Kyslá kapusta: Varená, vitamín C a jej benefity pre zdravie

Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu a má mnoho podôb. Kapusta obyčajná je zelená zelenina tvoriaca pevnú hlávku, zatiaľ čo mangold nevytvára hlávku a jeho listy tvoria prízemnú ružicu. Kapusta má hladké zelené a lesklé listy s výraznou žilnatosťou zelenkavej farby.

Výživové hodnoty a vitamíny v kapuste

Kapusta obsahuje obrovské množstvo vitamínu K (až 2777 % ODD*), vitamínu C, ktorý posilňuje našu imunitu, provitamín vitamínu A a vitamíny E, B9, B7 a takzvaný protivredový vitamín - vitamín U. Samozrejme obsahuje vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu čriev a znižuje krvný tlak.

*%ODD - percent odporúčanej dennej dávky mužov v 100g.

Kapusta obsahuje tiež veľa druhov vitamínu B, takže sa o nej často hovorí ako o B komplexe. Jeden z týchto vitamínov sa nazýva inositolm, ktorý je dôležitý pre tvorbu bunkových membrán, má pozitívne účinky na svaly a mozog a pôsobí aj ako prevencia proti Alzheimerovej chorobe. Ďalej kapusta obsahuje vitamín E, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie antioxidanty v tele. Chráni bunky pred oxidačným stresom, pomáha spomaľovať starnutie a pôsobí ako prevencia proti nádorovému bujneniu. V kapuste sa nachádza aj vitamín K, ktorý pomáha pri správnej zrážanlivosti krvi.

Červená vs. biela kapusta

Medzi červenou a bielou kapustou nie je z hľadiska ich vplyvu na naše zdravie príliš veľký rozdiel. V porovnaní s bielou kapustou má červená viac vitamínu C, železa, draslíka a selénu, ale o niečo nižšie sú hodnoty betakaroténu. V červenej kapuste je navyše pigment antokyán chrániaci mozgové bunky. V súčasnej dobe sa skúma využitie tohto antioxidantu pri prevencii a liečbe Alzheimerovej choroby.

Ide o silné antioxidanty s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Pomáhajú tiež znižovať hladinu cholesterolu a chrániť mozgové bunky.

Kyslá kapusta a jej benefity

Najzdravšia zo všetkých je kyslá kapusta (kvasená). Baktérie kyseliny mliečnej, ktoré vznikajú pri kvasení zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Podporujú látkovú premenu, zlepšujú črevnú flóru, a tým zvyšujú odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám (prechladnutie, chrípka). Pri fermentácii sa v kapuste tvorí vitamín B12, ktorý sa takmer výlučne vyskytuje v živočíšnych produktoch. Pre vegetariánov je kvasená kapusta jediný rastlinný zdroj tohto vitamínu. Blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog. Zároveň je dôležitý pre svaly, kosti a pri tvorbe červených krviniek.

Kyslá kapusta obsahuje množstvo užitočných mikroorganizmov a enzýmov, ktoré zlepšujú trávenie a vstrebávanie živín. Podporuje látkovú premenu, znižuje krvný tlak a zrýchľuje odvádzanie odpadových látok z tela. Zvyšuje celkovú odolnosť organizmu proti infekciám a aktivizuje imunitný systém v boji proti vírusom a baktériám, preto je výbornou prevenciou prechladnutia a chrípky. Kyslá kapusta je bohatá na vitamín C, B3, B5, B6 a B12, minerály a stopové prvky, najmä draslík, železo, horčík, zinok a fluór. Vitamín B12 (kobalamín) sa v rastlinnej potrave bežne nenachádza, vzniká až fermentáciou. Tento protistresový vitamín blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog a je dôležitý aj pre svaly a kosti. Okrem toho je to jedno z najlepších prírodných probiotík, pretože obsahuje laktobacily. Je tiež antioxidantom a požieračom tuku.

Pre všetky svoje blahodarné účinky sa kyslá kapusta už dávno zaradila na vrchol najzdravších potravín vôbec. Dlhoročné vedecké výskumy potvrdili, že kyslá kapusta pozitívne bojuje aj proti rakovinotvorným bunkám či samotným nádorovým ochoreniam.

Protirakovinové účinky kyslej kapusty

V boji proti rakovine je lepšia červená kapusta, kde sa oproti bielej kapusty nachádza navyše pigment antokyán. Výskumy potvrdili, že stačí zjesť 1 porciu kapusty za týždeň, aby sa znížilo riziko rakoviny žalúdka, hrubého čreva, pečene, pľúc a prsníka. Ak chcete protirakovinové účinky ešte zvýšiť, tak si dajte kyslú kapustu, ktorá má silnejšie protirakovinové účinky ako surová. Obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.

Vysoké množstvo vlákniny v kapuste pomáha udržovať črevnú mikroflóru, zmierňuje zápchu a tým napomáha pri liečbe hemoroidov. Kapusta obsahuje látku, ktorá urýchľuje hojenie žalúdočných vredov. Pri liečbe pomáha čerstvá šťava zo surovej kapusty, ktorú využijete aj pri pálení záhy.

Kyslá kapusta a imunita

Kyslá kapusta podporuje látkovú premenu, znižuje krvný tlak a zrýchľuje odvádzanie odpadových látok z tela. Zvyšuje celkovú odolnosť organizmu proti infekciám a aktivizuje imunitný systém v boji proti vírusom a baktériám, preto je výbornou prevenciou prechladnutia a chrípky.

Ľudský organizmus si v zime vyžaduje zvýšenú potrebu vitamínov a práve kapusta je ich vynikajúcim zdrojom. Za svoju chuť vďačí kyslá kapusta bakteriálnemu kvaseniu.

„Mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v kapuste, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov skupiny B,“ popisuje na sociálnej sieti Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava Mgr. Klinčáková z tamojšej Poradne zdravia a dodáva, že kyslá kapusta obsahuje viac vitamínov ako čerstvá kapusta. „Už 200 g pokryje množstvo všetkých bioaktívnych látok prospešných pre naše zdravie. Je bohatá najmä na betakarotén a vitamín C, B3, B5, B6 a B12 a minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík, má vysoký obsah antioxidantov a fytonutrientov,“ vymenúva pozitíva kyslej kapusty odborníčka.

Ako variť kyslú kapustu, aby si zachovala živiny?

Veľkou výhodou je, že kyslá kapusta si uchováva výborné výživové hodnoty aj po tepelnej úprave, napríklad pri príprave kapustnice. Vláknina a minerály, ktoré obsahuje, sú počas varenia pomerne stabilné, a tak sú prítomné aj v hotovom jedle. Ak chcete zachovať prospešné účinky probiotík, pridajte kapustu až ku koncu varenia, pretože vysoké teploty môžu zničiť probiotické baktérie. Krátky čas varenia je vhodný aj preto, aby sa minimalizovala strata vitamínu C.

Správna teplota miestnosti, kde je sud uložený, by sa mala pohybovať okolo desiatich až pätnástich stupňov Celzia. Na zlepšenie chuti môžete ku kapuste prihodiť korenie, používa sa najmä rasca, kôpor, čili. Pridať môžete aj ďalšiu zeleninu, napríklad chren.

Prečo si urobiť kapustu doma?

Aj v prípade kyslej kapusty platí, že tá kupovaná často nemá ani polovicu z toho, čo by pravá poctivá kyslá kapusta obsahovať mala. Niektoré testy dokonca ukázali, že v kapuste z obchodu sa nenašlo žiadne množstvo vitamínu C. Každý kraj, čí dokonca každá gazdinka má svoj vlastný jedinečný spôsob nakladania kapusty.

Recept na domácu kyslú kapustu

Kapustu očistíme a narežeme na prúžky približne 2 až 3 milimetre hrubé. Dá sa kúpiť už aj nakrájaná, alebo si zožeňte špeciálne nože. Potom ju poriadne nasolíme (na 10 kg narezanej kapusty rátame cca. 150 až 200 gramov soli) a necháme hodinu odstáť. Na dno súdka alebo špeciálnej kameninovej nádoby môžeme uložiť pár celých listov, ktoré z kapusty ostali a tie ocukrujeme asi dvoma až troma lyžicami cukru. Potom začneme ukladať kapustu a jednotlivé vrstvy sypeme celým novým korením, rascou, bobkovým listom a podľa chuti môžeme pridávať nakrájanú cibuľu, jablká alebo mrkvu či iné prísady. Kapustu už pri ukladaní neustále stláčame a na konci ju utlačíme buď rukou alebo ju "udlávime" nohami. Dôležité je, aby sa z kapusty uvoľnila šťava a vytlačil sa vzduch, pretože to je nevyhnutné na mliečne kvasenie. Na konci kapustu zaťažíme nejakým ťažítkom, alebo veľkým čistým kameňom, alebo kombináciou dienok a kameňa. Súdok zakryjeme a do okraja medzi vrchnákom a súdkom nalejeme trochu vody.

Aj o vykvasenú kapustu sa treba vedieť postarať. Kapustu treba zo suda vyberať čistou, najlepšie drevenou vidličkou, povrch potom zľahka rovnomerne uhladíme a znovu zaťažíme. Kyslá kapusta musí byť stále ponorená v šťave. V prípade, že hladina šťavy klesne pod úroveň nakladanej zaťaženej kapusty, je potrebné ju doplniť vychladenou prevarenou slanou vodou. Ak kapustu slabo utlačíte, vytvoria sa v nej vzduchové bubliny a proces kvasenia je nesprávny. Výsledkom je mäkká naslizlá kapusta bez charakteristickej chuti a vône.

Ak ste sa teda rozhodli urobiť si svoju vlastnú kyslú kapustu prajeme Vám dobrú chuť!

Čerstvú, ale aj kvasenú kapustu odborníci na výživu i lekári bežne odporúčajú ako bohatý zdroj vitamínov. Vďaka kapuste dokázali v zdraví prežiť zimu aj naši predkovia.

Konzumácia kapusty môže byť prospešná pre zdravie srdca, imunitného systému, trávenia a má protizápalové účinky.

• Odporúča sa konzumovať približne jednu šálku nakrájanej kapusty denne (okolo 100 gramov).
• Áno, kapusta je nízkokalorická a bohatá na vlákninu, ktorá podporuje pocit sýtosti.
• Áno, fermentovaná kapusta, ako napríklad kyslá kapusta, je bohatá na probiotiká, ktoré podporujú zdravie čriev a imunitného systému.

Ako skladovať kapustu

• Skladovanie v chladnom prostredí: Celé hlávky kapusty skladuj na chladnom, tmavom a dobre vetranom mieste (napr. v pivnici).
• Zmrazovanie: Kapustu nakrájaj, krátko blanšíruj (cca 2 minúty), schlaď v studenej vode a zamraz. Vhodná je do polievok a dusených jedál.
• Fermentovanie: Kyslá kapusta (fermentovaná) je tradičný a veľmi účinný spôsob konzervovania.
• Zaváranie: Kapustu môžeš zavárať samotnú, alebo ako súčasť zeleninových zmesí (napr. kapustový šalát v sladkokyslom náleve).

tags: #kyslá #kapusta #varená #vitamín #C #obsah

Populárne príspevky:

• Ako vyrobiť krokety
• Skúsenosti s kefou z diviaka
• Podrobný Sprievodca Statickým Opisom Receptu
• Potrebujete na pečenie?
• Recept: Linecké košíčky