Chlieb a hry: História a súčasnosť známeho rímskeho hesla

Heslo "chlieb a hry" (lat. panem et circenses) pochádza zo starovekého Ríma a vyjadruje spôsob, akým si rímski cisári zabezpečovali priazeň ľudu. Poskytovaním základných potrieb (chlieb) a zábavy (hry) sa snažili odvrátiť pozornosť od politických a sociálnych problémov. Tento koncept pretrváva v rôznych formách dodnes.

Autor tejto vety, rímsky cisár Gaius Julius Caesar, už v prvom storočí pred Kristom vedel, ako si získať verejnú mienku na svoju stranu.

Staroveký Rím: Pôvod a význam

Rimania rozširovali hranice svojej ríše, na dobytých územiach zakladali provincie. Jednou z nich bola Panónia. Horná Panónia sa rozprestierala na území dnešného Maďarska, Rakúska, Slovinska a malej časti Slovenska - zadunajskej časti Bratislavy (Rusovce, Petržalka). Na ochranu severnej hranice Rímskej ríše bol vybudovaný tri tisíc kilometrov dlhý obranný systém Limes Romanus, jeho časť ležala na Dunaji. V mestskej časti Bratislavy, v Rusovciach sa nachádzal kastel Gerulata, jeden z opevnených bodov slávnej rímskej hranice. Ide o dve tisíc rokov starú históriu. Treba si ju pripomínať? Určite.

Mapa Rímskej ríše za vlády Trajána

Chlieb v starovekom Ríme

V starovekom Ríme bol chlieb základnou potravinou. Cisári zabezpečovali jeho pravidelné dodávky, často aj zadarmo, pre chudobnejších občanov. Týmto spôsobom si kupovali ich lojalitu a predchádzali nepokojom. Napríklad tzv. keiserku - žemľu s ľahko oddeliteľnými časťami, si dnes kupujeme vďaka Rimanom.

Hry v starovekom Ríme

Hry, alebo zábava, mali v rímskej spoločnosti dôležité miesto. Išlo o rôzne podujatia, ako gladiátorské zápasy, divadelné predstavenia, preteky na koňoch a iné. Tieto hry boli často spojené s náboženskými oslavami a konali sa v amfiteátroch, ako je slávne Koloseum. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa.

Gladiátorské zápasy v starovekom Ríme

Rímske dedičstvo v súčasnosti

Kultúrny, politický a právny systém Rimanov ovplyvňuje fungovanie spoločnosti dodnes. Logické myslenie Rimanov vytvorilo základy v matematike, geometrii. Mnohé doteraz využívané predmety pochádzajú od starých Rimanov. A jednoduché spodné ošatenie - tuniky, boli základom súčasného strihu ženských šiat. Dodnes nosíme dlhé šály - čo je nástupca tógy, vonkajšieho odevu rímskeho občana vytvorené z niekoľkých metrov dlhej látky.

Kultúrne podujatia ako "hry" dnešnej doby

Chlieb si dnes už každý kúpi v obchode či v pekárni, avšak hry - rozumej kultúrne podujatia - nestratili na svojej popularite. V dnešných časoch plných politiky a politikárčenia, keď normálny človek je denno-denne konfrontovaný s negatívnymi dopadmi hospodárskej krízy, s ťaživou prítomnosťou a neľahkou predstavou budúcnosti, zapôsobilo vystúpenie našej reprezentácie na svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike ako balzam na dušu každého fanúšika. Týždeň čo týždeň budeme všetci zažívať to zvláštne chvenie v žalúdku - ako asi budú hrať naši. Týždeň čo týždeň budeme stáť za svojím mužstvom v dobrom i zlom. Po úspechu sa budeme tešiť a po neúspechu veriť, že ďalší zápas to zvládnu chlapci lepšie. Áno, futbal je veľký fenomén, ktorý dokáže ľudí aj národy nielen spájať, ale aj poriadne rozhádať. Prajem všetkým, ktorí pre futbal pracujete, či už funkcionárom, hráčom, rozhodcom, ale aj vám, fanúšikom, aby nás futbal predovšetkým spájal. Aby sme dokázali pochopiť, že futbal je predovšetkým hra. Aby sme dokázali uznať kvalitu súpera, aby vládla na našich štadiónoch slušná a žičlivá atmosféra, aby sme v súperovi nevideli nepriateľa, pretože futbal by mala byť predovšetkým zábava.

Rímske hry ako forma popularizácie histórie

Jedinečný projekt RÍMSKE HRY má ambíciu populárno-zábavnou formou spropagovať významnú kultúrno-historickú pamiatku Gerulatu v Rusovciach. Rímske hry posledné roky navštevujú tisíce návštevníkov. Ide o celodenný zábavno-náučný program plný originálnych, vtipných aj náučných prvkov určených pre rodiny bez rozdielu veku.

Návštevníci sa niečo naučia, a zažijú výborný program plný literatúry, tanca, divadla či obľúbených neľútostných zápasov v štýle rímskych gladiátorov. Chceme priblížiť rímske pamiatky Gerulatu a Limes Romanus. Jedinečné archeologické nálezy Gerulaty v Rusovciach pri Bratislave dokazujú umnosť Rimanov a ich vplyvu na ďalšie kultúry. A dejiny sa zobrazujú oveľa zrozumiteľnejšie, ak sa môžu návštevníci prechádzať po autentických miestach.

Netradičné podujatie má ambíciu zapojiť do spoznávania čo najviac ľudí všetkých vekových kategórií. Projekt vznikol ako malá rodinná aktivita Rimania a Dunaj. Projekte rástol a hľadal stále originálnejší program celých 20 rokov. Dôležitá zmena nastala v rokoch 2006 - 2007, kedy Rímske hry prekročili hranice našej republiky a získali hlbší spoznávací charakter. Prebehla napríklad rozsiahla revitalizácia Múzea Antickej Gerulaty v Rusovciach. Projekt tiež skvalitnil prácu so školskou mládežou a verejnosťou. Poskytol materiálnu základňu, interaktívne pomôcky. A prepojil Slovensko s Rakúskom a Maďarskom. Cezhraničná odborná spolupráca výborne funguje najmä vďaka archeologičke a odborníčke PhDr. Rímska škôlka (vlaňajšia novinka pre deti od 0 do 6 rokov) bude otvorená až do 16 hodiny. Návštevníci majú jedinečnú príležitosť obliecť sa do dobového oblečenia. Tento rok to bude vystupovať obľúbené Divadlo Zkufravon, aj 50 detí so starovekého Ríma (súkromná ZUŠ Rusovce). Jedinečnú výzbroj a výstroj akú má Tovarišstvo starých bojových umení nenájdete nikde inde. Ich program každý rok obsahuje prekvapenia a zaslúžene má najväčšie divácke úspechy.

Rímske hry sú rozdelené do niekoľkých častí. Dopoludnie od 10 hodiny bude už tradične patriť súťažiam rodinných tímov. Je to vzdelávacia časť realizovaná zábavnou formou. Máme už návštevníkov, ktorí sa zúčastňujú pravidelne a vedomosti získali práve tu na Rímskych hrách. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa, na našom podujatí sú spojené s možnosťou súťažiť a vyhrať. Nejde ani tak o silu ako o získanie nových informácií. Vedecko-populárny prístup zabezpečila práve archeologička J. Schmidtová. Súťažné otázky sú pritom vhodne skĺbené so zábavou.

Rímske hry - Gerulata 2016

Limes Day a UNESCO

Limes Day má upozorniť na rímske pamiatky na hranici pozdĺž Dunaja, ktoré boli súčasťou Limes Romanus. Reťaz rímskych táborov spojená cestami bola hranicou Rímskej ríše. Zámerom je propagovať tieto pamiatky a dosiahnuť ich zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Moderné interpretácie a kritika

Koncept "chlieb a hry" sa často používa aj v modernej politike a spoločnosti.

Kultúrne leto v Trstenej

Trstenský primátor Jozef Ďubjak po pol roku svojho pôsobenia na radnici spôsobil v meste menší kultúrny rozruch. Slovné spojenie Kultúrne leto do bodky vystihuje, čo sa uplynulé dva mesiace v Trstenej dialo. Prvý výrazný posun v kultúrnom dianí spôsobil koncert operných spevákov z Bratislavy. Vystúpenie umelcov bolo venované životu a dielu zakladateľa slovenskej operety a tanga Gejzu Dusíka. Po tradičných každoročných podujatiach - Trstenská krídlovka, Škapuliarsky jarmok a Spievame Márii - prišla na rad augustová šnúra piatich koncertov so širokým žánrovým záberom. Ľudia si vypočuli folk v podaní hudobnej skupiny Skalka, oravského repeťáka Milana Hrčku, temperamentný ľudový folklór predviedol FS Skorušina z Liesku a stovky Trstenčanov si prišli vypočuť nestarnúcich kovbojov z country kapely Kredenc. Najväčším ťahákom, hlavne medzi mladými, bol koncert spevákov zo súťaže Slovensko hľadá SuperStar. Peter Bažík a Katka Koščová zabávali divákov na trstenských brehoch Oravskej priehrady. Podľa štatistiky MsKS Trstená, sa v júli a v auguste zúčastnilo kultúrnych podujatí približne 13 000 ľudí.

„Aj keď sa, samozrejme, nedá vyhovieť všetkým, odozvy na Kultúrne leto v Trstenej sme zaznamenali výlučne kladné. Bolo to vidieť a cítiť aj na poslednom koncerte skupiny Kredenc. Šesť stovák divákov vydržalo v hľadisku pod holým nebom aj napriek zime až do konca,“ uvádza Ľubomír Fedorák, riaditeľ MsKS Trstená. Aj keď sa leto skončilo, kultúra v Trstenej kráča ďalej. „Od 23. septembra pripravujeme Trstenskú organovú jeseň, tri po sebe idúce nedele v kostole sv. Martina,. Každú nedeľu od 16.00 hod.

Futbal ako moderná forma "hier" a apel na samosprávy

Panem et circenses (chlieb a hry) platilo už v starom Ríme. Už rímski cisári vedeli, že ľudom treba dať chlieb a hry. Trochu sa obávam, že v dnešnej dobe šetrenia a škrtania nám ani ľavá ani pravá koalícia nedokáže dať chlieb, preto sa chcem aj v tomto úvodníku prihovoriť predovšetkým k primátorom, starostom a samosprávam, aby pomohli zachovať aspoň hry v podobe futbalu. V súčasnosti predovšetkým od ich pomoci a pochopenia bude závisieť prežitie mnohých mužstiev.

Podujatie Účastníci
Kultúrne leto v Trstenej cca 13 000 ľudí
Koncert skupiny Kredenc cca 600 divákov

Chlieb ako kultúrne dedičstvo

Chlieb sa prelína celou ľudskou kultúrou. Skutočnosť, či ho bol dostatok, alebo úplne chýbal, rozhodovala často o prežití celých národov. Možno si poviete, že je to iba obyčajný chlieb. Zároveň je to však prastará, ale nepostrádateľná, legendami opradená potravina, vyskytujúca sa už v najstarších písomnostiach, v rozprávkach i ľudových pesničkách. O chlebe sa dočítame už v Starom zákone. Chlieb ako základná potravina je známy celé tisícročia.

Tradície

V iných dobách sa vítali vzácne návštevy chlebom a soľou. V rámci folklórnych slávností sa usporadúvajú aj rôzne Slávnosti chleba. Chlieb je najznámejší výrobok z cesta, ktorý podmienil výrobu a používanie viacerých výrobkov aj s výtvarnými prvkami. Prvé pekárske cechy vznikli u nás už v 14. storočí. Dôležité miesto patrí obradovému chlebu. Dnes sa pečie z kvalitnej pšeničnej múky a môžeme ho rátať už k pečivu či koláčom.

V ľudovej kultúre však v obradoch a pri sviatočných jedlách zastupuje chlieb. Typickými obradovými chlebami - koláčmi sú napríklad radostník na svadbe, kračun a štedrák na Vianoce alebo paska na Veľkú noc. Svadobný koláč bol všade na svadbách typickým, obetným a nevyhnutným atribútom.

Povery a zvyky

Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov.

Povery

  • Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať. Prvý raz, keď sa zarábal kvas, druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz, keď sa cesto zamiesilo, štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece, a siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal .Požehnávanie mala predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb.
  • S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv:
    • Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách - pána, ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach - sedliaka.
    • Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie.
    • Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie.
    • Peceň chleba na stole nesmel nikdy ležať nakrojenou stranou ku dverám, lebo sa tým privolala na gazdovstvo bieda.
    • Ak z neho kúsok spadol, zodvihli ho a pobozkali a až potom mohli zjesť.
    • Ani odrobinky sa nesmeli vyhodiť a odrobinkám zo štedrovečerného chleba pripisovali priam magický význam.

Zvyky

  • Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti nielen na Slovensku, ale aj u iných slovanských národov. Vzácne návštevy zo zahraničia vždy víta krojovaný mladý pár, ktorí drží v rukách podnos s chlebom a soľou.
  • Význam chleba dokladá aj jeho rola v svadobných obyčajach. Nevesta ho nosila do kostola na obrad i domu ženícha, kde ho kládla ako dar na stôl. Matka ženícha vítala mladý pár chlebom a soľou na prahu domu. Dnes už pôvodný obradový zmysel svadobných koláčov zmizol, ale i dnes sa stretávame s pečením rôznych druhov svadobných koláčov či skôr zákuskov a z kedysi nazývaného radostníka či sladkaňa sa stala postupom času torta.

Chlieb v umení

Chlieb nájdeme aj vo výtvarnom umení, okrem toho že je chlieb témou mnohých obrazov - hlavne zátiší, je zároveň on sám výtvarným materiálom- výrobky z chlebového cesta môžeme obdivovať na rôznych výstavách. Vyhlasujú sa tematické súťaže o najzaujímavejšiu plastiku, sochu alebo iný výrobok z chleba.

Hodnota a množstvo chleba

V tejto dobe sa vôbec nespráva k chlebu s úctou. Za nízku cenu sa dá kúpiť dva, maximálne tri druhy chleba. Je ho dostatok a tak sa ním aj plytvá. Len na správaní starých ľudí sa dá postrehnúť, že to nebolo s chlebom vždy tak. Tí si ešte pamätali dobu keď bola oň núdza. A my nerozumieme, že kúpili chlieb aj keď už nebol najčerstvejší a uchovávali ho v plátennej utierke, pretože ho nazvyš nebolo.

Vtedajšieho chleba si ľudia vážili nie len ako výborný pokrm, ale využívali ho ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.

tags: #ludia #chlieb #a #hry #história

Populárne príspevky: