Pestovanie malovaného hrachu strukového na Slovensku: Pohľad do klímy, fauny, flóry a histórie obce Kostolná Ves

Pestovanie malovaného hrachu strukového má na Slovensku dlhú tradíciu. Tento článok sa zameriava na špecifické aspekty pestovania v kontexte klímy, fauny, flóry a histórie obce Kostolná Ves. Táto oblasť je známa svojimi jedinečnými podmienkami, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárstvo a život miestnych obyvateľov.

Klimatické zmeny v obci Kostolná Ves

Klimatické podnebie v obci sa od roku 1920 do roku 1974 podstatne zmenilo. V rokoch 1920-1942 boli horúce letá sprevádzané silnými búrkami, zatiaľ čo zimné obdobie bolo poznačené mrazmi a často i vrstvou snehu. Neskôr sa letá stali menej horúcimi a zimy miernejšími, bez väčšej prikrývky snehu. Rok 1947 bol poznačený veľkým suchom, keď korytá riek takmer vyschli. V roku 1966 sa nad okolím pretrhla prietrž mračien, ktorá naplnila korytá potokov do výšky 3 metre a viac.

Tento príval vody zmietol vo Veľkej Jalšine na ceste do Prievidze železobetónový most a podomlel i polovicu cesty. Muselo sa pristúpiť k výstavbe nového mostu, ktorý dostal nové brehy a koryto tesne pod Hájikom. Zrušil sa tak veľký ohyb potoka. Nové koryto bolo vydláždené kameňom z hora i zdola mosta a priekopy odvádzajúce dažďovú vodu taktiež vyložené betónovými dlaždicami. Z dolnej strany mosta na pravom brehu boli urobené schody. Pod koryto potoka vedľa schodov je uložené vodorovné potrubie vedúce pod Stráňu k rodinným domkom.

Fauna a flóra v chotári obce

Z lesnej zveri sa v chotári častejšie vyskytujú: diviak, jeleň, srnec, zajac - králik, líška, menej kuna lesná, lasica, tchor, syseľ, potkan, ojedinele škrečok, v okolí riek vydra a ondatra. V ihličnatých porastoch častejšie veverička, lesná myš a krtko, slepúch - slepý štúr, jašterička zelená a hnedá.

Medzi rastlinstvo patria: jelša, bôra, dub, jedľa, breza a smrek v Radime, hrab, osika. Ojedinele sa nachádza dielske drevo, len málo mukiňa - divá čerešňa volaná, jaseň, javor, v okolí potokov vŕba rôznych druhov - žltá, zelená, červená, topoľ, agáč, lipa, gaštan - divý. Z kríkov sú to najčastejšie: lieska, čierny tŕň - trnka, lôh, divý šíp-volaný, smrek- kedysi bol základnou surovinou na výrobu paličiek, ktorý sa vykupoval a z obce vyvážal. Jeho plody- Borovičky boli dobrou potravou vtákov a pri výrobe pálenky. Ďalej sú to baza čierna, epreš divý, divá čierna malina- malinčie, červená malina- horská a ďalšie. Z ovocných stromov pestovaných v obci: jabloň, hruška, čerešňa, ringlota, prlenica, volové oko, gurandzia, ojedinele marhuľa a veľmi často bystrická slivka.

Za súkromného hospodárenia roľníkov boli háje ušetrené veľkého výrubu avšak pasením dobytka sa znemožňovalo samozarastaniu a tak vznikali plošiny, bez porastou nekvalitnou pašou. Pri zakladaní jednotného roľníckeho družstva- JRD začalo sa vyrubovať vo veľkom. Každý chcel z odovzdanej pôdy vyťažiť čo najviac. Po založení JRD však háje začali samozarastať, najmä holé plošiny, keďže JRD pasienky pre dobytok využívalo veľmi málo. V roku 1942 uskutočnili Štátne majetky- ŠM, ktoré prevzali pôdu po JRD a štátnych lesoch- ŠL rozsiahlu rekultiváciu niektorých pasienkov a tieto zmenili na ornú pôdu. Prvú rekultiváciu urobili členovia telovýchovnej jednoty- TJ. V Homoleje háji ktorý bol hranicou chotára s chotárom obce Dlžín. Pôdu rekultivovali ako náhradu za pozemok ktorý ŠM odovzdali TJ na futbalové ihrisko pod kopcom na dolnom konci obce. Ďaľšiu rekultiváciu Homoleje hája, Dlžínskej zeme, Židových hájov, Príkrej, Dubičín, Plešín, Okrúhleho hája, Ledličín, Richtárskeho, Ďureje hája i ostatných častí hájov urobili ŠM za pomoci Strojovej a traktorovej stanice- STS .Pôda po krátkom čase bola ŠM odovzdaná. Pred rekultiváciou bol Homoleje háj porastaný jalšinou, jedličiny a dubinou ojedinele bôrou, Židové háje jalšinou aj dubinou, dubičiny jalšou aj brezou, málo už dubom, Ďureje háj dubom, okrúhly háj brezou, jalšou a bôrou, Dlžínska zem bola plešina, plešina bez porastu, Príkra- plešina. Ešte za takzvaného slovenského štátu, miestny statkár - žid Šimko, ale i skôr orával príkru a Richtárske.

Pôda a jej vlastnosti

Pôda v oblasti je zväčša ílovitá - červenica, kyslá a menej úrodná. Vyžaduje veľa prihnojovania umelými hnojivami. Obecný pahorok je zložený na severozápadnej strane z bridličnatých hornín - z mastných ílov, severozápadná strana je z červenice, východná až južná je zo štrkov a valúnov štrku. Nerastné bohatstvo sa zatiaľ nepodarilo objaviť a ani sa nepredpokladá jeho výskyt.

Materidúška, plúcnik lekársky - petrkľúč, centária, repík, kyseľ, zvončeky, rumuni, margaretky - slovák, sedmikrásky, podbeľ, blatúch, konvalinka, snežienka, sirôtka, nezábudka, fialka, volov chvost a i.

Pestované plodiny

Roľníci pestovali najčastejšie zemiaky rôznych druhov, najmä však červené, kŕmnu repu - burgiňu, cukrovú len pre potreby kuchyne, cvikľu, repku, mrkvu, kvaku, petržel, cibuľu, cesnak, mak, hrach, fazuľu, bôb, šošovicu, cícor, kôpor, uhorky, tekvicu, kukuricu, siali konope, ľan, žito, pšenicu, jačmeň, ovos, polovník a i.

Hmyz: Chrúst, roháč, ovad, strečok, mucha domáca, strevlík, tesárik, hrobárik, lajniak, žitniak, mandelinka zemiaková - jej výskyt sa nepoznal až asi do r. 1944 47, lienka sedembodková - pánbožková kravička, nosatec, húsenice rôznych druhov, vážka ploská, modrá i hnedá, moľ, kliešť, motýle rôznych druhov, smrtihlav, spriadač. Strevlík, potápka, žužava, pijavica a iné.

História obce Kostolná Ves

Podľa archívneho materiálu múzea v Bojniciach a spisu č. j. 240/73 odd. histor. Počiatok obce Kostolná Ves je nasledovný: listinný výskyt osád v Nitrickej doline , ktoré patrili rodu Diviackých sa začína až v polovici 13. Storočia, keď bolo osídenie doliny dokončené a vtedy sa už rod delil na viac odnoží - Bossányi, Rudnay, Ujfáry. Najneskoršie v polovici 12. Storočia muselo dôjsť k deľbe práce a povinností cirkevných obvodov. Asi vtedy vznikla Kostolná Ves, ktorej bol cirkevne pridelený ľavý breh Nitrice, kým pôvodná fara - ústredná fara v Diviakoch si ponechala ľavý breh riečky. Kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne gotický zo 14.storočia, upravovaný v r. 1515, 1742, 1773, opravovaný v 19.storočí a v r. 1933. Toľko zo spisu múzea v Bojniciach za radenia historika Jána Kováča Csc.

Prvá výstavba obce sa grupovala v blízkom okolí kostola a tak vznikol stav kruhovej dedinky, ktorý ráz si obec zachovala i do týchto rokov započatia písania kroniky. Domky boli zväčša hlinené, pokryté slamou alebo šindľom. Dvory boli pozdĺžne, kde bývalo niekoľko rodín - najbližších. Prístavby sa robili podľa stavu rozširovania čeľade. Jeden domček pozostával obyčajne z jednej izby a komôrky, ale často bola komôrka na zemiaky a zeleninu nahradená vykopanou jamou v izbe, prikrytá doskami, alebo i posteľou. Zvláštnu kuchyňu mávali iba zámožnejší gazdovia, ale aj tá slúžila na spávanie členov rodiny. Tento stav trval ešte i v 19.storočí.

Kúrenie a vykurovanie izieb sa robilo primitívne, oheň sa kládol v miestností a dym sa len ťažko dostával malými okienkami von. Takéto izby sa nazvali čierne izby. Nie len, že steny príbytkov boli čierne, ale aj členovia rodiny boli poznačení tmavou farbou a ich pokožka bola od dymu páchnuca. Na začiatku 20.storočia takéto bývanie vystriedalo bývanie kultúrnejšie, čierne izby ustúpili a stavali sa murované sporáky, pravda boli už niekde i v 19.storočí. Objavili sa i kovové sporáky - Herkulesy. Murované sporáky mali z jednej strany pec, kde sa piekol chlieb a posúchy a ešte do teplej pece sa dávalo sušiť ovocie, najmä slivky, hrušky a jabĺčka, veľmi dobre pre deti do školy namiesto chleba. Na takýchto domkoch bola povala ešte drevená a podlaha hlinená. Steny boli nerovné, lebo stavbu robili neodborníci a najbližšia rodina. Na stenách bolo navešané množstvo svätých obrázkov, pátričky a krížiky. A i fotografie svadby, ale i vojaka často tvorili súčasť svätcov nad posteľami. V kútoch izieb gagotali husi a pišťali kurence, ale často zakvičalo i malé prasiatko, alebo zamečalo kozľa, či teliatko. To pre prípad zimy, aby nezamrzli, lebo hospodárske staviská boli biedne. Niet divu, že zápach sa usádzal na členov rodiny a spôsoboval rôzne ochorenia. Nábytok bol samovýrobou, skromný, ale často zdobený ornamentami. Najmä truhlice na prádlo boli pekne vyrezávané a pomaľované. Okolo stola stáli ťažké lavice, pri kozube, alebo ohnisku nechýbal stolec so štyrmi, alebo tromi nohami - trojnožka. Trojnožky boli výhodné pre hrboľaté podlahy, lebo stáli všade rovno. Izba slúžila i na priadky a driapačky, výrobu domácich výrobkov - košikárstvo, tkanie kobercov zo starých handier, výrobu konopného plátna, výrobu syra, mútenie masla a iné domáce práce.

Hneď za stavbou boli hospodárske staviská - chlievy, maštale. Močovka sa voľne roztekala po dvore a odtekala nevyužitá do susedných dvorov. Často vytvárala na dvore nebezpečné jazierka, nielen pre dobytok a hydinu, ale i pre deti a podnapitých členov rodiny. Zásoby dreva skrývali pod šopou, alebo na priestranstve dvora. Obyčajne sa však z hájov vozilo toľko dreva, čo sa za krátko spotrebovalo. Chudobnejší vozili si drevo v zimných mesiacoch na vlastne zhotovených saniach, ktoré sami ťahali, v lete na pleciach. Ženy nosili drevo v nošiach - v batohoch na chrbte v strapovej plachte.

Sa až do r.1930 orientovala len v okolí kostola a v priľahlých dvoroch pôvodnej obce. Až po roku 1930 započalo sa stavať i na južnú stranu chotára na Podjarčie. Z počtu čísiel 82 v roku 1934 sa do roku 1970 zvýšil stav na 150. Po konfiškácii židovského majetku sa výstavba rozšírila na Podjarčí i na druhu stranu od priehrady, kde prví obyvatelia dostali od MNV pridelené pozemky. Tak vznikla ucelená ulica Podjarčie. Po ukončení tejto výstavby začalo sa stavať nad priehradou a za novopostavenou školou ZDŠ - 1-5 ročník. V roku 1950 výstavba sa pretiahla aj na horný koniec k Tehelni, smerom na obec Seč a na dolný koniec obce pozdĺž cesty k obci Dlžín - Podstránie.

Kostol postavený v strede obce je chránený pamiatkovým úradom. V jeho okolí bol asi do r. 1890 miestny cintorín, z ktorého posledný kamenný pomník bol ešte v r.1940 zachovalý. Nachádzal sa z pravej strany lode kostola v strede 4m od steny. Pod kostolom je krypta, kde boli pochovávaní vznešení kňazi. Krypta je vyznačená dnešnou dlažbou iným odtieňom dlaždíc. Nový cintorín založili občania pod Hôrkou, ktorý obsadili smrekmi začiatkom prvej polovice 20.storočia. V obci je miestny katolícky farár a fara. Do kostola chodia občania z obcí - Kostolná Ves, Dlžín, Seč, Nevidzany a Dobročná - dnes už pripojená k obci Liešťany. Donedávna bol chránený i rodinný dom č.55 Pánisa Michala , pri potôčiku naproti fare a vedľa cesty do Seče. Dom mal zvláštne riešenie pece v pitvore a klenutý vchod. V r.1966 začala sa výstavba nového obchodu a pohostinstva.

Ešte za čias Rakúsko - Uhorska i za prvej republiky bol jediným obchodníkom a krčmárom miestny žid Capko. Prvým súkromným obchodníkom z obce bol Ignác Sobota nar. r.1855, ktorý započal obchodovať s drobným tovarom ako podomový obchodník . Takýchto obchodníkov v tom čase volali Lacný Jožko. To preto, že za ponúkaný tovar zapýtal niekoľkonásobne viac a potom pri jednaní spúšťal z ceny až nakoniec povedal: „No už na tebe škodujem“ a predal, ale aj tak utŕžil, lebo jeho tovar bol zmätkový - bazárový. Svoj obchod otvoril vo vlastnom, či otcovom dome č.88, ktorý je už zbúraný a postavený je poschodový rodinný dom. Ignác Sobota si postavil vlastný rodinný domček s poschodím zo surovej tehly. Na prízemí mal krám - obchodík a krčmu, na horných izbách býval s rodinou. Obchod niekoľko krát prerábal a upravoval. Neskôr sa v pohostinstve konali i tanečné zábavy a obecné schôdze. Dnes je táto stavba zbúraná v r.1972. Obchod sa presťahoval do starého organistovho bytu na dedine, ale to už bol obchod štátny, ktorého hospodárom bola Jednota Prievidza. Keďže stavba chátrala a obchod bol zrušený a len pohostinstvo zostalo v prednej časti stavby až do jej úplného rozpadu. Na žiadosť občanov bol núdzovo privezený do obce bufet, kde sa okrem liehovín predával chlieb, mlieko a konzervovaný tovar. V pohostinstve i obchode sa vystriedalo viac predavačov. Napr.: Pánis Jozef - krajčír, Jozefína Pánisová rod. Sobotová - dcéra Ignáca Sobotu, Výškrabka Jozef zo Seče, Mederová Gizzela rod. Pánisová, ktorá viedla i bufet a prevzala vedenie pohostinstva v novej budove.

Ako došlo k výstavbe nového obchodu a pohostinstva: Občania boli nespokojní, že v obci nie je obchod a za nákupmi musia chodiť do okolitých obcí, najmä do Nitrianského Rudna a Seče. Miestny národný výbor preto, za predsedníctva Babaštu Viliama a tajomníka MNV Pánisa Vojtecha urobil prvé kroky aby v obci bola povolená výstavba obchodu. Bolo to v r. 1959. Ešte v roku 1960 bol zvolený nový výbor MNV a jeho predsedom sa stal znova Babašta Viliam a tajomníkom Sobota Alojz. Znova sa popísalo veľa na nadriadené orgány Okresného národného výboru ONV, Krajského národného výboru KNV, aj na ústredné vyššie štátne orgány o povolenie stavby. Do obce chodili komisie, skúmali porebu obchodu, sľubovali riešenie až na koniec začali spolu s Jednotou v Prievidzi hľadať vhodný stavebný pozemok. Prvý bol vyhliadnutý pri kostole na mieste zvalenej starej školy a učiteľského bytu, ale tento nevyhovoval pre malé rozmery. MNV preto navrhol pozemok dnešný na Židovej záhrade, kde boli voľné ešte tri stavebné pozemky. Pozemok vyhovoval a súhlas k stavbe bol daný. Stavbu prevádzal okresný stavebný podnik OSP v Prievidzi, investorom bola Jednota Prievidza. Riaditeľom OSP bol v tom čase Krajčík Ľudovít. Na výstavbe sa podieľali aj miestni občania, ako zamestnanci OSP, najmä ženy: Pánisová Helena - Hopčekeje, tragicky zahynula ako 42 ročná v závode Porobetón v Zemianských Kostoľanoch, Pánisová Bohumila rod. Mišovicová pochádza z Nirianského Rudna, Anna Majerská a iné. V roku 1967 bol obchod i pohostinstvo skolaudovaný a daný do prevádzky. Prvou vedúcou bola Slavomíra Šimorová, rod. Šimorová - miestna občianka a prvou vedúcou pohostinstva Gizzela Mederová, rod.Pánisová - Hopčekeje.

bola postavená v r. 1956 ( jej počiatky a život spomínam na inom mieste ). Pôvodne bola oplotená latkami a časom sa rozpadali, takže oplotenie neslúžilo svojmu účelu. Bolo potrebné urobiť oplotenie nové s pevným pletivom. Akcia sa musela urobiť svojpomocne t. j. vlastnými silami občanov. Náklady na materiál hradil ONV. Aktivita občanov sa tu ukázala veľká. Po vyhlásení obecnej brigády sa ihneď tejto akcie zúčastnilo 68 občanov a tak za dve nedele mohlo byť celé oplotenie školy 10.4.1967 odovzdané do užívania.

Mestá už dávnejšie svietia po novom, žiarivkami, neónmi a pod. My ešte len obyčajnými žiarovkami a nedostatočne. MNV i DO KSS - Dedinská organizácia komunistickej strany Slovenska žiadali preto vybudovať žiarivkové osvetlenie. Žiadosti bolo vyhovené a v r. Pre potreby vyučujúcich bola svojpomocne vybudovaná na chodbe školy riaditeľňa. Pôvodne bola škola jednotriedna s materskou školou, ale uskutočnila sa i tu prestavba s pomocou občanov a učiteľov tak, že priečka z materskej školy sa posunula a vznikli dve triedy ZDŠ. MŠ - materská škola sa vybudovala čiastočne na chodbe a z pôvodného kabinetu v r. 1964. V tomto období bol predsedom MNV Babašta Viliam, tajomníkom Sobota Alojz, účtovníkom Pánis Vojtech, predseda DO KSS Hopko Rudolf, riaditeľ školy Daniška Július, učiteľkou Danišková Mária, riaditeľka MŠ Strmeňová Mária z Nitrianského Rudna.

Výstavba vodovodu

Do roku 1966 nebol položený základný kameň k výstavbe vodovodu. Voda pre domáce potreby sa čerpala z obecných studní a to zo studne pri cirkevnej fare, terajšej budove MNV a potoka, na Šimôr...

Prehľad pestovaných plodín v Kostolnej Vsi

tags: #malovany #hrasok #strucik #pestovanie

Populárne príspevky:

• ICE’N’GO! - Osviežujúca zmrzlina
• Tradičné slovenské jedlá
• Recept na čokoládovú tortu
• Jednoduchý Recept na Roľnícke Zemiaky
• Recept na Kuraciu Bábovku