Pestovanie zeleniny a tabaku v záhrade
Tento článok vám poskytne informácie o tom, ktoré druhy zeleniny sa v piesočnatej pôde dobre darí a ako ich správne pestovať. Okrem toho sa pozrieme na pestovanie a spracovanie tabaku a zaujímavosti o kakaovníku.
Pestovanie zeleniny v piesočnatej pôde
Piesočnatá pôda sa na Slovensku nachádza najmä na Záhorí a v niektorých oblastiach južného Slovenska. Je ľahšia a rýchlo prepúšťa vodu. Hoci sa na prvý pohľad zdá byť chudobná na živiny, má výhodu v skvelej vzdušnosti a priepustnosti. Vďaka tomu sa voda aj kyslík ľahko dostanú ku koreňom rastlín.
Charakteristika piesočnatej pôdy
- Ľahká a priepustná
- Dobrá vzdušnosť
- Rýchly odtok živín
Na druhej strane, živiny z piesočnatej pôdy rýchlo odtekajú, preto je dôležité ju pravidelne prihnojovať alebo kombinovať s humusom či ílom, ktoré v nej živiny lepšie zadržia. Navyše sa s pieskom výborne pracuje za každého počasia.
Zelenina, ktorá sa dobre darí v piesočnatej pôde
Medzi zeleninu, ktorej sa darí v piesočnatej pôde, patria:
Mrkva
Pre mrkvu je piesočnatá pôda ideálna. Obľubuje slnečné miesta, kde sa jej korene môžu dobre rozvíjať bez prekážok. Pôdu je vhodné pravidelne prekopávať a zbavovať nežiaducich predmetov. Klíčenie mrkvy je pomalé, preto je dôležité byť trpezlivý a udržiavať pôdu vlhkú, predovšetkým počas prvých týždňov po výseve. Bez pravidelnej zálievky môže byť úroda mrkvy slabšia.
Cuketa
Cuketa patrí k nenáročnej zelenine, ktorá dokáže rásť prakticky všade. Ak jej zabezpečíte dostatok slnka a výživnú piesočnatú pôdu, odmení vás bohatou úrodou. Je však náchylná na škodcov, preto sa odporúča používať krycie sieťky.
Paprika
Paprika je obľúbená letná plodina, ktorá sa s obľubou pestuje aj v piesočnatých pôdach. Má rada slnečné stanovište a dobre znáša aj obdobia sucha a horúčav. Pestovatelia oceňujú jej bohatú úrodu a vysoký obsah vitamínu C. Pre šťavnaté plody je dôležité rastlinky pravidelne zalievať.
Cesnak a cibuľa
Cesnak veľmi dobre prosperuje v piesočnatých pôdach. Pre úspešné pestovanie je vhodné piesočnatú pôdu obohatiť kompostom alebo organickými hnojivami, ktoré zabezpečia prísun živín ku koreňom. Cesnak miluje slnko, preto je dôležité zvoliť slnečné miesto. Rovnaké podmienky platia aj pre pestovanie cibule.
Reďkovka
Reďkovka je ideálna pre netrpezlivých pestovateľov, pretože rastie rýchlo. Je však citlivá na nedostatok vlahy. Ak zabudnete na pravidelnú zálievku, hrozí, že reďkovky zdrevnatejú. Najchutnejšie plody získate počas chladnejších období roka.
Okrem vyššie spomenutej zeleniny je možné v piesočnatej pôde pestovať aj zemiaky, kaleráb, cviklu, hrach, fazuľu, šalát, špenát a rôzne bylinky a levanduľu. Dôležité je dbať na správnu prípravu pôdy a pravidelné hnojenie.
Sprievodná výsadba
Mnohí záhradkári využívajú sprievodnú výsadbu, pri ktorej sa vedľa seba vysádzajú druhy rastlín, ktoré sa vzájomne podporujú. Napríklad, paradajky sa dobre kombinujú s bazalkou, tymiánom, oregánom, nechtíkom lekárskym a kapucínkou väčšou.
Hnojenie
Pre bohatú úrodu je dôležité pravidelné hnojenie. Môžete použiť prírodné hnojivá, ako napríklad drevný popol, granulované hnojivo (kravské, konské alebo slepačie) alebo roztok kyseliny citrónovej a amoniaku.
Tabuľka: Zelenina vhodná pre pestovanie v piesočnatej pôde
| Zelenina | Podmienky pestovania |
|---|---|
| Mrkva | Slnečné miesto, pravidelné prekopávanie, dostatok vlahy |
| Cuketa | Slnečné miesto, výživná pôda, ochrana pred škodcami |
| Paprika | Slnečné stanovište, pravidelná zálievka |
| Cesnak a cibuľa | Slnečné miesto, pôda obohatená kompostom |
| Reďkovka | Pravidelná zálievka, chladnejšie obdobia |
Záhrada môže byť nielen zdrojom zdravej zeleniny, ale aj miestom pre relax a upokojenie. Práca v záhrade, kontakt s pôdou a prírodou, môže mať pozitívny vplyv na duševné zdravie.
Aj v mestskej záhrade sa dá úspešne pestovať zelenina. Je možné využiť vyvýšené záhony, pestovať zeleninu vo vreciach a kombinovať rôzne druhy zeleniny a byliniek.
10 vecí, ktoré by som si priala vedieť predtým, ako som začala s novou zeleninovou záhradou
Pestovanie a spracovanie tabaku
Zrelé listy sa zbierajú tesne pred kvitnutím tabaku v okamihu, kedy strácajú svoju zelenú farbu a začínajú žltnúť, popr. sa na nich objavujú svetle hnedasté bodky. Zberáme za sucha, najlepšie v poludnie alebo popoludní. Listy ulamujte zhora nadol a snažte sa nepoškodiť stonku rastliny.
Správnym postupom je žať najprv najspodnejšej listy, ktoré majú nižšiu kvalitu ako listy vrchná. Nesklízíme listy, ktoré ležali na zemi, pretože na nich lipne hlina a nečistoty. Následne sa zbiera strednej listy a nakoniec listy z horných častí rastlín.
Listy dávame sušiť bezprostredne po zbere. Spôsoby sušenia existujú v podstate dva. V teplých oblastiach ako je Južná Amerika sa zozbierané listy zväzujú a vešajú do tzv sušiarní. U nás by bohužiaľ takto zviazané listy neproschly, preto je zavesíme jednotlivo. Medzery medzi listy volíme cca 10 cm. Sušenie môže podľa teploty prostredia, počasia a lokality trvať od 30 do 80 dní, ale nič nepokazíte, keď tabak necháte visieť a schnúť aj oveľa dlhšie.
Listy, ktoré chytí pleseň alebo hnilobu bezprostredne odstraňujte. Tabakový list je usušený v okamihu, keď získa "zdravú" hnedú farbu, pri jemnom stlačení sa láme a začne príjemne voňať.
Teraz prikročíme k poslednej fáze, finálnemu spracovanie tabaku. Na dosiahnutie správnej chuti a vône tabaku sa používa proces, ktorý zbavuje listy ich nečistoty a ostatných látok a znižuje obsah nikotínu. U tabaku viržinského nie je niekedy nutné fermentácii vykonávať pre jeho nižší obsah nikotínu a je pravda, že veľa fajčiarov takto chutí a fajčí ho hneď po usušení.
Nech sa rozhodnete tak alebo onak, je dobré vždy list najprv zbaviť stredovej žilnatiny. Po usušení sú listy krehké, preto je na pár hodín (napr. cez noc) zavesíme do vlhkého prostredia (kúpeľne, kuchyne, práčovne, pivnice), v núdzi postačí pustiť na ne trochu pary z naparovacej žehličky alebo nechať chvíľu visieť v pare nad hrncom s vriacou vodou. Cieľom je, aby list zvlhnuté a dal sa rozvinúť. Správne vlhký list môžeme stláčať v ruke bez toho, aby sa rozdrobilo.
Kakaovník (Theobroma cacao)
Kakaovník, ktorého latinský názov je Theobroma znamená v gréčtine doslovne pokrm bohov. Toto meno dostal v 18. storočí od botanika Carla Linného.
Kakaovník je stálozelený tropický strom dosahujúci výšku 5 - 8 m. Jeho drobné biele kvety s ružovým alebo svetložltým nádychom vyrastajú priamo na kmeni stromu, táto botanická úchylka sa vyskytuje ešte pri kolovníku a chlebovníku.
Napriek tomu, že kakaovník zvykne bohato zakvitnúť máva len málo plodov, takže dáva pomerne malé výnosy. Jeho plody majú zaujímavý tvar a žltozelenú, oranžovú alebo hnedú farbu. Obvykle sú asi 25 cm dlhé a vážia okolo 450 g. Vo vnútri plodu je biela alebo ružová kyslastá dužina, v ktorej je uložených 15 - 40 semien, tzv. kakaových bôbov.
Kakaové bôby sú asi 2 cm dlhé, hladké hnedastej alebo fialkovasej farby. Surové kakaové bôby obsahujú alkaloidy, preto majú trpkú chuť. Pravlasť kakovníka je pravdepodobne v Južnej Amerike, odkiaľ sa postupne rozšíril do Strednej Ameriky a následne do iných častí sveta.
Dnes sa okrem dvoch základných Criollo a Forastero, pestuje viacero odrôd. Vysoko kvalitné kakao z Criolla sa len málokedy dostane vo väčšej miere na svetový trh. Criollo bolo postupne nahradené odolnejším Forasterom. Tento pôvodný druh zrejme pochádza z oblasti Amazónie a dnes tvorí 90 % svetovej produkcie kakaových bôbov.
Odolný kríženec Trinitario sa začal pestovať, keď boli v 18. Dnes sa kakaovník pestuje v tropických oblastiach na celom svete. Má rád horúce a vlhké prostredie a miesta chránené pred vetrom. Najlepšie mu vyhovuje nadmorská výška 200 - 300 m a optimálna priemerná teplota okolo 21 - 32 °C. Nie je príliš náročný na kvalitu pôdy, ale zle znáša väčšie výkyvy v zrážkach, vyžaduje aspoň 100 mm za mesiac.
Kakaovník zotrváva na svojom stanovišti dlhú dobu, preto sa pri jeho pestovaní kladie veľký dôraz na prípravu plantáže. Kakové bôby tvoria základ pre čokoládové dobroty, ale aj staré alebo zanedbané plantáže majú svoje zvláštne čaro.
Vzhľadom k podmienkam, v ktorých je kakaovník ochotný rodiť sa na týchto osirelých plantážach objavujú stromky obrastené množstvom epifytov, tvoriacim vzdušné záhradky.
Skúsenosti s pestovaním v záhrade
Paradoxne, je to práve tá záhrada (a samozrejme môj syn a práca), ktorí mi po smrti manžela zachránili mentálne zdravie. Dnes sa vie, že compost, soil, v záhrade obsahuje fungi, ktore prospievaju mentalnemu zdraviu a clovek nedostane, alebo sa mu zlepsi depresia.
Ja mam 2 male sklenniky, planty si robim zo semienok, rastlinky potom rozdavsm. V zahrade mam ovocie stromky, dnes sa pestuju male odrody, tak stojis na semi a zbieras, strihas.Ja mam toto v zahrade a v pohode to zvladam. Musim ale povedat, ze Tu je boj so slimakmi a slizniakmi, hlavne ked nechces pouzit chemiu. 3 rozne slivky, jablon, kiwi, Longonnberry, niekolko druhov Malin a jahod, blueberries, ribizel, asparagus.
Potom sadim zemiaky do vriec, brassicas - hlavne kalerab, cvikla, hrach, fazula, cibula, leak, cesnak. Tento rok mrkva a petrzlen boli bieda. Paradajky, tomatilos, paprika, uhorka rozne variety, cuketa a pumpkins, salat spinach a Vela byliniek a levandule.
Mam iba vyvysene zahony, co manzel urobil. Zahradu mame taku mestsku.
tags: #leak #zelenina #pestovanie


