Slovenská kuchyňa: Tradície, chute a vplyvy

Slovenská kuchyňa je známa svojimi sýtymi a poctivými jedlami, ktoré vychádzajú z tradícií a miestnych surovín. Kombinuje jednoduché recepty, výrazné chute a jedlá, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Historicky je známa hlavne bravčovým mäsom, jahňacinou, múkou, zemiakmi, kapustou a mliečnymi výrobkami. Slovenská kuchyňa je ovplyvnená českou, rakúskou aj maďarskou kuchyňou. Na Slovensku sa v minulosti stretávali mnohé národy, bola tu akoby zrážka civilizácií zo západu, z východu, zo severu aj z juhu.

V minulosti dominovali v kuchyniach našich predkov lokálne a sezónne suroviny. Pre toto ročné obdobie to bola kapusta a zemiaky, strukoviny, mäso a múčne jedlá. Slovenská špecifickosť určite je v multietnicite, ale tiež v tom, že ešte do druhej svetovej vojny bolo 90 percent obyvateľstva roľníkov a remeselníkov. Iba 10 percent žilo v mestách. Aj preto sme v očiach cudzích národov vnímaní ako roľnícky národ.

Severoslovenská kuchyňa sa vyvíjala v oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima, čo je jeden z dôvodov, prečo je v severoslovenskej kuchyni prevaha údeného mäsa, zemiakov, kyslej kapusty, mliečnych výrobkov, múky a strukovín. Z rovnakých dôvodov býva na Slovensku počas jesene zbieraná kapusta, ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť (kyslá kapusta), čím sa z nej stáva veľmi cenný zdroj vitamínu C. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia tak ako aj čerstvé alebo kyslé mlieko.

Bryndzové halušky, národné jedlo Slovenska.

Polievky a prívarky

Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Na kapustovú polievku - kapustnicu sa používa kyslá kapusta, údené mäso, sušené lesné huby, sušené slivky, klobása a trocha múky a kyslej smotany. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová. Ostatné polievky sú typické ako napríklad kuracia alebo hovädzia a gulášová. Na východe Slovenska je niekde tradičná aj mačanka (alebo niekde hubová - kyslá polievka), niekde aj pirohy.

Prívarky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Dajú sa nazvať zahustenými polievkami. Základom je obyčajne zelenina, hlavne koreňová, varená vo vode a zahustená pridaním múky. varili prívarky z mladej žihľavy, medvedieho cesnaku, šťaveľu.

Hlavné chody a špeciality

Pokiaľ ide o hlavný chod je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia než napríklad talianska alebo španielska. Veľmi často sa používa na prípravu jedál bravčová masť alebo olej. Jednou zo špecialít, ktorá je typická pre slovenskú kuchyňu, sú halušky. Národným jedlom sú bryndzové halušky, ktoré sa podávajú s bryndzou a kúskami smaženej slaniny. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky.

Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš, jedlo z cibule, mäsa a ďalších zložiek ako napríklad mleté čierne korenie, mletá paprika, majorán, čerstvá paprika, zemiaky, krupicové halušky, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu. K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc alebo zemiakového cesta. Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí štrúdľa a žemľovka. Okrem bežného konzumu sa múčniky najviac pečú na Vianoce a Veľkú Noc a to aj viac druhov naraz.

Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárske výrobky. V lesnatých častiach sa konzumuje divina a lesné huby a lesné ovocie. Tradíciu má aj chov včiel a konzumácia včelích produktov.

Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu.

Historická národná strava je neustále prezentovaná ako bryndzové halušky. Bryndzové halušky ako národné jedlo je jeden veľký omyl. Národným jedlom boli jednoznačne kaše - pohánková, jačmenná, z prosa.

MS vo varení a jedení bryndzových halušiek v Terchovej

Šaláty a mliečne výrobky

Na šaláty sa často používa červená alebo biela kapusta. V zimných mesiacoch bývalo zvykom podávať kyslú kapustu k hlavnému jedlu. V súčasnosti sa konzumuje pestrý výber šalátov európskej kuchyne. K tradičným špecialitám v slovenskej kuchyni patrí bryndza, oštiepok, parenica, tvaroh a syrové korbáčiky.

Nápoje

Medzi typické nápoje patrila žinčica vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého mlieka podávala k bryndzovým haluškám. Na Slovensku je pivo rozšíreným nápojom. V regiónoch, kde sa pestuje vinič, je pohárik vína obvykle podávaný k jedlu. Tradične bývalo biele víno populárnejšie ako červené alebo ružové (s výnimkou niektorých regiónov) a sladké vína populárnejšie než suché, ale obidve tieto chute sa ako sa zdá menia. Tokajské víno z Tokaja patrí k najlepším slovenským vínam. K značkovým vínam s tradíciou patria červené vína Račianska frankovka a Skalický rubín.

Z destilátov je typickou borovička a slivovica. Za posledných štyridsať rokov sa zaviedla výroba brandy z vína v Malokarpatskej oblasti. „Karpatské brandy“ sa destiluje z odrodového vína Veltlínske zelené a neblenduje sa s inými odrodami.

Regionálne rozdiely a lokálpatriotizmus

Slovensko má niečo vyše 5 miliónov obyvateľov, čo je veľkosť predmestia veľkej metropoly. Napriek tomu má ohromné množstvo nárečí. Jeden z dôvodov, prečo bola slovenčina kodifikovaná tak neskoro, bola práve rôznorodosť, Záhorák so Spišiakom alebo s Rusínom sa veľmi ťažko dohovorili, nerozumeli si. Dlho bol problém, z ktorej časti Slovenska vybrať na ustanovenie spisovného jazyka. Slovensko je naozaj nesmierne pestré po stránke etnickej aj vierovyznania, čo sa odrážalo na stravovacej kultúre, spôsobe odievania a v mnohom ďalšom.

Slovensko je nesmierne rozmanité aj obliekaním. Na slovenských Vianociach je špecifické štedrovečerné menu viazané nielen regionálne, ale aj konfesionálne. Evanjelické rodiny nedržia na Štedrý večer pôst, takže mali vždy kapustnicu aj s mäsom, jedno zo štedrovečerných jedál bola huspenina alebo zabíjačka. Kým katolícke rodiny pôst držali. Katolícka štedrá večera mohla mať aj dvanásť chodov, no z každého jedla sa uvarilo toľko, aby bolo za hlt, po jednej lyžičke. Výnimkou z pôstu bola od 12. storočia ryba, rozhodlo sa, že keď nemá nohy, môže byť pôstnym jedlom. Kapor je záležitosť polovice 20.

Úžasný prvok, ktorý na Slovensku máme, lebo ľudia sa nevenujú len spievaniu a tancom, ale obnovujú ľudové odevy. Lebo bolo nepraktické ísť robiť ku stroju v širokých gatiach a sukniach. Lokálpatrioti ich vracajú naspäť. Slovensko je nesmierne rozmanité aj obliekaním. V každej dedine máme úplne inú výšivku ľudového odevu.

Rozmanitosť slovenských ľudových krojov.

Úspechy slovenskej kuchyne vo svete

Slovenská kuchyňa zaznamenala výrazný medzinárodný úspech. V prestížnom hodnotení portálu TasteAtlas, ktorý sa špecializuje na mapovanie tradičných jedál z celého sveta, sa Slovensko umiestnilo na druhom mieste v rebríčku najlepších zemiakových pokrmov planéty. Na druhú priečku sa dostali naše zemiakové placky, známe aj pod názvom haruľa. Ide o jednoduché, no výrazné jedlo z nastrúhaných zemiakov, vajec a múky, dochutené cesnakom a majoránkou.

Rebríček TasteAtlas tak opäť potvrdil, že zemiak ako surovina dokáže v rôznych kultúrach vytvoriť mimoriadne rozmanité a kvalitné jedlá.

Umiestnenie	Krajina	Jedlo	Popis
1.	Lotyšsko	Kartupeļu pankūkas	Zemiakové placky zo strúhaných zemiakov, vajec a múky, podávané so smotanou alebo brusnicovou omáčkou.
2.	Slovensko	Zemiakové placky (haruľa)	Placky z nastrúhaných zemiakov, vajec a múky, dochutené cesnakom a majoránkou.
3.	Litva	Bulviniai blynai	Jemnejšia varianta zemiakových placiek, často doplnená cibuľou a podávaná so smotanou, maslom alebo sladšími prílohami.

tags: #legendarne #jedlo #slovakov #vymyslel #novomestan