňa Teleostomi. Medzi kostnaté ryby sa zaraďujú výlučne vodné stavovce. Patrí sem 26 899 žijúcich druhov (stav začiatok roka 2006), čo z rýb robí najväčšiu (nad) triedu medzi chordátmi.

Základné Charakteristiky Rýb

Telo chordátov je vždy dvojstranne súmerné, zložené z troch zárodočných listov - ektodermu, endodermu a mezodermu. Vždy je prítomná druhotná telová dutina - célom.

Z jednotlivých znakov, ktorými sa chordáty líšia od ostatných živočíšnych kmeňov, sú najdôležitejšie:

Notochorda, chorda dorsalis, čiže chrbtová struna, alebo skrátene len chorda, sú všetko pomenovania povrazca hmoty zloženej z vakuolizovaných buniek, ktorý prechádza chrbtovou časťou tela a je základom vnútornej kostry.
Centrálna nervová sústava (miecha a mozog) je uložená na chrbtovej strane a má tvar trubice s vnútornou dutinou - neurocel.
Srdce je ústredným orgánom cievneho systému a je uložené na brušnej strane pod tráviacou sústavou.
Žiabrové štrbiny.

Stredom tela prechádza tráviaca trubica, ktorá je vo svojej prednej časti, v hltane, prederavená radom priečnych žiabrových otvorov. U polochordátov majú tieto štrbiny význam pre filtrovanie potravy a dýchanie, zatiaľ čo ich funkcia sa u chordátov postupne posúva výhradne k dýchaniu.

U vodných chordátov sa žiabrové štrbiny zachovávajú po celý život. U suchozemských sa vytvárajú iba v zárodočnom štádiu.

Vývojový prechod chordátov z morského prostredia do sladkých vôd a neskôr na súš v období starších prvohôr mal kľúčový význam pre evolúciu stavovcov, ktorý trval približne 500 miliónov rokov.

Ich koža je slizovitá a sú v nej šupiny rôznych typov (cykloidné, ktenoidné, ganoidné). U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch.

Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 5 pároch žiabrových oblúkov. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených lupienkov (= žiabrové lístky) a sú prekryté skrelami.

Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.

Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Vyliačením prednej časti pažeráka vzniká u rýb zvláštny orgán plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Tlak v plynovom mechúre môžu ryby meniť.

Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.

Oplodnenie väčšiny rýb je mimotelové (u drsnokožcoch prebieha kopulácia).

Sú vnútorné orgány platesy tiež ploché? - Pitva platesy

Anatómia a Morfológia Rýb

Väčšina rýb má charakteristický hydrodynamický „torpédovitý“ tvar tela, ktorý je prispôsobený tomu, aby pri pohybe vo vode kládol čo najmenší odpor. Telo ryby sa, podobne ako telo iných stavovcov, delí na hlavu, trup a chvost. Krk ešte nie je vyvinutý. Hlava končí posledným okrajom žiabrového viečka. Za ňou pokračuje trup, ktorého koniec je vymedzený análnym otvorom.

Pokožka rýb sa skladá z 10 - 30 vrstiev a nerohovatie. Väčšina rýb má ľahké, pružné cykloidné alebo ktenoidné šupiny (squame), na ktorých je spravidla tenká vrstva kože vylučujúca sliz určený predovšetkým na odpudzovanie parazitov a choroboplodných organizmov. Niektoré druhy nemajú vôbec šupiny alebo majú veľké ochranné platne.

Sfarbenie rýb je veľmi rozmanité a väčšinou závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Niektoré ryby sú schopné pri zmene prostredia zmeniť aj svoju farbu. Voľne plávajúce ryby majú tmavší chrbát, pričom boky a brucho sú svetlejšie. Niekedy sú pokryté vzorom, väčšinou striebristým,[2] ktorý má za úlohu rozrušiť obrys ich tela v očiach predátorov. Niektoré druhy sú sfarbené žiarivými farbami, aby odstrašili predátorov alebo ochraňovali svoje teritórium.

Hlava začína ústnym otvorom, ktorého postavenie môže byť rôzne: terminálne (na konci tela), spodné (inferiorné) a horné (superiorné). Postavenie úst súvisí so spôsobom získavania potravy. Hlava obsahuje tiež párové nozdry, ktoré vedú do slepo končiaceho čuchového orgánu. Na hlave je ďalej umiestnený pár očí, ktorých veľkosť závisí od spôsobu života. Primárne majú ryby komorové oči, ktoré sú charakteristické guľatou šošovkou. Akomodácia (zaostrovanie) takéhoto oka sa neuskutočňuje zväčšovaním vypuklosti šošovky, ako je tomu napr. u cicavcov, ale približovaním či vzďaľovaním šošovky od sietnice. Nie sú vyvinuté očné viečka ani slzné žľazy.

Podobne ako ostatné ryby majú aj kostnaté ryby žiabre ako základný dýchací orgán.

Charakteristickým znakom všetkých rýb sú plutvy, ktoré im umožňujú ovládať svoj pohyb. Plutvy slúžia primárne na plávanie, no rod Periophtalmus ich používa na šplhanie sa nad hladinu vody.,[2] Plynový mechúr, ak ho majú (chýba hlavne u hlbinných druhov), je naplnený plynom a pomocou neho regulujú svoj vztlak a udržiavajú ho v úzkom rozpätí. Plyn pochádza buď z tráviacej sústavy, s ktorou je u niektorých skupín plynový mechúr prepojený, alebo z plynovej žľazy.

Chrbtová plutva je zvyčajne jedna, niekedy ich môže byť aj viac. Makrely, tuniaky a niektoré ďalšie skupiny majú na chrbte za druhou chrbtovou plutvou ešte niekoľko drobných plutvičiek, ktoré slúžia na zníženie odporu vodných vrstiev tesne pri povrchu tela. [3] Taktiež análna plutva je spravidla jedna, no pri niektorých druhoch sú dve alebo viac.

Postavenie aj funkcia plutiev sa môže mierne meniť. U štítovcov (Echeneidae) je chrbtová plutva premenená na prísavku.[2] Análna plutva je u živorodiek (genus Poecilia) premenená na kopulačné orgány.

Telo ryby je zakončené mohutnou kostenou chvostovou plutvou nasadenou na svalovom nadstavci. Chvost (caudal) sa podieľa u ryby tak na pohybe vpred, ako aj na manévrovaní. Ak chrbtica skončí pred chvostovou plutvou, vzniká tzv. homocerkná plutva.

Kostra kostnatých rýb sa skladá z lebky (cranium), chrbtice (columna vertebralis) a plutiev (pinna/pinae). Lebka je na rozdiel od lebky iných stavovcov s chrbticou spojená nepohyblivo a skladá sa z veľkého množstva kostí. Ústny otvor vystužujú tak ako u všetkých Gnathostomata čeľuste. Na rozdiel od drsnokožcov je žiabrový otvor prekrytý kosteným viečkom (skrelou - operculum). Prvý žiabrový otvor, spiraculum, je redukovaný alebo úplne chýba.

Chrbtica je tvorená stavcami, ktoré sa v procese ontogenézy zakladajú ako párové chrupavky, ktoré tvoria základ horných a dolných oblúkov stavcov. Rozrastaním a splývaním vonkajších koncov horných oblúkov vzniká chrbtový kanál, v ktorom je uložená miecha. V chvostovom oddieli splývajú aj vonkajšie konce dolných oblúkov a vytvárajú tzv. hemálnu chodbu, ktorou prechádza chrbtová aorta a chvostová žila. Chrbtica sa delí na chrbtový a chvostový oddiel.

Prsné ani brušné plutvy zodpovedajúce u iných stavovcov končatinám nie sú napojené na chrbticu, čo je znak, ktorý sa nijakých vyšších stavovcov už nevyskytuje. Kostra končatiny je tvorená lopatkou (scapula), na ktorú sa napájajú kosti basalia. Plutva pokračuje tenkými kosťami radialia až napokon jemnými kostenými lúčmi ceratotrichia, ktoré sú dobre viditeľné aj navonok. Násadcoplutvovce, v súčasnosti už vyčleňované ako samostatný taxón, majú odlišnú stavbu končatiny.

Ryby majú segmentované svalstvo, ktoré je najmä na trupe sústredené hlavne do hornej polovice tela (v spodnej polovici sú uložené orgány). Jednotlivé segmenty majú tvar dvojitého W so špičkami obrátenými k chvostu a zapadajú do seba. Medzi svalovinou je množstvo tenkých, často vidličnatých kostičiek, ktoré nie sú spojené s osovou kostrou. Svaly končatín sú u lúčoplutvovcov ukryté vnútri trupu, u násadcoplutvovcov vystupujú až do plutiev.

Zmysly Rýb

Ryby majú vyvinutých šesť zmyslov - hmat, čuch, chuť, zrak, sluch a bočnú čiaru. Hmatové podnety vnímajú ryby prostredníctvom citlivých buniek roztrúsených po celom tele. Najhustejšie sú rozmiestnené na koncoch pyskov, fúzov, na prednej strane hlavy, okolo žiabrových otvorov a na plutvách.

Čuch a chuť slúžia na registráciu látok rozpustených vo vode. Orgánom chuti sú pohárikovité chuťové bunky. Čuchové bunky sú umiestnené v párových nozdrách v prednej časti hlavy. Čuchové vnímanie sa zlepšuje pri plávaní alebo v prúdiacej vode. Ryby majú rôzne vyvinutý čuch. Ryby s dobrým zrakom ho majú spravidla horší ako druhy, ktoré sú aktívnejšie v noci.

Oči rýb sú prispôsobené vodnému prostrediu, nemajú očné viečka, ani slzné žľazy. Stavba oka je podobná oku vyšších stavovcov. Ryby sú vo všeobecnosti krátkozraké, obyčajne vidia na vzdialenosť 3-5 metrov, avšak ich zorné pole je dosť rozsiahle 150-180 stupňov.

Špeciálnym zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Prechádza spravidla po obidvoch stranách tela od hlavy až po chvost, približne v strednej línii. Čípky zmyslových teliesok bočnej čiary registrujú aj veľmi nepatrné vlnenie vody spôsobené inými rybami, predmetmi, alebo prekážkami. Pomocou bočnej čiary je jedinec informovaný o iných rybách, ktoré slúžia ako zdroj potravy alebo predstavujú nebezpečenstvo, registruje brehy a ostatné prekážky vo vode. Bočná čiara umožňuje rybe orientáciu vo vode aj za zlých svetelných podmienok, napr. za tmy alebo v zakalenej vode.

Mozog rýb je v pomere k telu malý, predstavuje len 0,1% z hmotnosti tela. Skladá sa z viacerých častí. Predný mozog je malý, bez sivej mozgovej kôry, nachádza sa tu centrum čuchu. Medzimozog je rôzne veľký, v závislosti od druhu. Najviac vyvinutou časťou mozgu rýb je stredný mozog s výraznými očnými lalokmi, slúži ako centrum zraku a rovnováhy. Zadný mozog plní funkciu koordinačného centra a inštinktov. Poslednou časťou je predĺžená miecha. Prejavy vyššej nervovej činnosti rýb sú dosť obmedzené, ale aj tak sa rybám utvára určitá pamäť a podmienené reflexy.

Plynový mechúr plní niekoľko funkcií. Predovšetkým je hydrostatickým orgánom, ktorý znižuje mernú hmotnosť rybieho tela na hodnotu približujúcu sa mernej hmotnosti vody, umožňuje vyrovnávať tlak plynov v tele ryby s vonkajším tlakom vodného prostredia a prekonávať tak bez ujmy aj väčšie hĺbkové rozdiely.

Sluchové ústrojenstvo rýb je pomerne jednoduché, tvorí ho len neúplné vnútorné ucho. Niektorým rybám funguje plynový mechúr ako rezonátor a jeho spojenie s vnútorným uchom zlepšuje zvukové vnímanie. Aj z rybárskej praxe je známe, že kaprovité ryby dobre počujú a citlivo reagujú na otrasy.

Lúčoplutvé Ryby (Actinopterygii)

Lúčoplutvovce (Actinopterygii) sú primárne vodné čeľustnatce dýchajúce žiabrami, medzi ktoré patrí väčšina recentných rýb (ďalšiu skupinu tvoria tzv. mäsitoplutvovce). Ich koža je slizovitá a sú v nej ploché šupiny rôznych typov. Pôvodný typ šupín sú robustné ganoidné šupiny (jesetery). Neskôr sa menia na tenké a priehľadné elasmoidné šupiny, ktoré sú tvarovo rozlíšené na cykloidné (kapry) a z nich odvodené ktenoidné šupiny (ostrieže).

U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch.

Jediná plutva, ktorá je spojená s chrbticou, je nepárová chvostová plutva. Plutvy obsahujú chrupkovité alebo kostené lúče, pomocou ktorých sa môžu vejárovito rozťahovať.

Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 3.-7. žiabrovom oblúku, no častejšie u kostnatých rýb dochádza k redukcii na 4 páry žiaber. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených žiabrových lupienkov (ž. lístkov) a sú prekryté pohyblivým viečkom - skrelou.

V prípade nedostatočného zásobenia vody kyslíkom môžu niektoré ryby naberať cez ústa vzduch zo vzduchu, pričom časť výstelky tráviacej rúry má aj respiračnú funkciu. Ryby s holou kožou (napr. úhory), môžu využívať aj kožné dýchanie.

Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. V ústnej dutine sa môžu nachádzať zuby. Niektorým druhom rýb sa z posledného páru (7. páru) žiabrového oblúku vytvárajú pažerákové zuby (kapry). Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Tráviaca sústava končí análnym otvorom.

Vyliačením prednej časti hltana vzniká u mnohých rýb zvláštny orgán - plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Jeho najčastejšia úloha je umožniť zmeniť hustotu tela relatívne k hustote vody, čo uľahčuje plávanie v rôznych hĺbkach bez nadmerného vynaloženia energie. Ryby môžu meniť množstvo vzduchu v plynovom mechúre, aby sa prispôsobili zmenám tlaku vody pri rôznych hĺbkach. U niektorých druhov, plynový mechúr môže slúžiť aj ako doplnkový dýchací orgán.

Ryby nemajú kloaku a majú samostatné pohlavné vývody. Vylučovacím orgánom zárodkov rýb sú predobličky (pronefros), u dospelých rýb sú to väčšinou zadoobličky (opistonefros). Ryby vylučujú dusík v podobe amoniaku (NH3), resp. hydroxidu amónneho (NH4OH) - amonotelné živočíchy.

Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, vnútorné ucho, vrátane statokinetického orgánu, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.

Oplodnenie väčšiny rýb je, na rozdiel od drsnokožcov, mimotelové. Vzácne sa môžu rozmnožovať partenogeneticky. Väčšina druhov je vajcorodých.

Ryby tvoria približne 15% celosvetovej živočíšnej potravy. Tento údaj zahŕňa priamu ľudskú spotrebu rýb a produktov z rýb, ktoré sú významným zdrojom bielkovín pre miliardy ľudí na celom svete. Spotreba rýb je zásadnou súčasťou potravy v mnohých krajinách, najmä v oblastiach s vysokým prístupom k vodným zdrojom.

Skupina rýb	Charakteristika	Príklady
Lúčoplutvové (Actinopterygii)	Plutvy vystužené kostenými lúčmi	Kapor obyčajný, Lieň sliznatý, Ostriež obyčajný
Stopkatoplutvé (Crossopterygii)	Kosti lopatkového a panvového pásma uložené vo svalovine	Latiméria divná

Schéma anatómie ryby.