Ľubomír Feldek a jeho Jediný slaný domov: Analýza diela

Ľubomír Feldek, slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ, sa narodil 9. októbra 1936 v Žiline. Je významným predstaviteľom súčasnej slovenskej literatúry. Patril k zakladateľom básnického zoskupenia známeho ako „trnavská skupina“, teda Konkretistov.

Konkretisti vstúpili do literatúry v časopise Mladá tvorba v roku 1958. Konkretisti odmietali tradičnú schematickú poéziu. Hlavným znakom ich poézie je metafora, ktorá je často prekvapivá, zvláštna. Jeho tvorba je inšpirovaná českým poetizmom, najmä poéziou Vítězslava Nezvala.

Feldek bol dominantnou postavou tejto generačnej umeleckej aktivity. Jeho poézia, ale aj próza, literatúra pre deti a prekladová tvorba zostala najväčšmi verná východiskovým princípom, ktorých inšpiračným zdrojom bol najmä český poetizmus a z neho najmä poézia Vítězslava Nezvala.

Jeho publicistické vystúpenie Bude reč o literatúre pre deti predstavuje nielen protest proti stagnačnej situácii pôvodnej slovenskej poézie pre deti, ale v istom zmysle aj generačný manifest konkrétnej poézie. Ľubomír Feldek patril medzi takých spisovateľov, ktorých zaujímalo, čo si dieťa myslí a cíti. Takých, ktorí v dieťati videli partnera a v literatúre nielen prostriedok na jeho výchovu. Takých , ktorí sa rozhodli, že sa nebudú spoliehať na svoj „dospelácky“ vkus a diktovať deťom, čo je dobré.

Poéziu píše „pre všetkých päť zmyslov“, stavia ju na neobvyklej citlivosti vnímania sveta, zdôraznenej citovosti, konkrétnosti, obraznosti, fantazijnosti, intímnosti. V jeho poézii dominuje najmä metaforický princíp. Feldekov záujem o literatúru pre deti súvisí s pôsobením v redakcii Mladých liet.

Do literatúry vstúpil zbierkou Jediný slaný domov. V čase schematizmu prinášala táto zbierka moderné básne. Básne sa vyznačujú hravosťou a radosťou. Ďalšie zbierky Paracelsus a Dvaja okolo stola majú podobný charakter. Patrí medzi najlepších slovenských satirikov. Pomocou satirických básni kritizoval negatívne javy a nedostatky 70-tych a 80-tych rokoch.

Vydal básnické zbierky Jediný slaný domov (1961), Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980), Slovák na Mesiaci (1986), Plakať je krásne (1990) a výber z poézie pod názvom Usmiaty otec (1991), Odzemok na rozlúčku a 19 jarmočných piesní (1992), Milovanie v pokročilom veku (1994) a Lekárnička zamilovaných (2004).

Jeho diela sú rozsiahle a rôznorodé, siahajú od poézie pre dospelých a deti, cez divadelné hry až po preklady.

Začiatky a Trnavská skupina

Do litratúry vstúpil zbierkou Jediný slaný domov. V čase schematizmu prinášala táto zbierka moderné básne. Básne sa vyznačujú hravosťou a radosťou. Feldek debutoval knihou Hra pre tvoje modré oči (1959). Jeho prvá básnická zbierka z roku 1961 nesie názov Jediný slaný domov.

Počas štúdií v Bratislave vytvoril s Jánom Stacho, Jozefom Mihalkovičom a Jánom Ondrušom Trnavskú skupinu, ktorá do vtedajšej schematickej poézie priniesla zmyslovú konkrétnosť, metaforu a experiment. Svedectvo o neľahkých literárnych a životných osudoch predstaviteľov Trnavskej skupiny podal neskôr Ľubomír Feldek v knihe Prekliata Trnavská skupina (2007).

Jeho poézia, ale aj próza, literatúra pre deti a prekladová tvorba zostala najväčšmi verná východiskovým princípom, ktorých inšpiračným zdrojom bol najmä český poetizmus a z neho najmä poézia Vítězslava Nezvala. Oproti jednorozmernej schematickej tvorbe prvej polovice päťdesiatych rokov stavia poéziu "pre všetkých päť zmyslov", vystavanú na neobvyklej citlivosti vnímania sveta, zdôraznenej citovosti, konkrétnosti, obraznosti, fantazijnosti, intímnosti. Je to poézia, v ktorej dominuje najmä metaforický princíp, založený, povedané s Feldekom, na "trení hrán vzdialených plôch, ich náhlom susedstve, asociácii".

Knižným debutom básnika Feldeka bola zbierka, ktorá vyšla v roku 1961 pod názvom Jediný slaný domov. Stretla sa s priaznivým čitateľským i literárnokritickým ohlasom ako celok, no najmä jej druhá časť - rozsiahla básnická skladba Severné leto zaujala literárnu kritiku a naplno odkryla výnimočný básnický talent mladého autora.

Po debute nasledovali zbierky Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980). Ich zjednocujúcim parametrom je premyslená autorská koncepcia, ktorej základnými vlastnosťami sú intímnosť, jedinečnosť a principiálna dialogickosť. Preto dominantnou témou v spomenutých zbierkach je téma partnerstva muža a ženy, téma manželstva ako jednej z foriem tohto partnerského vzťahu a téma domova a súkromia ako priestoru pre partnerský vzťah. Variácie na tieto základné tematické a hodnotové princípy nachádzame potom aj v neskorších básnických zbierkach.

Variantom a zároveň doplnením základného problémového rámca básnických prác sú Feldekove prózy a básne pre deti. Vyniká v nich najmä princíp partnerského dialógu dospelého a dieťaťa. V čase vzniku prvých prác tohto typu (začiatkom rokov šesťdesiatych) išlo o radikálne novú podobu slovenskej literatúry pre deti, a preto sa začalo o Feldekovi, ale aj Válkovi, Jarunkovej, Šikulovi hovoriť ako o autoroch novej vlny v literatúre pre deti a mládež. Ako príklady možno spomenúť Feldekove práce Hra pre tvoje modré oči, Zelené jelene, Zlatúšik, Modrá kniha rozprávok, Zelená kniha rozprávok.

Jedinou Feldekovou prozaickou knihou pre dospelých je román Van Stiphout, ktorý, využívajúc tradíciu pikareskného románu a skúsenosť autorovej generácie z čítania príbehov Iľfa a Petrova o Ostapovi Benderovi, je románom parodicky obráteným do vnútra slovenskej tzv. industrializačnej literatúry prvej polovice päťdesiatych rokov. Tento román, spolu s básnickou zbierkou Poznámky na epos tvorí zlomové miesto vo Feldekovej tvorbe. Od autentickosti, založenej na zverejňovaní intímností osobného života básnického subjektu či literárnych postáv prechádza autor k autentickosti, založenej na odkrývaní intímností vonkajšieho sveta, jeho historickej jedinečnosti.

Ľubomír Feldek, básnik, dramatik, prekladateľ a fejtónista, sa narodil 9. októbra 1936 v Žiline. Patrí k významným osobnostiam slovenskej literatúry. Venuje sa aj prekladaniu a pravidelne komentuje aktuálnu spoločenskú situáciu.

Ťažisková je tu báseň pásmovej kompozície Severné leto, v ktorej sa prelínajú postupy poézie a prvky lyrickej reportáže a autobiografie. Po takmer desaťročnej prestávke vydal druhú básnickú zbierku Kriedový kruh (1970). Objavujú sa tu motívy manželstva, prírody, harmonické videnie skutočnosti a kontinuita veršov a obrazov. Zmyslové východisko často fantazijne domýšľa a odklína potenciálne básnické prvky vo všednej skutočnosti.

Básnická zbierka Modlitbičky (1992) patrí medzi najznámejšie autorove diela. Vychádza z autorovej neochvejnej kresťanskej viery a predstavuje autorove modlitby. Modlitby autor určil predovšetkým deťom.

Trnavská skupina/konkretisti sa sformovala v r. 1957. Na jej vzniku sa podieľal Miroslav Válek, ktorý v tom čase pracoval ako redaktor Mladej tvorby. Jednotlivých členov spájal NESÚHLAS SO SCHEMATICKOU SOCIALISTICKOU POÉZIOU. Proti schematizmu postavili konkrétnosť, zmyslovosť a imaginatívnosť, využívali obrazné pomenovania - symbol a metaforu, žiadali právo na experiment v poézii.

Programovým vystúpením malo byť 4. číslo časopisu Mladá tvorba (1958), ale bolo zadržané a predložené na posúdenie Ústrednému výboru Komunistickej strany Slovenska. Do tejto skupiny zaraďujeme Ľubomíra Feldeka, Jána Ondruša, Jána Stacha, Jozefa Mihalkoviča.

V kontexte detskej literatúry je vnímaný ako jeden z vedúcich predstaviteľov generácie detského aspektu, ktorá v 60. rokoch konštituovala modernú slovenskú literatúru pre deti a mládež. Jeho publicistické vystúpenie Bude reč o literatúre pre deti predstavuje nielen protest proti stagnačnej situácii pôvodnej slovenskej poézie pre deti, ale v istom zmysle aj generačný manifest konkrétnej poézie.

Priekopníckym činom v slovenskej detskej poézii bol jeho debut Hra pre tvoje modré oči (1959, prvýkrát publikovaný v Mladej tvorbe), ktorý autor pokladá za programovú báseň svojej generácie a ktorý bol hneď po knižnom vydaní na zásah politickej moci zošrotovaný. Tento tzv. „cirkus zelenín“ je z formálneho hľadiska montážou poézie a lyrickej prózy, z obsahového aspektu originálne stvárnenou tradičnou témou.

Zmyslovo konkrétna metaforická obrazotvornosť charakterizuje aj jeho básnickú tvorbu pre dospelých. Zaradenie skladby Hra pre tvoje modré oči do zbierky Jediný slaný domov demonštruje jeho presvedčenie o totožnosti estetických princípov v tvorbe pre dospelých i pre deti. Aj prvky citovej, občianskej, autorskej autobiografie využíva v literárnej tvorbe bez ohľadu na to, či je určená detskému alebo dospelému adresátovi.

Lyrický a hravý princíp je dominantný aj v jeho prozaickej tvorbe pre deti. Už prvá rozprávka Zlatúšik potvrdzuje, že viac než o epický príbeh mu ide o možnosť hry s obrazotvornosťou. Rovnako ako poézia aj jeho prozaická tvorba pre deti je založená na intelektualizovanom hravom výmysle, pričom sa rovnocennou súčasťou rozprávkovej stavby stávajú fakty i pseudofakty, autentické postavy či udalosti z jeho občianskeho a rodinného života.

Všetko sa podriaďuje logike výmyslu, v ktorom sa rozprávač stáva pre detského čitateľa dospelým partnerom s dušou dieťaťa. Hra s textom i adresátom, stimulovanie jeho tvorivej aktivity a predstavivosi, sú charakteristické i pre autorovu dramatickú tvorbu pre deti. Využíva satirický tón, metaforu, pracuje so synonymiou, polysémiou i homonymiou.

Ľubomír Feldek, spolu s J. Stachom, J. Mihalkovičom, J. Ondrušom, J. Šimonovičom, pripravil v roku 1958 programové číslo časopisu Mladá tvorba (č. 4/1958),v ktorom sa po prvý raz predstavuje skupina spomenutých básnikov s uceleným a premyslene formulovaným umeleckým programom v oblasti poézie, umeleckého prekladu a tvorby pre deti a mládež. Literárna veda neskôr túto skupinu začala označovať prívlastkami trnavská skupina, konkretisti či neopoetisti.

Dielo Hra pre tvoje modré oči

V tvorbe pre deti vniesol do tradičnej, moralizátorskej poézie nový spôsob (Hra pre tvoje modré oči - 1959). Priekopníckym činom v slovenskej detskej poézii bol práve tento jeho debut Hra pre tvoje modré oči (1959, prvýkrát publikovaný v Mladej tvorbe), ktorý autor pokladá za programovú báseň svojej generácie a ktorý bol hneď po knižnom vydaní na zásah politickej moci zošrotovaný. autorov rasizmus, nezlučiteľný s pokrokovou výchovou slovenskej mládeže.

Vo chvíli, keď „Hra pre tvoje modré oči“ opúšťala tlačiareň, už bolo o jej osude rozhodnuté - a 10 000 exemplárov putovalo z tlačiarne rovno do papierenského mlyna, ktorý ich pomlel na kašu. Tento tzv. „cirkus zelenín“ je z formálneho hľadiska montážou poézie a lyrickej prózy, z obsahového aspektu originálne stvárnenou tradičnou témou.

Výsledkom jeho tvorivej činnosti je báseň - hra imaginácie, dialóg s detským čitateľom (či „počúvateľom“), ale zároveň aj premyslený a logický artefakt, takže sa s ňou/ňou zabaví aj dospelý (napríklad sám autor alebo i rodič, ktorý text číta svojmu dieťaťu). A tak báseň, ktorá vyzerá veľmi jednoducho, taká vlastne vôbec nie je.

Dôležité tiež je, že autor dieťa dopredu upozorňuje, čo sa bude diať, a dieťa celý čas vie, že reálny a rozprávkovo-fantazijný svet sú dve z možností vnímania okolia. Naučí sa, že fazuľu v záhrade možno vnímať ako fazuľu a zároveň aj ako tanečnicu s hrkálkami. Autor navyše obohacuje báseň o slovnú hračku, keď navrhuje, že dieťa sa môže zahrať s tanečnicou „o fazuľky“ (uvedený úsek nie je vo všetkých verziách básne)? Táto konotácia je príliš zložitá na to, aby ju vymyslelo a pochopilo dieťa, ale v konečnom dôsledku pôsobí úplne prirodzene.

Podobnou hrou s jazykom je aj časť, v ktorej žonglér - rajčinový krík - „vyhodí“ všetky svoje lopty do vzduchu: „Všetkých dvadsať je odrazu vo vzduchu. Ešte je čosi vo vzduchu. Dej „hry“ sa začína „dnes v noci“, keď sa dieťa ocitá doma samo, pretože rodičia ho za trest (rozbilo okno) nezobrali so sebou do cirkusu.

Autor sa prihovára dieťaťu a pozýva ho do „cirkusu zelenín“. Ponúka mu teda náhradu za skutočný cirkus, ale zdá sa nám, že týmto gestom paroduje utilitaristický model detskej literatúry - namiesto trestu a zákazu, ponúka dieťaťu „hru“. Ešte zaujímavejším je však fakt, že v závere knižky autor celý príbeh uzatvára do priestoru textu a dieťa jasne informuje: „Veď som ti spravil oveľa krajší (cirkus) v tejto knižke, ktorá sa volá HRA PRE TVOJEMODRÉ OČI“.

Zmyslovo konkrétna metaforická obrazotvornosť charakterizuje aj jeho básnickú tvorbu pre dospelých. Zaradenie skladby Hra pre tvoje modré oči do zbierky Jediný slaný domov demonštruje jeho presvedčenie o totožnosti estetických princípov v tvorbe pre dospelých i pre deti. Aj prvky citovej, občianskej, autorskej autobiografie využíva v literárnej tvorbe bez ohľadu na to, či je určená detskému alebo dospelému adresátovi.

Lyrický a hravý princíp je dominantný aj v jeho prozaickej tvorbe pre deti. Už prvá rozprávka Zlatúšik potvrdzuje, že viac než o epický príbeh mu ide o možnosť hry s obrazotvornosťou. Rovnako ako poézia aj jeho prozaická tvorba pre deti je založená na intelektualizovanom hravom výmysle, pričom sa rovnocennou súčasťou rozprávkovej stavby stávajú fakty i pseudofakty, autentické postavy či udalosti z jeho občianskeho a rodinného života.

Všetko sa podriaďuje logike výmyslu, v ktorom sa rozprávač stáva pre detského čitateľa dospelým partnerom s dušou dieťaťa. Hra s textom i adresátom, stimulovanie jeho tvorivej aktivity a predstavivosi, sú charakteristické i pre autorovu dramatickú tvorbu pre deti. Využíva satirický tón, metaforu, pracuje so synonymiou, polysémiou i homonymiou.

V kontexte detskej literatúry je vnímaný ako jeden z vedúcich predstaviteľov generácie detského aspektu, ktorá v 60. rokoch konštituovala modernú slovenskú literatúru pre deti a mládež. Jeho publicistické vystúpenie Bude reč o literatúre pre deti predstavuje nielen protest proti stagnačnej situácii pôvodnej slovenskej poézie pre deti, ale v istom zmysle aj generačný manifest konkrétnej poézie.

Ocenenia a uznania

• Cena Ivana Krasku za debut Jediný slaný domov (1961)
• Cena Fraňa Kráľa (1972)
• Titul Zaslúžilý umelec (1979)
• Krištáľové krídlo - cena pre najvýznamnejšie osobnosti Slovenska (2008)
• Cena Nadácie Tatra banky za umenie (2010)

Ľubomír Feldek je nepochybne jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry 20. a 21. storočia. Jeho dielo, ktoré sa vyznačuje originalitou, hravosťou a intelektuálnou hĺbkou, oslovuje čitateľov všetkých vekových kategórií.

Jeho prínos k rozvoju slovenskej poézie, prózy, drámy a literatúry pre deti je neoceniteľný.

tags: #lubomir #feldek #jediny #slany #domov #analyza

Populárne príspevky:

• Ceny býčkov na mäso
• Jesenné dobroty s tapiokovým škrobom
• Regionálne recepty: Kusek
• Návod na varenie cukety v pare
• Overené inšpirácie pre varenie