Novela zákona o pozemkových úpravách na Slovensku prinesie zmeny
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách koncom marca. Vláda ju schválila uznesením už 9. marca. Novela prináša zmeny v procese pozemkových úprav, ktoré by mali viesť k jeho zrýchleniu a zníženiu nákladov.
Ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že novela explicitne vyjadruje skutočnosť, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav zanikajú pôvodné pozemky a vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva. Minister Samuel Vlčan si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady.
Zmeny a novinky v zákone
Na základe novely by sa od septembra mali rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh reaguje aj na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine.
Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Opatrovník pre prípad úmrtia vlastníka
V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.
Definícia trvalého porastu
„Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách,“ napísalo ministerstvo. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.
Kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov
Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.
Zrýchlenie procesov je otázne
Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci.
Agrorezort tiež pripomína, že jednotlivé projekty sa skladajú z troch častí s tým, že pri „komplexných“ pozemkových úpravách nasleduje ešte ďalšia (štvrtá) časť - samotná realizácia spoločných zariadení a opatrení naplánovaných v projekte pozemkových úprav.
„Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať,“ doplnil rezort.
Register užívacích vzťahov k pôde
Pripravuje sa nový register užívacích vzťahov k pôde. Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty vystúpil koncom septembra s príhovorom počas 57.
Sebestačnosť Slovenska v produkcii potravín
Zamyslime sa však nad pojmom sebestačnosť. Dovolím si k týmto definíciám nastoliť niekoľko poznámok a otázok. Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa?
Nechcem spomínať všetky komodity, pozrime sa na tie extrémne zo súčasného pohľadu. Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku.
Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka.
Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína. Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.
Tabuľka sebestačnosti vybraných komodít na Slovensku:
| Komodita | Sebestačnosť |
|---|---|
| Cukor | Takmer 100 % |
| Zemiaky | 40 % |
| Hrozno | 40 % |
Ovocinárstvo na Slovensku
„Ovocinárstvo nebude problémom u nás vtedy, keď využijeme našu úroveň poznania, ktorú si musíme neustále zvyšovať a ak dokážeme eliminovať negatívne faktory. Vtedy budeme mať šancu nadýchnuť sa. Ovocinárstvo na Slovensku si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ. Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. Povedal v úvode Ing.
V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.
Podmienky prostredia rozhodujú o pestovaní konkrétnych druhov ovocia. Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy.
Ovocinárska výroba je celoročne mimoriadne náročná na ľudskú prácu. Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné.
Zdražovanie potravín
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Po spoločnosti Nestlé sa tak rozhodol aj výrobca nealkoholických nápojov Kofola. „Aj keď sme sa dlho snažili vyššie výdavky nepremietať do cien, ich ďalší nárast nám už nedovoľuje držať súčasnú cenovú hladinu,“ povedal generálny riaditeľ firmy Daniel Buryš.
Zdražovaniu sa nevyhnú ani ďalšie veľké spoločnosti. Pre HN potvrdili tento plán v nasledujúcich mesiacoch aj vo firme Dr. Oetker. O konkrétnych číslach však zatiaľ nehovoria. Podobne je to aj v prípade výrobcu čipsov či iných pochutín, spoločnosti Intersnack. Ich zvyšovanie má prísť od nového roka a bude v priemere o desať percent. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín.
Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie. Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari.
tags: #ktorý #štát #má #licenciu #na #syr
