Listový špenát: Charakteristika a pestovanie

Špenát, často označovaný ako "elixír zdravia", je obľúbená listová zelenina s bohatým obsahom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Jeho pestovanie je rozšírené aj na Slovensku, a to najmä pre jeho nutričné hodnoty a všestranné využitie v kuchyni. Tento článok sa zameriava na charakteristiku listového špenátu a poskytuje praktické rady pre jeho úspešné pestovanie.

Druhy špenátu

Existujú rôzne druhy špenátu, ktoré sa líšia spôsobom pestovania a vlastnosťami. Klasický listový špenát sa vysieva skoro na jar. Okrem neho existuje aj tzv. popínavý, malabarský alebo indický špenát (Basella alba), ktorý je citlivý na mráz a vysieva sa až v apríli do sadbovačov, pričom sadeničky sa vysádzajú na hriadku po 15. máji.

Popínavý špenát (Basella alba)

Tento druh špenátu pochádza z Ázie a najviac sa pestuje vo Francúzsku. Je to popínavá rastlina, ktorá potrebuje oporu, ako napríklad povrázok alebo tyč. Miluje slnko a dostatok vody, preto je vhodné povrch pôdy zakryť nástielkou. Jeho listy nemajú typickú špenátovú chuť, sú šťavnaté a kyslasté. Mladé lístky a vrchné výhonky sa pridávajú do šalátov alebo smoothie, varené sa používajú rovnako ako listový špenát.

Listy sú bohaté na vitamíny A a B, vápnik a železo, majú srdcovitý tvar a svetlozelenú farbu (odroda ‘Rubra’ má listy a stonky vínovočervené).

Popínavý špenát je vhodný aj na pestovanie na balkóne v závesnej nádobe alebo v byte na okne. Pri pestovaní v nádobe potrebuje prihnojenie a pravidelnú zálievku. Jeho výhodou je, že ho môžete pestovať aj v lete a listy nestratia krehkosť. Z jednej rastliny získate veľké množstvo listov a výhonkov, ktoré môžete zberať postupne. Dospelé rastliny bohato kvitnú od júna do septembra svetloružovými kvetmi.

Špenát Piano F1

Špenát Piano F1 je hybridný špenát, ktorý ponúka kombináciu rýchleho rastu a vysokej odolnosti voči chorobám. Jeho tmavozelené, hladké listy sú bohaté na vitamíny a minerály. Je známy svojou schopnosťou rásť v rôznych klimatických podmienkach a je vhodný na jarné i jesenné výsadby. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči vymŕzaniu a nízkym obsahom dusičnanov.

Ďalšie druhy špenátu

Existuje niekoľko druhov špenátu, ktoré sa líšia veľkosťou a tvarom listov:

• Hladkolistý špenát: Tento druh má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo rýchlo varia.
• Kučeravý špenát: Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu.
• Baby špenát: Je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov.
• Špenát siaty Matador: Je vhodný na celoročné pestovanie a vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
• Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar a dobre odoláva nízkym teplotám.
• Špenát Asta: Je odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
• Špenát novozélandský: Tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu.

Novozélandský špenát je pomerne často pestovaná vytrvalá plazivá rastlina, veľmi podobná klasickému špenátu. Toleruje aj tropické teploty, je však citlivá na mráz. Má dlhšie poliehavé výhonky s pomerne malými mäsitými listami a krátkymi stopkami. Výhonky môžu mať dĺžku až jeden meter a spolu s listami súvisle zakryjú pôdu. Tento špenát môžete pestovať od jari do neskorej jesene. Je náročný na teplo, preto so sejbou priamo na záhon počkajte až do apríla.

Pestovanie listového špenátu

Výsev a výsadba

Špenát siaty je odolný proti nízkym teplotám a klíči už pri teplote 3 až 4 °C. Napučané semená vydržia vo vlhkej a studenej pôde bez toho, aby začali hniť. Vysievať ho môžete hneď ako pôda obschne, po pokopaní a urovnaní povrchu. Špenát má vysoké nároky na kvalitu pôdy. Najvhodnejšia je piesočnatohlinitá s pH vyšším ako 6. V kyslej pôde rastie pomaly a vytvorí len tri až štyri prízemné listy. Pôda by mala byť dobre zásobená živinami, ale neprihnojujte ho, pretože akumuluje dusičnany v listoch.

Na jar vysievame špenát do vopred pripravenej pôdy čo najskôr v marci akonáhle je počasie priaznivé a vo vyšších polohách v apríli. Pre jesenný zber vysievame špenát od júna do augusta. Výsev pre zimné odrody sa uskutočňuje zhruba od konca augusta do septembra/októbra podľa aktuálnych podmienok, špenát potom dozreje v ďalšom roku na jar. Pre nepretržitý zber vysievame špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu.

Osvedčilo sa aj vysievanie novozélandského špenátu v októbri. Vtedy treba siať do hĺbky 2 - 4 cm do radov vzdialených od seba 80 - 100 cm.

Postup pri výseve

• Príprava pôdy: Pôdu na záhonoch pred sejbou najskôr urovnajte, prípadne prihnojte priemyselnými hnojivami, ktoré rozsypte a zapracujte hrabľami. Hnojivá používajte len v nevyhnutných množstvách, najlepšie podľa predchádzajúceho rozboru pôdy. Špenát uprednostňujte pomaly rozpustné druhy. Pôdu nechajte dva až tri týždne uľahnúť a až potom začnite so sejbou.
• Výsev: Semená špenátu zasejte do hĺbky 2,5 cm každých 20 cm od seba a v riadkoch vzdialených 30-45 cm, a prikryte pôdou. Semienka rozmiestňujeme zriedkavejšie v riadkoch vzdialených od seba asi 20 cm, v hĺbke okolo 2-3 cm. Osivo sejte do riadkov vzdialených 15 - 30 cm, v riadku na vzdialenosť 1,5 - 3 cm, do hĺbky 3 - 4 cm. Semená vyklíčia do šiestich dní a vzídu do dvoch týždňov od sejby.

Pestovanie zo semienok: Ak sa rozhodnete vypestovať vlastný špenát, nachystajte si najskôr menší kvetináč na sadeničky. Semienka zasejte približne 2 cm hlboko. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča.

Výsevný pásik: Pre správny a rýchlejší rast semien je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín. Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.

Stanovisko a pôda

Špenát možno zasiať do zeme alebo do nádob (kvetináčov). Vysádzajte ho tam, kde bude mať plné slnko až polotieň. To znamená, že väčšinu dní potrebuje aspoň tri až štyri hodiny priameho slnka, hoci potrebuje určitú ochranu pred silným popoludňajším slnkom. Má rád úrodnú pôdu zadržiavajúcu vlhkosť, preto si pripravte pôdu asi týždeň pred výsadbou zamiešaním kompostu a poriadne ju odburnite. Potom na plochu siatia rozsypte bežné hnojivo v množstve 150 g na meter štvorcový.

Vhodné sú stredne ťažké humózne pôdy. Okrem veľmi ťažkých a piesčitých pôd sa dá povedať, že špenát znáša väčšinu typov pôd. Nemá rád len sucho a veterné miesta. Špenát preferuje slnečné až polotienisté stanovisko s dobre priepustnou a humóznou pôdou.

Pestovanie v nádobách

Špenát môžete siať aj do veľkých nádob naplnených viacúčelovým kompostom - tie by mali byť široké a hlboké aspoň 30 cm, aby kompost príliš rýchlo nevyschol. Menšie odrody nemusíte sadiť do záhradky, postačia nádoby.

Pestovanie špenátu v kvetináči so sebou prináša viacero výhod. Chutnú zeleninu budete mať vždy poruke, eliminujete tiež riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie rôznymi škodcami. Bude sa mu dobre dariť v chladnejšom prostredí. Špenát zasaďte do kvetináčov, ktoré majú priemer aspoň 15 - 30 centimetrov. Nezabudnite do pôdy doplniť kompost.

Na pestovanie špenátu zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 až 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč. Je na vás, či si zvolíte viac menších kvetináčov a poukladáte ich na okno vedľa seba, alebo uprednostníte dlhé okenné boxy či drevené debničky.

Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Dni sú kratšie a slnko menej intenzívne, takže rastlinky znesú aj pobyt na priamom slnku. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni. Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá. Vyhnite sa umelému zatepleniu pôdy. Dobre odvodnená pôda je najdôležitejší faktor pre optimálny rast špenátu v kvetináči.

Starostlivosť o rastliny

Akonáhle budú mať sadenice prvú sadu pravých listov, zrieďte ich na vzdialenosť približne 15 cm. Semenáčiky špenátu prerieďte na vzdialenosť 7,5 cm, ak sú dostatočne veľké, aby sa s nimi dalo manipulovať, a odstráňte menšie a slabšie rastlinky.

• Zavlažovanie: Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť. Najlepší čas na zalievanie špenátu je skoro ráno, takže rastliny počas dňa nevyschnú a môžu stabilne rásť. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Dôležité je mať kvetináč s dierkami, aby mala prebytočná tekutina kadiaľ odtekať.
• Hnojenie: Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom ich prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Hodí sa tekuté hnojivo s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu, napr. Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost alebo hnoj, pomáha podporiť zdravý rast listov. Kompost môžete použiť už na začiatku rastu, alebo organické hnojivo, ktoré podporí zdravý rast listov.
• Ochrana pred mrazom: Odolné odrody na prezimovanie by ste mali od októbra, s výnimkou miernych polôh, prikryť rúnom alebo zvonmi. Na jesenný zber vysievajte špenát rovnakým spôsobom ako na jar, ale koncom júla. V lete treba špenát viac zalievať ako na jar a tiež mu prospeje prihnojenie. Jesenný výsev (aby bol špenát na zber na jar) môžete vykonávať počas septembra. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napr. čečinou.
• Ochrana pred škodcami: Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.
• Prevencia chorôb: Pleseň sa môže vyskytnúť v teplom a vlhkom počasí - rastliny prerieďte na vzdialenosť najmenej 15 cm a pravidelne odstraňujte burinu, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti.

Zber a skladovanie

Lahodné listy baby špenátu môžete zberať už za mesiac a zrelé listy už za dva. Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr. Zozbierajte niekoľko listov z každej rastliny v rade a opakujte zber každých niekoľko týždňov, keď listy dosiahnu požadovanú veľkosť. Počkajte, kým sa špenát po niekoľkých mesiacoch dobre uchytí, a potom zozbierajte celú úrodu listov naraz, odrežte ich tesne nad základňou. Žať možno jednotlivé, dobre vyvinuté listy i celé rastliny.

Špenát môžete zbierať v dvoch fázach: ako baby špenát a ako zrelý špenát. Špenát je pripravený na zber po 37 - 50 dňoch po vyklíčení, v závislosti od podmienok pestovania a od kultivaru. Baby špenát alebo mladý špenát treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Môžete si ho však pripraviť aj na teplo, no tepelnou úpravou prídete o cenné látky. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu. Zrelý špenát sa zbiera ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek. Špenát je výborný restovaný na masle alebo oleji, ako príloha k hlavnému jedlu, do omáčky na cestoviny alebo ako náplň do slaných koláčov. Môžete ho dať zamraziť, nijako mu tým neuškodíte, keďže sa bude aj tak tepelne upravovať.

Mladé listy špenátu sú jemné a chutné, používajú sa v surovom stave do šalátov, zatiaľ čo väčšie listy je najlepšie uvariť - veľmi jemne a krátko podusiť alebo jednoducho pridať do celého radu jedál vrátane cestovín, rizota, polievok a pod. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny.

Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke.

Ako zmraziť špenát

Špenát zmrazíme uvarený, pretože:

• bude mať menší objem,
• dlhšie vydrží.

Natrhaný listový špenát pokrájame, vhodíme do vriacej vody, necháme prejsť varom, precedíme a necháme odkvapkať a vychladnúť. Aby sme si ušetrili prácu s neskorším rozdeľovaním zmrznutého špenátu, rozdelíme si ho do malých mištičiek (napr. od paštét a pod.), alebo do malých mraziacich vrecúšok. Dáme zamraziť - vydrží určite 1 rok.

Využitie špenátu v kuchyni

Špenát sa najlepšie používa čerstvý, pre maximálnu chuť a živiny - ak ho necháte dlhšie stáť, rýchlo zvädne. Listy v plastovom vrecku môžete v prípade potreby skladovať aj niekoľko dní v chladničke.

Recepty zo špenátu

• Listový špenát: Čerstvý špenát, ktorý si natrháte na svojej záhrade, môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby. Ale tiež si z neho môžete vyrobiť smoothie - stačí 2 hrsti čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, popr. pridať aj inú jarnú zeleninu.
• Ako uvariť špenát: Na klasický špenát ako prílohu použite aj listy. Je to oveľa lepšie ako špenát kúpený v pretlaku. Máte totiž istotu, že vo vašom špenáte bude naozaj len špenát, a to kvalitné. Budete potrebovať: 1 malú cibuľu, olej, 4 hrste špenátu (listov), soľ, korenie, vajíčko, 2 strúčiky cesnaku, popr. smotanu. Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno, opražte na oleji, pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť, osoľte, okoreňte, pridajte rozotrené strúčiky cesnaku, 1 vajce, chvíľu povarte, aby sa vajcia zrazilo. Ku koncu varu môžete pridať trošku smotany. Vajcia a/alebo smotana sa pridávajú preto, aby bol špenát lepšie stráviteľný.
• Špenátové palacinky: Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasicky, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie. Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici. Podávame napr. s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra Fety.
• Špenátový koláč: Na koláč budeme potrebovať: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžica studenej vody, soľ, na náplň: špenát pripravený podľa návodu vyššie, strúhaný syr a smotana. Zo surovín na cesto uhnite rýchlo cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať. Medzitým si pripravíme špenát. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany. Dopečieme asi 30 v rúre na 200 °C.
• Trojfarebné cestoviny s pestom z baby špenátu: Sú vhodné pre deti od ôsmeho mesiaca života.
• Cestoviny so špenátom a syrom: Neodmietne nikto v domácnosti.
• Špenátové cestoviny plnené ricottou a kuracím mäsom: Vhodnou cestovinou na tento špenátový recept sú cannelloni, veľké tučné cestoviny, ktoré sa dajú pohodlne naplniť.
• Šalát z lístkov baby špenátu, manga, sušených brusníc a orieškov.
• Špenátovoavokádové smoothie s rastlinným mliekom.

Zdravotné benefity špenátu

Špenát je známy svojím vysokým obsahom železa, hoci obsahuje aj kyselinu šťaveľovú, ktorá môže jeho vstrebávanie znižovať. I keď patrí špenát k druhom zeleniny, ktoré nemá každý ... Odolná odroda špenátu ideálna na celoročné pestovanie. Poskytuje veľké, výživné listy vhodné pre rôzne kulinárske úpravy, aj počas zimy. Jednoduché pestovanie pre všetkých.

Špenát je bohatý na vitamíny C, A, E, K, vitamíny skupiny B, mnohé nerastné látky a stopové prvky. Je v ňom mimoriadne veľa jódu, trochu mangánu a železa. V organizme zadržiava vápnik, čo je dôležitá prevencia pred obávaným rednutím kostí (osteoporózou). Napomáha správnemu fungovaniu pečene a pôsobí na zníženie zápalu v tele. Bohatý je aj na zinok a magnézium. Je plný antioxidantov, predovšetkým flavonoidov a karotenoidov.

Špenát je dobrý prostriedok pri prevencii proti rakovine prsníka, žalúdka, kože, prostaty a vaječníkov. Pôsobí antioxidačne a pomáha predchádzať degenerácii žltej škvrny. Odporúča sa na vysoký krvný tlak, anémiu alebo zápchu. Má množstvo betakaroténu, tlmí a spomaľuje tvorbu vrások. S karotenoidov sa tvorí vitamín A, ktorý má blahodarný účinok na zrak. Chráni tiež sliznicu, a tým zabraňuje rôznym onemocneniam. Obsahuje mangán, ktorý je nevyhnutný pre mozgovú a nervovú činnosť. Dodáva telu bielkoviny, vitamíny, minerály a fytonutrienty.

Je to ideálna zelenina pre ľudí, ktorí sú vo zvýšenej miere vystavení stresu. Dopĺňa zásobu životne dôležitých látok a zabezpečuje správnu funkciu všetkých dôležitých orgánov. Draslík, kyselina listová a rôzne antioxidanty sú známe tým, že poskytujú neurologické výhody ľuďom, ktorí ich pravidelne konzumujú. Špenát patrí medzi najzdravšie zeleniny aj preto, že znižuje vysoký tlak, prečisťuje a spriechodňuje cievy. Dietológovia odporúčajú špenát ako vhodnú stravu pri chudnutí, v 100 g špenátu je totiž iba 23 kalórií. Špenát stabilizuje hladinu cukru v krvi. V tomto prípade je vhodné pripraviť si každý deň nápoj z pár čerstvých listov špenátu zmixovaných s vodou. Špenát je ideálny na vyčistenie si tela zvnútra.

Tabuľka: Prehľad odrôd špenátu

tags: #listový #špenát #charakteristika #pestovanie

Populárne príspevky:

• Chov Rýnskej Bielej Husi
• Príprava obrázka s maskou
• Inšpirácia na tortu Tajný život maznáčikov
• Aktuálny vývoj cien kukurice
• Ako používať octové obklady