Kubizmus a koláž inšpirovaná pizzou

Kubizmus predstavoval na začiatku 20. storočia doposiaľ najradikálnejší rozchod s klasickými pravidlami zobrazovania sveta. Termín kubizmus nevymysleli umelci sami, vznikol ako posmešné pomenovanie od konzervatívnejších kritikov a umeleckej konkurencie. Avantgardné maliarstvo sa od začiatku 20. storočia postupne odkláňalo od imitácie skutočnosti.

Kubizmus bolo avantgardné umelecké hnutie, ktoré poníma výtvarné umenie revolučným spôsobom. Princíp kubizmu spočíva v jeho priestorovej koncepcii diela, predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých uhlov súčasne. Zároveň znamenal aj obrovskú zmenu v prístupe ku skutočnosti, nielen vo videní, ale predovšetkým v práci s realitou.

Kubizmus priniesol nový pohľad na formy. Nesnaží sa napodobňovať prírodu a vytvárať ilúziu skutočnosti. Predmet na obraze sledujeme z viacerých strán naraz, akoby sme ho obchádzali dookola. Geometrické tvary, z ktorých sa predmet skladá, často jestvujú vedľa seba bez ohľadu na priestorovú perspektívu.

Zobrazovaný predmet bol rozkladaný až na najjednoduchšie geometrické tvary (predovšetkým kocky - latinsky cubus), ktoré boli potom pomocou fantázie skladané do obrazu, preto zobrazené predmety pôsobia dojmom, že sú deformované a objavujú sa zároveň z niekoľkých pohľadov. Kubizmus sa snažil počítať aj so štvrtou dimenziou (ovplyvnené A. Einsteinom) a s nekonečnom.

Kubizmus mal veľký dosah na umelcov prvých desaťročí 20. storočia, a tým ovplyvnil (priamo či nepriamo) vývoj nových umeleckých štýlov (futurizmus, konštruktivizmus a expresionizmus). Jedine v Česku a na Slovensku sa stal kubizmus tzv. národným architektonickým slohom 1. ČSR. V Česku sa prejavil i v ďalších oblastiach ako interiérový, knižný a odevný dizajn.

Pre kubistické básne nie je rozhodujúci význam ani melodickosť, ale obraz, preto sú básne kubistov netradičné z hľadiska svojho tvaru (často tvorili z písmen obrazce, ktoré boli vo vzťahu k danej básni). Dôraz sa kládol na dynamiku a fantáziu. Obľúbeným básnickým prostriedkom sa stala tzv.

Niektorí architekti boli veľmi výrazne ovplyvnení kubizmom, ich stavby samozrejme museli byť predovšetkým funkčné, preto sa nedá hovoriť o čistom kubizme. Architekti tvoriaci pod vplyvom kubizmu vytvárali zvláštne diela, ktoré pôsobia veľmi silným dojmom. V prvorepublikovom Československu zohral kubizmus a najmä jeho ďalší variant rondokubizmus, vyznačujúci sa kruhovými terčami používanými na fasádach budov, úlohu tzv. národného štýlu, ktorý mal za cieľ vyjadriť rozvíjajúcu sa dynamiku nového štátu. Z tohto obdobia sa nachádza i množstvo kubistických stavieb v Bratislave.

Les Demoiselles d'Avignon od Pabla Picassa

Vývoj kubizmu

Pre-kubizmus - (1906 - 1909), toto obdobie spustili kubisti Georges Braque a Pablo Picasso. V období, kedy kubizmus vznikal, sú diela ovplyvnené predchádzajúcimi maliarskymi trendmi, dochádza k objavovaniu kubistickej perspektívy (napr. Pablo Picasso - Ženský akt). Analytický kubizmus (1909 - 1912), v tomto období kubizmus nebol abstraktným umením, farba sa stále takmer nepoužívala. Dochádza k čiastočnej abstrakcii, čiže zobrazované predmety sú nahradzované inými podobnými predmetmi. Syntetický kubizmus (tiež vrcholný) (1912 - 1914) - v tejto fáze sa kubizmus priblížil k abstrakcii, napriek tomu je preň stále dôležitý zobrazovaný predmet, ktorý sa skladá z línií a plôch. Orfizmus - toto obdobie dospelo k úplnej abstrakcii, využíva farby.

Po roku 1923 došlo k ďalšiemu rozvoju kubizmu, no už to nebol čistý kubizmus, ale kubizmus niečím ovplyvnený napr. Neskôr kubizmus ovplyvnil rané dielo niektorých umelcov Generácie 1909. Kubistická racionálna konštruktívnosť a disciplína poznačila aj mladú umeleckú generáciu v polovici 50. rokov.

Kubizmus na Slovensku

Politická a spoločenská situácia na Slovensku bola v prvej polovici 20. storočia plná zvratov a neistôt, no výtvarné umenie sa napriek tomu rozvíjalo a napredovalo. Slovenská umelecká scéna nepatrila k tzv. trendsetterom - výtvarné inovácie „prichádzali“ na naše územie s oneskorením.

K takzvanej zakladateľskej umeleckej generácii na Slovensku patrili napr. Anton Jasusch, Gustáv Mallý, Martin Benka, Janko Alexy, Ján Hála a ďalší, ktorí hľadali národnú identitu slovenského maliarstva. Niektorí z nich, napríklad Benka a Mallý, sa snažili oslavovať slovenský vidiek, jeho tradičné prejavy a ľudí vsadených do monumentálnej horskej prírody. V tvorbe zakladateľskej generácie však ešte nie sú zreteľné typické prvky európskej moderny - tvarové zveličenie, redukcia farebnej škály či výrazná čierna kresba.

Moderné slovenské umenie sa začalo výraznejšie prejavovať až po vzniku Československa. Košice boli v tomto období vďaka svojej multikultúrnej povahe najdôležitejším centrom výtvarného umenia na Slovensku. Po prvej svetovej vojne sa mesto stalo azylom ľavicových umeleckých emigrantov z Maďarska, ale aj modernizmom nadšených Nemcov a českých či moravských umelcov. Rozmanitá národnostná skladba podporila štýlovú pestrosť tzv.

František Foltýn si ako jeden z azylantov (1921 - 1924) všímal spoločenské postavenie pracujúcej triedy a obyvateľov urbánnej periférie. Hľadanie moderného výtvarného výrazu - akejsi národnej alebo dokonca slovanskej varianty kubizmu - spojil s pôsobivou sociálnou kritikou. Jeho melancholické košické maliarstvo prepája teplé a studené farebné odtiene a prirodzeným spôsobom akcentuje unikátnu prírodu a vidiek východného Slovenska.

Na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov sa po Košiciach a Martine stala novým umeleckým centrom na Slovensku Bratislava. Kubistické princípy poznamenali tvorbu Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu. Autori už nechceli maľovať ľúbezné krajiny v jemných a sladkých farbách, odmietli idealizáciu, opisnosť a malomeštiacku dekoratívnosť. Snažili sa stvárňovať svoje sny, hľadali originálny prejav a vyzdvihovali detské a naivné vnímanie.

Najpríznačnejšiu reakciu na kubizmus predstavuje tvorba Ľudovíta Fullu. V zátišiach, figurálnych maľbách aj v epických scénach Fulla aplikoval vlastnú verziu kubistickej formy, keď rozkladal predmety z viacerých uhlov pohľadu. Odkazoval na inšpiračné zdroje kubizmu, ako napríklad primitívne umenie.

Kým Fulla bol vášnivým koloristom, Mikuláš Galanda sa sústredil na kultivovanú líniu a kresbu. Jeho lyrické obrazy majú dôkladne premyslenú kompozíciu pokojných a čistých foriem, odrážajúcu autorovo empatické pozorovanie okolitého sveta. Galanda zastával názor, že slovenská maľba má byť duchom slovenská, no namaľovaný slovenský folklór ešte nepredstavuje slovenský obraz.

Avantgardné prvky sa prejavili v jedinečnom spôsobe maľby, ktorú umelci a umelkyne rozvíjali na bauhausovej Škole umeleckých remesiel v Bratislave (ŠUR). Kubistickú štylizáciu využívali aj niektoré osobnosti skupiny Generácia 1909, a to najmä v zátišiach.

V medzivojnovom období došlo zrejme k najväčšiemu vplyvu Paríža a francúzskeho umenia na slovenských autorov. Ester Šimerová-Martinčeková si zo svojho päťročného štúdia v Paríži v ateliéri Alexandry Exter priniesla do Bratislavy priame inšpirácie kubizmom a futurizmom, ktoré ďalej kultivovala a rozvíjala. Vizuálne formy modernej civilizácie - mestské ulice či industriálne stavby - prepájala s prírodnými motívmi, kvetmi, vtákmi, scenériami Liptova a ľudskou figúrou. Mnohé jej maľby pripomínajú komplexné koláže a stimulujú obrazovú predstavivosť.

Vincent Hložník reagoval počas 40. rokov na dielo Pabla Picassa, najmä na jeho tzv. modré obdobie tvorby. Hložníkove zátišia, obrazy intímnych momentov, mestských a továrenských periférií či krajín v okolí Svederníka využívajú kubistické princípy v svojskom expresívnom podaní.

Vďaka Fullovi a Galandovi - iniciátorom kubistického hnutia na Slovensku a pedagógom na Škole umeleckých remesiel, a tiež mladšej generácii, do ktorej patrili Ester Šimerová-Martinčeková alebo Ján Mudroch, nadviazalo slovenské maliarstvo v priebehu 30. a 40. Rozvoj kubizmu a slovenského umenia ovplyvnilo obdobie druhej svetovej vojny a prijatie doktrín socialistického realizmu po nástupe komunistickej strany k moci v roku 1948.

Koncom 50. rokov nastalo oživenie moderných umeleckých smerov v slovenskom umení. Aj napriek tomu, že socialistický realizmus zostal naďalej jediným oficiálnym výtvarným štýlom. Popri politickom odmäku sa o to zaslúžilo aj pôsobenie popredných osobností slovenského moderného umenia na stredných umeleckých školách, ale najmä na novo-založenej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

V tomto období v roku 1957 vznikla Skupina Mikuláša Galandu, ktorej predstavitelia vedome nadviazali na moderné medzivojnové trendy. Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa či Pavol Tóth sa inšpirovali avantgardnými tradíciami a vo vlastných témach pracovali s abstrakciou. Ich tvorba nasledovala predvojnové snahy Fullu a Galandu.

Protipól k Skupine Mikuláša Galandu predstavoval v 60. rokoch okruh umelcov, ktorí presadzovali vo svojej tvorbe abstraktné prejavy ako informel - Jozef Jankovič, Rudolf Fila, Marián Čunderlík, Juraj Rusňák, Miloš Urbásek - alebo geometrickú abstrakciu, op-art a kinetické prvky - Alojz Klimo, Milan Dobeš, Mária Bartuszová, Eduard Antal, Štefan Belohradský. Umenie zamerané na koncept a prácu s informáciou vytvárali Stano Filko, Július Koller, Rudolf Sikora, Alex Mlynárčik alebo Jana Želibská.

Koláž inšpirovaná pizzou ako súčasť kreatívnej sady

Philip Giordano, inšpirovaný prácou Pabla Picassa, nám ponúka portréty na vytvorenie koláží v kubistickom štýle zostavením a vrstvením geometrických tvarov vyrobených z kartónu. Zábavná kolážová aktivita uľahčená pre najmenších. Obsahuje nálepky na dozdobenie.

Inštruktážna brožúra poskytuje informácie o umelcovi a umeleckom hnutí, ku ktorému patrí. Obsahuje 1 brožúru s pokynmi krok za krokom. FSC® certifikovaný kartónový obal.

Obsah sady:

4 ilustrované kartičky (21,5 x 28 cm)
9 hárkov predrezaného ilustrovaného vlnitého kartónu
1 hárok hrubých kartičiek na odtrhnutie
1 hárok papierových nálepiek
1 tuba lepidla
1 farebný návod krok za krokom

Informácie:

Odporúčaný vek: 4-99 rokov
Rozmery balenia: 31,2 x 23,2 x 3,4 cm

Výhody:

Úvod do diela Pabla Picassa.
Súčasná ilustrátorská interpretácia diela veľkého majstra.
Až do 99 rokov - ponoriť sa do sveta umenia môžete v každom veku!

Pozrite sa, kde môžete produkt kúpiť:

Djeco Kreatívna sada Inspired By Pablo Picasso Hlava
DJECO Inspired by Pablo Picasso: Kvadratická hlava, koláž

8. experiment - koláž

Kubistická pizza

tags: #kubizmus #koláž #inšpirovaná #pizzou