Manažment výroby mlieka: Príklady a stratégie pre efektívne fungovanie fariem
Mliekové farmy musia poznať nákladovosť výroby na podniku aj trhovú situáciu. V prípade, že manažment nedokáže tieto dva elementy skĺbiť je na mieste zváženie budúcej perspektívy farmy. Keďže trhová situácia zatiaľ v dohľadnej dobe nenaznačuje zvrat v nastúpenom trende, budú musieť podniky s prvovýrobou mlieka dokázať prežiť obdobie najbližších piatich rokov pri výkupnej cene v rozmedzí od 27 do 32 centov za kg mlieka.
Frekvencia kalkulovania výrobných nákladov by mala reflektovať na dynamiku cenotvorby a prognózy výkonnosti v hlavných produkčných oblastiach sveta. Rovnako aj NMR podčiarkuje skutočnosť, že iba farmy, ktoré aktívne pristupujú k monitoringu a zberu dát majú možnosť priebežne a efektívne hodnotiť výsledky chovu v rámci domáceho mliekového sektora.
Príklady úspešných manažérskych prístupov
Predseda zväzu, spolu so svojim bratom, vlastní farmu s 550 holštajnskými kravami v grófstve Gloucestershire, kde sa na základe priebežného hodnotenia nákladovosti rozhodli aplikovať v období od marca do októbra tzv. zero-grazing systém (skrmovanie zeleného krmiva bez pastvy kráv), ktorý im priniesol úsporu viac ako 1 cent na liter mlieka.
Rovnaký manažérsky prístup si osvojil aj aktuálny víťaz Zlatého pohára organizácie zabezpečujúcej výkon KÚ (NMR) Neil Baker, ktorý riadi chov s 1750 holštanjnskými kravami a 900 jedincami v odchove. Za základné piliere fungovania farmy označil 5 taktických opatrení, ktoré majú napomôcť k zachovaniu výroby aj v budúcnosti.
Piliere úspešného fungovania farmy podľa Neila Bakera:
- Redukcia nákladov na krmivá prostredníctvom zlepšenia manažmentu ich zaobstarávania.
- Optimalizácia zaraďovania do produkčného stáda zrýchlením brakácie vyselektovaných neperspektívnych jalovíc.
- Opatrenia na znižovanie výskytu mastitíd, krívania a iných zdravotných problémov, čím je možné redukovať antibiotické zásahy v chove.
- Manažment spracovania a aplikácie hnoja.
- Šľachtiteľské postupy zamerané na zvýšenie hodnoty predávaných býčkov ako aj chovných jalovíc získavaných od najlepších dojníc v stáde.
Hoci sa časový horizont a rozsah nevyhnutných opatrení pre spomenuté úlohy rôzni, ich spoločná kombinácia by mala mať významný pozitívny dopad. S týmto záverom sa zhoduje aj postoj RABDF, ktorá každoročne hodnotí najlepšie chovy.
Aktuálna situácia na trhu a jej dopady
Zväz slovenských mliekarov, novozaložená organizácia združujúca vybrané mliekarne, upozornil, že slovenský mliekarenský sektor čelí vážnej kríze. Na demonštráciu situácie v odvetví si vybral niekoľko informácií. Napríklad, že v Európe je nadprodukcia mlieka, v Nemecku vzrástla jeho výroba medzi rokmi 2024 a 2025 o približne 7 percent, či v Maďarsku sa mlieko predáva za 15 centov za liter.
Zväz ďalej informoval, že mliekarne v okolitých štátoch reagujú na krízový vývoj okamžite. Zdá sa, že mliekari vo svojom stanovisku poukazovali najmä na výkupnú cenu. Talianska konzultačná firma zameraná na ekonomiku mliekarenského sektoru (CLAL) uvádza, že dodávky kravského mlieka v štátoch Európskej únie boli od januára do októbra 2025 o 0,9 percenta vyššie, ako za rovnaké obdobie roka predtým.
Pri nemeckom trhu, kde malo dôjsť k výraznému zvýšeniu výroby, je situácia podľa štatistík vychádzajúcich z informácií Eurostatu a ďalších inštitúcií oveľa jednoduchšia. V podobnom trende postupujú nemecké dodávky kravského mlieka aj v roku 2025. Za prvý 10 mesiacov bol zaznamenaný ich medziročný pokles o 0,3 percenta. Zväz pritom hovorí o náraste výroby o 7 percent. Zväz pritom údaj komunikuje, akoby výroba rástla medziročne, čo pravdou nie je. Najväčší medziročný nárast výroby mlieka zo štátov európskej dvadsaťsedmičky zaznamenali v tomto roku Maďari.
Ak sa pozrieme na priemerné európske ceny surového kravského mlieka, tie dosiahli v októbri 52,68 eur za 100 kilogramov mlieka. Na Slovensku boli v rovnakom období na úrovni 49,17 eur. Za rok 2024 bol odbor výroby mliečnych výrobkov, podľa Zelenej správy, v zisku 53,4 milióna eur. Kladný hospodársky výsledok dosiahol pri využití výrobných kapacít pod 40 percent, čo mliekarenský priemysel zaradilo spolu so škrobárenským a mraziarenským priemyslom k najhorším v rezorte potravinárstva.
Otázkou je, či na zisku slovenského sektora spracovania mlieka sa vo výraznej miere, aj z dôvodu nízkej efektívnosti jeho výroby, nepodieľali najmä slovenskí prvovýrobcovia mlieka ochotou predávať komoditu za podpriemernú cenu a tým sanovať nízku efektívnosť domácej výroby mliečnych výrobkov.
Krízový manažment v mliekarenskom sektore
Slovenskí prvovýrobcovia zažili v posledných dvoch desaťročiach dve mliečne krízy, ktoré sa prehnali Európou. Ak príde ďalšia, musia byť všetci účastníci trhu pripravení s dostatočnými finančnými či technologickými rezervami, ktoré vytvorili v dobrých časoch. Nikto nespochybňuje, že mliečna kríza môže prísť. Spotové ceny mlieka, ktoré zaujímajú predovšetkým mliekarne, sú nízke.
Z predvianočnej komunikácie slovenských spracovateľov by si ich obchodní partneri mali vziať príklad a myslieť na to, že najdôležitejšie je byť jednotní. Slovenskí spracovatelia mlieka sa obávajú situácie, ak hoci aj jeden z ich zamestnancov bude pozitívne diagnostikovaný na chorobu COVID-19 a riešia otázku, ako pristupovať voči ostatným zamestnancom a celkovo k chodu mliekarne, ktorý by mal byť zachovaný. Okrem povinností im z toho vyplývajú aj možné výhody.
V krízovom stave sú subjekty hospodárskej mobilizácie zaradené do systému prednostného zabezpečenia surovinami, energiami alebo pohonnými hmotami. Za krízový manažment je priamo v subjektoch hospodárskej mobilizácie zodpovedná osoba. Práve tento pracovník obrany a ochrany sa spolu s manažmentom podniku podieľa na plnení úloh a opatreniach hospodárskej mobilizácie.
„Mliekari sú si vedomí dôležitosti svojej úlohy. „Apelujeme na zodpovedné orgány, aby boli všetky usmernenia a opatrenia v krízovom scenári pre potravinárov prijímané s rozvahou a zdravým úsudkom. Navrhujeme preto napríklad zriadenie tímu pod záštitou rezortného ministerstva, ktorý bude v takýchto prípadoch schopný okamžite a kompetentne reagovať. Samozrejme tak, aby bola zabezpečená nepretržitá činnosť spracovateľa.
Správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zo 7. apríla 2020 v súvislosti s ochorením COVID-19 a potravinovou bezpečnosťou odporúča, aby boli zamestnanci, ktorí boli v úzkom kontakte s infikovaným zamestnancom najmenej 14-dní od posledného kontaktu s ním, doma. Zamestnanci, ktorí neboli v úzkom kontakte s osobou s potvrdeným ochorením, by mali pokračovať v prijímaní obvyklých bezpečnostných opatrení a navštevovať prácu ako obvykle.
Surové kravské mlieko sa vo všetkých mliekarňach spracováva v uzavretom okruhu. "Žiadny slovenský spracovateľ mlieka si nedovolí v týchto citlivých časoch pokaziť desaťročia budovanú značku neuváženými krokmi.
tags: #manažment #výroby #mlieka #príklady
