Bedľa vysoká (Macrolepiota procera): charakteristika, výskyt a využitie
Bedľa vysoká, s latinským názvom Macrolepiota procera, je majestátna huba, ktorá právom nesie prívlastok "vysoká". Svojim vzhľadom púta pozornosť a vďaka výbornej chuti si získala obľubu medzi hubármi. Pozrime sa na jej charakteristické znaky, výskyt, možnosti využitia v kuchyni a ďalšie zaujímavosti.
Charakteristika bedle vysokej
Vzhľad
Klobúk: V mladosti má vajcovitý, guľovitý až zvoncovitý tvar, ktorý sa v dospelosti mení na plocho klenutý až plochý. V strede klobúka sa nachádza výrazný zaoblený bradavkovitý hrboľ. Priemer klobúka dosahuje úctyhodných 70-300 mm. Pokožka klobúka je v mladosti hladká, hnedá až tmavohnedá, no postupne sa trhá na nepravidelné, koncentricky usporiadané šupinky. Výnimkou zostáva stred klobúka, ktorý je súvisle hnedý. Šupinky kontrastujú s špinavobelavým, vláknito šupinkatým podkladom. Okraj klobúka býva belavo páperistý.
Lupene: Sú husté, vystriedané, 10-18 mm široké, pri hlúbiku odsadené. Ich farba je biela až krémová.
Hlúbik: Dosahuje dĺžku 180-400 mm a hrúbku 10-22 mm, pri báze až 40 mm. Má valcovitý tvar, naspodu je hľuzovito zhrubnutý, je dutý až vatovito vypchatý a ľahko vylomiteľný. Povrch hlúbika je v mladosti hnedý až tmavohnedý, neskôr sa rozpukáva na šupinky, medzi ktorými presvitá bledšia dužina. V hornej časti hlúbika sa nachádza hrubý, posuvný, blanitý až vatovitý prsteň s dvoma okrajmi. Vrchná strana prsteňa je špinavobelavá, spodná hnedastá.
Dužina: Je biela, na vzduchu nemení farbu. V klobúku je vatovitá, v hlúbiku vatovitá až vláknitá. Má príjemnú vôňu aj chuť.
Výtrusný prach: Biely až krémový.
Výtrusy: Majú rozmery 12,5-18 × 8-12 µm, sú elipsoidné až vajcovité, hladké, hrubostenné, bezfarebné, dextrinoidné, s nápadným klíčnym pórom.
Mikroskopické znaky
- Bazídiá: Majú rozmery 30-43 × 12-17 µm, sú štvorvýtrusné, tenkostenné, bezfarebné. Pracky bežné na báze bazídií a cheilocystíd.
- Cheilocystidy: Majú rozmery 15-60 × 9-23 µm, sú nepravidelne valcovité, vrecovité až kyjakovité, bezfarebné.
- Pleurocystidy: Chýbajú.
- Pokožka klobúka: Trichoderm, s koncovými bunkami až 200 × 7-11 (-14) µm veľkými, mierne hrubostennými, s hnedým farbivom.
Výskyt a rozšírenie
Bedľa vysoká rastie hojne od júla do novembra. Obľubuje svetlejšie miesta v listnatých a ihličnatých lesoch, na ich okrajoch, ale aj na lúkach a rúbaniskách. Nájsť ju možno v lístí, v tráve alebo na holej zemi. Je rozšírená v miernom pásme severnej pologule a taktiež v Afrike, Indii a v Austrálii. Konkrétne sa vyskytuje v Severnej Amerike (Mexiko, U. S. A.), Európe (Andorra, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia) Ázii (Čína, Japonsko, Južná Kórea, Rusko, Severná Kórea, Turecko) a Austrálii (Nový Zéland). Na Slovensku je všeobecne rozšírená od nížin po podhorské oblasti.
Praktický význam a využitie v kuchyni
Bedľa vysoká je výborná jedlá huba. Mladé klobúky sú vhodné na plnenie, dospelé na vyprážanie. Sušené plodnice sa dajú použiť na prípravu hubového prášku.
Príprava bedle vysokej
- Mladé klobúky: Sú ideálne na plnenie rôznymi plnkami, napríklad mletým mäsom, zeleninou alebo syrom. Po naplnení sa môžu piecť v rúre alebo smažiť na panvici.
- Dospelé klobúky: Najčastejšie sa pripravujú ako "viedenský rezeň".
Huby sú skvelým materiálom na jedenie a obvykle sa dajú ľahko nájsť. Jediná nevýhoda (až na niekoľko málo druhov) je nemožnosť jesť ich surové. Obsahujú komplexné bielkoviny, čím dokážu v strave nahradiť živočíšnu zložku a obsahujú veľkú zásobu minerálov, ale aj ťažkých kovov a preto nieje dobre zbierať huby rastúce blízko odpadu z teplární, elektrární, tovární a iného priemyselného odpadu.
Pri hubách sa treba držať zásad:
- Hubu beriem, len keď som si 100% istý jej druhom a jedlosťou jej druhu.
- Veľmi staré, rozkladajúce sa, plesnivé, hnijúce alebo inak znehodnotené plodnice nezbieram, inak riskujem otravu, alebo rozklad bielkovín v svojom tele.
- Nepodceňujem tepelnú úpravu, pokiaľ sa huba nedovarí dostatočne, môžu nastať aj vážne žalúdočné ťažkosti.
Prevažne lúčna huba, môže sa však vyskytovať aj v lese. Na hlúbiku má tzv. hadiu kožu a prstienok, ktorým sa dá hýbať pozdĺž hlúbika. Hlúbik má distinktný, čiže sa dá otočením voči klobúku ľahko a hladko ,,vykútiť". Na spodku hlúbika má hľuzu, nie pošvu ani kalich! Rastie hlavne v jeseni, v menšom množstve sa vyskytuje aj v lete.
Jedlé huby sú nielen výslovne nízkokalorické, ale majú aj skutočne výhodný výživový profil, ktorý dobre dopĺňa individuálny jedálny lístok. 100 gramov jedlých húb obsahuje v priemere okolo dvoch až štyroch gramov rastlinných proteínov. Takisto je potrebné zmieniť mimoriadny profil životne dôležitých a minerálnych látok jedlých húb. Obvykle obsahujú veľké množstvo draslíka, ktorý je zodpovedný za vedenie signálov v ľudských bunkách. Ďalej jedlé huby obsahujú veľké množstvo horčíka, ktorý chráni svaly pred kŕčmi. Okrem toho je potrebné uviesť ešte vitamín B6 a C a tiež malé množstvo vitamínu D.
Jedlé huby sprevádzajú ľudí ako potravina už od najstarších dôb. Predpokladá sa, že sa huby zbierali a pripravovali už v dobe kamennej. Huby navyše možno sušením ľahko konzervovať a preto boli ideálnou potravinou na zimné zásoby.
Vďaka tomu sú jedlé huby v predaji po celý rok. Jedlé huby chutia obvykle mierne orieškovo, jemne až sladkasto a v závislosti od druhu aj mierne zemito. Pred použitím je ich nutné tepelne spracovať, okrem niektorých výnimiek, ako napríklad šampiňóny, pri ktorých bol hemolyzín šľachtením odstránený, takže ich možno konzumovať aj surové.
Po tepelnej úprave možno jedlé huby používať rôzne: Obľúbené sú napríklad ako príloha k slaným jedlám a mäsitým pokrmom. Jedlé huby sú však aj obľúbenou prísadou do polievok alebo eintopfov, do zeleninových alebo vajíčkových pokrmov.
Huby je najlepšie skladovať v priedušnom obale, najlepšie v chlade. V tomto stave ich možno uchovávať 24 hodín až niekoľko dní.
Jedlé huby sú nielen kulinárskou pochúťkou, ale je to aj výslovne zdravá potravina. Huby poskytujú mnoho proteínov, ktoré sú potrebné na tvorbu svalov, a tiež vlákninu a iba málo tuku. Jedlá z húb však tiež poskytujú veľké množstvo životne dôležitých a minerálnych látok, podporujú látkovú výmenu a posilňujú imunitu.
Tabuľka nutričných hodnôt bedle vysokej (na 100g)
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Proteíny | 2-4 g |
| Draslík | Vysoké množstvo |
| Horčík | Vysoké množstvo |
| Vitamín B6 | Prítomný |
| Vitamín C | Prítomný |
| Vitamín D | Malé množstvo |
Ekologický význam
Bedľa vysoká je saprofyt, čo znamená, že sa živí odumretou organickou hmotou. Týmto spôsobom prispieva k rozkladu organického materiálu v lese a k kolobehu živín v prírode.
Zámena
Pri zbere bedle vysokej je dôležité dávať pozor na možné záměny s inými druhmi bedlí.
- Macrolepiota fuliginosa: Líši sa špinavo sivohnedými šupinkami na klobúku.
- Macrolepiota olivascens: Má ružovkastý výtrusný prach a olivovohnedé šupinky na klobúku.
- Macrolepiota permixta: Plodnice na poranených miestach červenejú.
Od mnohých druhov bedlí sa líši hnedo až tmavohnedo šupinkatým hlúbikom.
Zámena hrozí hlavne pri veľmi mladých plodniciach. Bedľa vysoká je z bedlí najlepšie rozoznateľná od iných druhov. Pri menších druhoch bedlí je väčšia šanca zámeny za iné, aj jedovaté druhy.
Bedľa na prírodno | Viktor Nagy | rýchlovečky
Pôvod názvu
Rodový názov „Macrolepiota“ označuje skupinu veľkých (macro = lat.) druhov odčlenených z pôvodného rodu Lepiota. Meno Lepiota sa skladá zo základu „lepis“ = šupina a „ot“ = ucho. Význam ucha v názve nie je jasný. Druhové meno „procera“ v latinčine označuje slovo „vysoký“, z ktorého bol utvorený aj slovenský názov huby.
Ľudové názvy
Bedľa vysoká je známa pod mnohými ľudovými názvami, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu. Medzi najznámejšie patria: ambrelka, ambrél, bagoňa, bedľa jedlá, brezovec, crnovka, godola, chochluša, jedlá bedľa, jedľa bedľa, kráľovná, kochlačka, kochlička, kozarova mac, kozia nôžka, kožušárka, kuku, kuky, kuky-muky, muchotrávka, parapel, parazól, parazólek, pastierska palica, pyšný mládenec, srnka, srnula, srňavka, svahovka, sváhovka, vysoká nôžka. V niektorých regiónoch sa pre bedľu používa aj názov "godola", hoci tento názov je v iných regiónoch spájaný s muchotrávkou červenkastou.
Zaujímavosť
Nedávno bol z plodníc bedle vysokej izolovaný lektín nazvaný MpL. Táto látka pôsobí toxicky na hlístovce (Nematoda).
tags: #bedla #jedlá #latinský #názov
