Kyslá pôda a jej výskyt na Slovensku

Pôda je samostatný prírodný útvar, ktorý vznikol premenou vrchnej časti zemskej kôry za spolupôsobenia vody, vzduchu, slnečnej energie a hlavne živých organizmov. Pri plánovaní rozmiestnenia rastlín v úžitkovej ako aj okrasnej záhrade je užitočné vedieť, aké máme v záhrade pH pôdy, pretože rôznym rastlinám vyhovuje rôzna kyslosť (pH) pôdy.

Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.

PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. PH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov ako aj samotnú štruktúru pôdy.

To aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu akým na pôde hospodárime.

Typy pôd na Slovensku

Pôdne druhy a typy katastrálneho územia Uzovského Šalgova sú málo pestré a do istej miery odrážajú monotónnosť geologického podložia. Keďže náš kataster má charakter pahorkatiny a vrchoviny, pôdny kryt tu závisí hlavne od charakteru materskej horniny, klimatických podmienok (podstatná je nadmorská výška) a vegetačného krytu.

Medzi základné pôdne typy, ktoré sa vyskytujú na Slovensku, patria:

• Surová pôda: Má veľmi nevýrazný a plytký humusový horizont. Vyskytuje sa vo viacerých formách, napr. alpínska surová pôda vo Vysokých Tatrách.
• Ranker: Pôdny typ s profilom A C na silikátových horninách. Má zreteľný až výrazný humusový horizont A svetlohnedej až tmavosivej farby. Často je silno skeletnatá alebo piesočnatá pôda, a preto silno prevzdušnená a málo udržujúca vodu. Má zväčša kyslú reakciu, hodnoty pH sa pohybujú od 4,5 do 5,5.
• Rendzina: Pôdny typ s profilom A~u a C~a na karbonátových horninách. Reakcia sa pohybuje okolo neutrálneho bodu (pH asi 7). Na Slovensku zaberajú veľké plochy v centrálnych Karpatoch.
• Černozem: Pôdny typ s profilom A~Q a C~o, ktorý vzniká zväčša na sprašiach a im podobných substrátoch, v menšej miere na vápnitých pieskoch. Je jednou z našich najkvalitnejších pôd pre poľnohospodárstvo. Podstatná časť černozemí Slovenska sa sústreďuje v Podunajskej nížine.

Okrem týchto základných typov sa na Slovensku vyskytujú aj ďalšie pôdne typy, ako napríklad hnedozem, illimerizovaná pôda a podzol.

Hnedozem - pôdny typ s profilom A B~ C (väčšinou Cca) na sprašiach a im podobných substrátoch. Hnedozem je rozšírená predovšetkým v nížinách, menej v teplejších kotlinách. Najvýznamnejšie plochy hnedozemí Slovenska sa sústreďujú na sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny.

Illimerizovaná pôda - pôdny typ s profilom A, Az B, C, väčšinou na sprašových hlinách a im podobných substrátoch, menej na sprašiach. V nížinách sa illimerizované pôdy sústreďujú zákonite hlavne v oblastiach, ktorč sú k pohoriam najbližšie, a preto najvlhkejšie, s pôvodnými dubo-hrabinami na sprašových a svahových hlinách, menej na sprašiach. Zvlášť významné plochy tvoria na Východoslovenskej nížine, kde sú v podobe illimerizovanej pôdy oglejenej, s častými prechodmi až do oglejených pôd.

Podzol - pôdny typ s profilom A, A1 B, (alebo B,,S) C, väčšinou na ľahkých až stredne ťažkých, minerálne chudobných až stredne bohatých substrátoch. Podzol sa u nás tvorí spravidla pod ihličnatými lesmi a pod kosodrevinou. Hlavné oblasti humusovoželezitých podzolov ležia v kosodrevinovom stupni (čiastočne i niečo pod a nad ním) našich vysokých pohorí, najmä Vysokých, Západných a Nízkych Tatier.

V katastri obce Uzovský Šalgov sa vyskytujú kambizeme (v starších klasifikáciách hnedé lesné pôdy), rendziny a pseudogleje.

• Kambizeme sú pôdy s dominantným kambickým B horizontom (niekedy označenie Bv), ktorý má typickú hnedú farbu v rôznych odtieňoch, čo je spôsobené procesom hnednutia (brunifikácie).
• Rendziny, ktorých výskyt je litologicky podmienený, zaradzujeme ich k azonálnym typom pôd.
• Pseudogleje sú hydromorfné pôdy s typickým mramorovaným Bg horizontom, ktorý je ovplyvnený povrchovou vodou.

Ak sa zamyslíme nad tým, čo má v katastri Uzovského Šalgova podstatný vplyv na diferenciáciu pôd, môžeme konštatovať, že pri jednotlivých pôdnych typoch je to rozdielne, spoločným dôležitým činiteľom je klíma (prostredníctvom nadmorskej výšky).

Pri kambizemiach medzi výrazné činitele patrí materská hornina v kombinácii s tvarom reliéfu, čo sa prejavuje napríklad tým, že na sklonitejších stráňach sú kambizeme plytké alebo nemajú vyvinutý pôdny profil, ale taktiež tým, že v reliéfe vrchoviny študovaného mikroregiónu sú rozšírené iba kambizeme. Ale pri kambizemiach pseudoglejových sú dôležité hydrologické pomery, konkrétne hladina podzemnej vody.

Rendziny sú rozšírené bez ohľadu na nadmorskú výšku a reliéf na karbonátových horninách, ale sklonitejšie formy reliéfu podmieňujú aj plytkosť rendzín.

Rozšírenie pseudoglejov je dané v katastri Uzovského Šalgova malou priepustnosťou geologického podložia a čiastočne aj polohou územia ich rozšírenia na úpätí Bachurne, resp. jej prechodu do Šarišského podolia.

Pôdne druhy katastra obce Uzovský Šalgov

Pôdne typy katastra obce Uzovský Šalgov

Kyslá pôda v CHKO Záhorie

Podľa fytogeografického členenia Slovenska patrí flóra CHKO Záhorie do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), podoblasti vlastnej panónskej flóry (Eupannonicum), okresu Záhorská nížina. Piesková pôda je kyslá, veľmi ľahká, nestabilná, často na povrchu narúšaná veternou eróziou. Tieto charakteristiky umožňujú výskyt špeciálne prispôsobených rastlinných druhov.

Medzi typické druhy vyšších rastlín patrí kyjanka sivá (Corynephorus canescens) pripomínajúca malú pichľavú loptičku, voňavá dúška materina (Thymus serpyllum), len na Záhorí sa vyskytujúca tráva kostrava Dominova (Festuca dominii, VU), ostrica Fritschova (Carex fritschii, VU, §), panónsky endemit klinček neskorý (Dianthus serotinus, EN, §) kvitnúci na bielo až koncom leta, panónsky subendemit gypsomilka zväzkovitá piesočná (Gypsophila fastigiata subsp. arenaria, EN, §), g. metlinatá (G. paniculata, ENr, §) obe s jemnými, ako letný oblak bielymi súkvetiami, skorocelovec piesočný (Psyllium arenarium, VU), nenápadný kolenec jarný (Spergula morisonii, EN, §) a k. päťtyčinkový (S. pentandra, ENr, §), nežne bledomodro kvitnúci pavinec horský (Jasione montana, LR), veľmi vzácna basia vlnokvetá (Bassia laniflora, CR, §), s jasnými žltými kvetmi tarica kopcová Gmelinova (Alyssum montanum subsp. gmelinii, ENr, §), kosatec dvojfarebný (Iris variegata, VU, §), absolútne nenápadná a veľmi vzácna tezdálka piesočná (Teesdalia nudicaulis, CRr, §) a napokon zimoľub okolíkatý (Chimaphila umbellata, EN, §) vyskytujúci sa len v sterilnom stave (nevytvára semená).

Na pieskoch sa vyskytujú aj tri vzácne druhy známe pod miestnym názvom „panská tráva“ kavyľ piesočný (Stipa borysthenica, CR, §), k. Ivanov (S. joannis, VU, §), k. vláskovitý (S. capillata, CRr), ktoré aj napriek ich vzácnosti často ľudia trhajú do suchých kytíc. Na obnažených pieskoch majú svoju úlohu aj bohaté porasty machov a lišajníkov. Najvzácnejší druh je lišajník dutohlávka ježovitá (Cladonia portentosa, E), ktorá sa v rámci Slovenska vyskytuje iba na Záhorí a zatiaľ len na jednom jedinom mieste pri Šajdíkových Humenciach.

Meranie a úprava pH pôdy

Meranie pH pôdy sa vykonáva pomocou látok, ktoré so zmenou pH menia farbu. Takéto látky označujeme ako indikátory pH. Medzi najpraktickejšie a zároveň cenovo najdostupnejšie patria lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH. Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy.

Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie. Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH.

Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy.

Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať. V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola. Ak máme naopak príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív.

Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca. Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.

tags: #kyslá #pôda #na #Slovensku #výskyt

Populárne príspevky:

• Recept na šošovicovú polievku so smotanou
• Výživné biele polievky
• Recepty na švajčiarsky šalát
• Recept na nové zemiaky na paprike
• Pirohy z celozrnnej múky