Legislatívne pravidlá vlády SR a vzor správy o účasti verejnosti

Tento článok sa zaoberá legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky (SR) a vzorom správy o účasti verejnosti pri tvorbe právnych predpisov.

Správa o účasti verejnosti

Správa o účasti verejnosti je v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) Zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a v zmysle Čl. 17 ods. 1 písm. f) Legislatívnych pravidiel vlády SR povinnou prílohou právnych predpisov, predkladaných do medzirezortného pripomienkového konania.

Jej cieľom je uviesť, akým spôsobom bola verejnosť zapojená do tvorby návrhu právneho predpisu. Správa o účasti verejnosti ďalej tiež mapuje, či boli počas tvorby právneho predpisu dodržané odporúčané kroky vedúce ku korektnému a efektívnemu dialógu s verejnosťou. Predkladateľ prostredníctvom správy o účasti verejnosti deklaruje, že v jednotlivých fázach a subfázach tvorby právneho predpisu zapojil verejnosť.

Samotná správa o účasti verejnosti je upravená v Čl. 21 legislatívnych pravidiel, podľa ktorého má predkladateľ možnosť vytvoriť vlastnú správu o účasti verejnosti, alebo použiť formalizované vzory správy o účasti verejnosti. V zmysle prílohy č. 4 k Legislatívnym pravidlám vlády SR schválenej uznesením vlády SR č. 787/2022 formalizovaný vzor správy o účasti verejnosti stanovuje dve úrovne zapojenia verejnosti, a to "informovanie" a "prerokovanie".

Pri úrovni zapojenia "informovanie" predkladateľ uvedie, akými spôsobmi bola verejnosť informovaná o tvorbe právneho predpisu a aké informácie o tvorbe právneho predpisu boli verejnosti poskytnuté.

Zákonodarný proces v Národnej rade SR

Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje, ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.

Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z. Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky.

Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady.

Tri čítania v zákonodarnom procese:

Prvé čítanie: Po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny, národná rada vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie, zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona, postúpi návrh zákona do druhého čítania.
Druhé čítanie: Národná rada môže rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.
Tretie čítanie: Poslanec môže navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.

Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

JE NA SLOVENSKU MÁLO EVENTOV? AKO FUNGUJE POP-UP? TVORBA UNK9 | Štamgast Story Podcast

Príklady legislatívnych procesov

Novela zákona č. 30/2019 Z. z.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu: NR SR, parlamentná tlač 1075
Doručený návrh na neprijatie zákona ako celku pri opätovnom prerokovaní 03. 11.
Doručené NR SR 06. 11.
Na rokovanie vlády 05. 11.
Rokovanie LRV 4. 11.
Pripomienkové konanie 06. 05.

Novela zákona o dani z príjmov - 13. a 14. plat

Aktuálne štádium materiálu: NR SR
Parlamentná tlač 449
I. čítanie - začiatok schôdze 27.05.2025
Dátum doručenia: 23. 8. 2024
Navrhovateľ: poslanci NR SR (A. Danko, M. Garaj, D. Kramplová, A. Hrnčiar)

Legislatívne pravidlá vlády SR

Legislatívne pravidlá boli schválené uznesením vlády SR z 25. mája 2010 č. 352 v znení neskorších uznesení.

Medzi prílohy legislatívnych pravidiel patria:

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie
Tabuľka zhody právneho predpisu s právom Európskej únie
Pokyny k uvádzaniu a citácii právne záväzných aktov Európskej únie
Doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi
Legislatívnotechnické pokyny
Vzory

Legislatívnotechnické pokyny

Účelom legislatívnotechnických pokynov je určiť jednotnú legislatívnu techniku tvorby zákonov. Návrh zákona musí byť terminologický presný, jazykovo a štylisticky správny a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy a termíny vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych Inštitútov (čl. 4 legislatívnych pravidiel).

Pri tvorbe zákona sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu zákona nevyplýva inak.

Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako". Ak sa majú na tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane".

Alternatívy sa vyjadrujú vylučovacou spojkou „alebo", a kde je to vhodné, spojkou „či". Základné číslovky od 1 do 10 sa v texte zákona uvádzajú slovom, základné číslovky nad 10 sa vypisujú číslicami.

Členenie zákona

Zákon treba členiť prehľadne a dbať pritom na vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých vecí. Obsahovo súvisiace úseky rozsiahlejšieho zákona je účelné spájať do častí, hláv, dielov, prípadne oddielov a pri členení dodržiavať toto poradie.

Zákon sa člení na paragrafy; ústavný zákon sa člení na články. Jednotlivé paragrafy alebo články sa označujú arabskými číslicami bez bodky. Paragrafy sa môžu členiť na odseky alebo na pododseky.

Ak má zákon prílohu, treba na ňu odkázať v texte zákona a prílohu označiť slovami. Názov zákona okrem jeho označenia slovom „zákon" obsahuje dátum schválenia zákona a stručné vymedzenie jeho hlavného obsahu.

Odkazy a splnomocnenie

Ak sa v texte zákona odkazuje na iné právne predpisy, odkazy sa číslujú priebežne. Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, splnomocnenie na jeho vydanie napríklad znie: „Podrobnosti všeobecne o ... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo... .".

Novelizácia zákona

V záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa novelizácia zákona robí spravidla vtedy, ak ide o zmeny a doplnenia menšieho rozsahu alebo ak ide o zákon, ktorý nebol viac ráz novelizovaný. V názve novelizovaného zákona sa uvádza úplný názov pôvodného zákona.

Novela zákona sa člení na články, ktoré sa označujú skratkou „Čl." s pripojením rímskej číslice (číslic) bez bodky, a to tak, že čl. I obsahuje všetky zmeny a doplnenia pôvodného zákona vrátane prípadných spoločných, prechodných a zrušovacích ustanovení. Ako čl. II sa označuje ustanovenie o účinnosti zákona.

V prvom článku novely zákona (Čl. I) sa v jeho úvodnej vete uvádza úplný názov pôvodného zákona, ktorý sa novelizuje. Jednotlivé zmeny alebo doplnenia v príslušnom článku sa označujú poradovými číslami (arabská číslica s bodkou), t. j. bodmi, a uvádzajú sa úvodnou vetou (ďalej len „úvodná veta príslušného bodu").

tags: #legislatívne #pravidlá #vlády #príloha #vzor