Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum): Všetko, čo potrebujete vedieť

Ľuľok zemiakový, v bežnej reči len zemiak, je viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovitých. Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Ich široké uplatnenie v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a „epidémií“ skorbutu.

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum)

Systematika a názvoslovie

Ľuľok zemiakový má bohatú synonymiku a rôzne odborné aj hovorové názvy.Medzi odborné slovenské názvy patria: ľuľok zemiakový, zemiak, staršie ľuľok zemiak, staršie zemiak obyčajný. Hovorové názvy rastliny aj hľuzy sú rôzne v závislosti od regiónu, napríklad bandura/bandurka (východné Slovensko), krumpeľ, krumpľa alebo krumpla.

Botanicky sa rozlišujú rôzne poddruhy a variety, napríklad:

• Solanum tuberosum Linné, 1753 subsp. tuberosum
• Solanum tuberosum Linné, 1753 subsp. andigenum (Juzepčuk & Bukasov) J. G. Hawkes
• Solanum subandigena J. G. Hawkes
• Solanum estradae L. E. López-Jaramillo & Hawkes subsp. estradae (L. E. López-Jaramillo, 1983) J. G. Hawkes
• Solanum phureja Juzepčuk & Bukasov, 1929 subsp. phureja
• Solanum maglia var. guaytecarum (Bitter, 1913) J. G. Hawkes
• Parmentiera edulis Rafinesque, 1840 (nom. illeg.)
• Papas americanum Opiz in Berchtold & Opiz, 1843 (nom. illeg.)

Morfológia a genetika

Zemiak rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, porastenou krátkymi chĺpkami. Dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté, pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm obsahujúce biele semená.

Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48). Zemiaky majú v každom lokuse 4 nezávislé gény.

Pôvod a rozšírenie

Zemiak má dve centrá biodiverzity: andské centrum v okolí jazera Titicaca, kde rastú kultivary adaptované na podmienky krátkeho dňa, a čilské centrum v oblasti okolo 40° južnej geografickej šírky, s adaptáciou na dlhý deň. Predpokladá sa, že európske kultúrne odrody pochádzajú z čilského centra. V týchto oblastiach sa vyskytuje množstvo lokálnych kultúrnych a polokultúrnych odrôd, ako aj divokých príbuzných druhov s rôznym stupňom ploidie. Tieto divoké druhy sa dajú krížiť so zemiakmi, čo umožňuje získavať požadované vlastnosti, ako napríklad skoré dozrievanie alebo odolnosť voči chorobám.

Centrá biodiverzity zemiakov

Zemiaky sa na komerčné účely rozmnožujú vegetatívne z hľúz. Pravé semeno sa používa predovšetkým na šľachtiteľské účely. Pôvodnou oblasťou výskytu zemiakov sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru. Na základe archeologických nálezov a podľa moderných molekulárnych metód sa dá usudzovať, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 a 5 tisíckami rokov. V horských podmienkach, kde sa nedarilo kukurici, bola domestikácia zemiakov podmienkou vzniku vyspelejšej civilizácie. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes.

Zemiaky v histórii

Zemiaky boli pre ríšu Inkov dôležitým zdrojom potravy, podobne ako kukurica pre Aztékov. Konzumovali sa priamo alebo sa uchovávali v podobe sušeného prášku (chuno). Inkovia z nich vyrábali aj alkoholický nápoj „chacha“ podobný pivu a využívali ich aj na medicínske účely.

Po dobytí ríše Inkov Španielmi v 16. storočí sa zemiaky dostali do Európy. Prvú väčšiu zásielku zemiakov dostal španielsky kráľ Filip II. v roku 1565 z Cusca. Neskôr ich španielski námorníci používali ako hlavnú potravinu, čím si zabezpečovali prevenciu proti skorbutu. Nezávisle od Španielov sa zemiaky dostali do Anglicka v roku 1585 na palube lode Golden Hind Francisa Drakea. V Británii a predovšetkým v Írsku sa zemiaky začali bežne pestovať v druhej polovici 17. storočia.

V kontinentálnej Európe boli zemiaky spočiatku prijímané s nedôverou a obavami. Považovali ich za pohanskú a nekresťanskú plodinu, za plodinu nečistú a ohrozujúcu zdravie. Niekedy sa používali len ako okrasná exotická rastlina na dvoroch šľachticov a v kláštorných záhradách. Niektorí lekári ich dokonca predpisovali ako liek proti rôznym ochoreniam. Na Slovensko sa zemiaky dostali pravdepodobne okolo roku 1754, prvú zmienku o nich však uviedol až mních Cyprián z Červeného Kláštora v roku 1768. Zmienka z roku 1786 hovorí, že zemiaky na Spiš priniesli študenti, ktorí študovali na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ pochádza ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“.

K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Následné poľnohospodárske reformy Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín, vrátane zemiakov. Rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska, kde chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda vyhovovali zemiakom viac ako obiliu. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a získali si označenie „druhý chlieb“.

V rokoch 1842 - 1848 došlo k dočasnému útlmu produkcie zemiakov. Pravdepodobne prvým šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici, ktorý začal s touto činnosťou v roku 1872 a vyšľachtil tri nové odrody. V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa neskôr presunula do Veľkej Lomnice.

Zloženie a využitie

Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý a pohybuje sa v rozmedzí 9 - 25 mg/100g. Práve obsah vitamínu C a schopnosť zemiakov uchovávať tento vitamín z nich robí ochrannú potravinu proti skorbutu. Zemiaky plnia vo výžive aj objemovú a sýtiacu funkciu.

V hľuzách je najväčšia koncentrácia alkaloidov (najmä solanínu) pod šupkou a zvyšuje sa, ak sú zemiaky vystavené svetlu. Zemiaky na svetle tiež zelenajú, obsah alkaloidov však nemusí so zelenou farbou hľúz priamo súvisieť. Vyšší obsah alkaloidov je v okolí očiek a v blízkosti poranenia hľuzy. Pri predávkovaní môže dôjsť aj k smrteľnej otrave, otravy zemiakmi sú však vzácne.

Typy zemiakov a ich využitie

Idete variť, no neviete, aký typ zemiakov je pre vás aktuálne ten najvhodnejší? Existuje totižto viacero typov zemiakov, pričom každý z nich je vhodný na iný typ úpravy.

• Varný typ A: Ak máte v pláne pripraviť už spomínaný zemiakový šalát, siahnite po varnom type zemiakov s označením A. Tieto zemiaky sú pevné, držia svoj tvar a sú ideálne na varenie v šupke.
• Varný typ B: Patrí k tým univerzálnym typom zemiakov, ktoré sa hodia ako do šalátov, tak aj na pečenie či do polievok.
• Varný typ C: Pri varení zvyknú zemiaky varného typu C zmäknúť a skrehnúť. Tento typ zemiakov je múčnatý a obsahuje najviac škrobu. To je ale výborné v prípade, ak z nich chcete robiť napríklad cesto.

Fialové zemiakyPochádzajú z Peru a vyzerajú naozaj netradične. Sú totiž fialové, a to nielen ich šupka, ale aj dužina. Hovorí sa o nich ako o zdravšej variante zemiakov, ktoré pôsobia protizápalovo a antibakteriálne. Čo sa týka prípravy, môžete si ich uvariť aj upiecť.

Porovnanie zemiakov a batátov

Keď sa hovorí o zemiakoch, spomínajú sa často aj batáty, teda sladké zemiaky. Tu však treba zdôrazniť, že batáty nie sú zemiaky. Aj keď vyzerajú podobne a voláme ich sladké zemiaky, patria do inej čeľade ako zemiaky. Keď už ich ale spomíname, oproti zemiakom obsahujú viac škrobu a majú aj vyššiu energetickú hodnotu. Existujú dve odrody, červená a žltá.

Bežné zemiaky a sladké zemiaky - batáty - nie sú príbuzné. Patria do odlišných botanických rodín aj iného rodu, majú rozličné zloženie živín, a tým i rôzny prínos pre naše zdravie. Zemiaky (ľuľky zemiakové) patria do čeľade ľuľkovité, kam sa zaraďujú aj paradajky, baklažány a papriky. Sladké zemiaky (povojníky batatové) zaraďujeme do čeľade pupencovité.

Pokiaľ ide o energiu (kalórie), sacharidy, tuky alebo bielkoviny, nevarené verzie týchto dvoch potravín sa príliš nelíšia. Varenie sladkých aj obyčajných zemiakov (šúpaných) v neosolenej vode zvýrazňuje niektoré zaujímavé nutričné rozdiely. Varené bataty obsahujú viac ako 14-krát viacej cukru než bežné zemiaky (11,6 g oproti 0,8 g na 100 g váhy). Väčšina cukru v sladkých zemiakoch je tvorená sacharózou, pričom glukóza a fruktóza tvoria menšinu. Obsahujú podobné množstvo vlákniny (2,1 g a 1,6 g na 100 g váhy), ale v porovnaní s varenými sladkými zemiakmi (15,2 g v porovnaní s 8,1 g na 100 g) majú varené zemiaky takmer dvojnásobné množstvo škrobu. V pečenom stave majú bataty viac kalórií, sacharidov aj tuku. Naopak, bežné zemiaky majú zas viacej bielkovín (2,2 g oproti 1,6 g na 100 g váhy). Pokiaľ ich nesmažíte alebo nepolejete veľkým množstvom oleja, sú zemiaky skvelou nízkotučnou potravinou.

Pokiaľ ide o mikroživiny, varené či pečené sladké zemiaky sú neprekonateľné v obsahu vitamínu C, horčíka, vápnika, železa a fosforu. Naopak, bežné varené zemiaky vyhrávajú, pokiaľ ide o draslík, vitamín B1 a kyselinu listovú. Skutočnou odlišnosťou klasických zemiakov od sladkých zemiakov je ich obsah betakaroténu, ktorý funguje v našom tele ako antioxidant a zafarbuje bataty na krásnu oranžovú farbu. Betakarotén je jedným zo zdrojov vitamínu A. Antioxidanty a farebné pigmenty v batatoch sú cenené pre ich protizápalové účinky. Fytonutrienty majú vplyv na fibrinogén, ktorý je potrebný na úspešné zrážanie krvi.

Ako vyberať a skladovať zemiaky

Pri ich kúpe dbajte na to, aby ste si vybrali pevné a nepoškodené zemiaky, ktoré sú čo najmenej obité, najlepšie vôbec, a ktoré sú zrelé. Ak chcete, aby vám zemiaky čo najdlhšie vydržali, uskladnite ich na tmavom a suchom mieste s teplotou okolo 2 až 8°C. Pri vyšších teplotách by mohli zhniť, prípadne naklíčiť, čo nechceme. Tak ako na zemiaky nepôsobí dobre vyššia teplota, inak to nie je ani z nižšou. Pri príliš nízkych teplotách vám môžu premrznúť.

Pestovanie a skladovanie

Zemiakom vyhovuje chladnejšie vlhké podnebie. Neznášajú mrazy. Pre klíčenie hľúz sú optimálne denné teploty okolo 20 °C a nočné teploty okolo 15 °C.

Je dôležité skladovať zemiakové hľuzy v tme, suchu a chlade, pri teplote 3 - 4 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti okolo 55 %. Dôležité je tiež dobré vetranie. Vyššie teploty vedú k predčasnému klíčeniu zemiakov, ktoré sprevádza zvyšovanie obsahu jedovatého solanínu v hľuzách.

Pre poľnohospodárske potreby sa zemiaky uskladňovali hroblovaním. V niektorých krajinách sa používa rádioaktívne ožarovanie zemiakov na zabránenie predčasnému klíčeniu a ničeniu spór plesní.

Svetová produkcia zemiakov

Podľa údajov FAO sa približne 52 % svetovej produkcie zemiakov využíva ako potravina, 34 % ako krmivo, 11 % tvoria sadbové zemiaky a 3 % sa spracúvajú v priemysle na škrob a lieh.

Svetová produkcia zemiakov v roku 2018 (zdroj: FAO)

Choroby a škodcovia

Zemiaky sú napádané mnohými chorobami a škodcami. Zrejme najznámejším dôkazom tohto tvrdenia je tzv. Veľký hlad v Írsku, kde bola v rokoch 1845 až 1849 plesňou zemiakovou (Phytophtora infestans) zničená celá úroda zemiakov. Dôsledkom boli ťažké straty na životoch a masová emigrácia.

Medzi ďalšie významné choroby patria:

• Čierna noha (Erwinia carotovora var. atroseptica)
• Bakteriálna krúžkovitosť zemiakov (Clavibacter michiganehsis subsp. sepedonicus)
• Vírusové choroby (vírus zemiakových listov, vírus zemiakovej mozaiky, vírus zemiakového vretienkovitého hľúz)

Medzi najvýznamnejších škodcov patrí háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis a G. pallida).

tags: #lulok #zemiakovy #obsahuje #Slovak

Populárne príspevky:

• Zapekaná tekvica pre každého
• Recept na bezlepkový koláč
• Hlboký Ponor do Osudov a Dejín Záhradníctva: Dezertér
• Význam sladkých snov
• Tradičný Slovenský Recept na Hrachový Prívarok